«Дашчэнту». А што такое шчэнт?
-
10.05.2025Josc`slova "jašce", i slova "aščadzic`", "aščadny". Taksama daje asensavanuju padkazku, što značyc` slova "ščent"... Ja sam daūmieūsia, biez taho "čada".
"Jašče" / "ašče", to bok, nia ūsio, niejki astatak, niešta pakinuli, "aščadzili". A daščentu - biez astatku, calkam, da rešty, da kanca...
Ci nie ? :) -
10.05.2025Kali karaciej - daščēntu - biez aščadu. Heta, kab vam boļš ciamna bylo. :)
U ruskich slova "poščada", "biezpoščadno" josc`, pavinna b i im hetaje slova byc` zrazumiela... -
10.05.2025Паглядзеў па этымалагічным слоўнікам. "Ашчаджаць" ад іншага праславянскага слова "ščediti" (берагчы).
-
10.05.2025., Ja i kažu, što "čada" tut nie pry čym. Tut inšaje slova.
"Daščentu", biez aščadu, ničoha nie aščadžajučy, nie zbierahajučy, da rešty, calkam, da apošniaha taliera, da apošniaj pliaški i ahurka, nie pakidajučy ni bierviana, ni treski(u redaktarskim prykladzie),.. u hetym sensie.
Pamiatajecie, jak spiavali: "...voj liubata, znajšoū ja talier na darozie, kaniec jamu (daščentu), chutčej u karčmu, mo adpačniem!"... Vy spiavali ? I ja spiavaū ! jaki byū cudoūny čas, poūny nadziejaū!...
...To bok, pachodžaņnie slova "daščentu" inšaje, čym tut cvierdziac`.
Alie, hetyja slovy mahli i pieraklikacca ū minulym. Bo "čada", heta tyja/toje, kaho asabliva bierahli, pavinny byli "ščediti", mieli asablivaje staūlieņnie da ich...
Pytaņnie toļki, jakoje z hetych slovaū dalo pačatak, abo paspryjala sklascizia, uzniknuc`, inšamu... :)) -
10.05.2025У палякаў тая ж версія пра čędo:
"szczątek, »do szczętu«, doszczętny ... zapisanego jeszcze r. 1596 w »mazurskiej« postaci: cędo"
Дарэчы, "исчадие" адтуль жа, тое ж самае, што "нашчадкі".
Рызыкоўна самастойна займацца пошукам падобнага гучання і сэнсу, бо можна лёгка памыліцца, не маючы сістэмных ведаў пра развіццё мовы.
У навукоўцаў такое мае назву "народная этымалогія".
Таму я тут вельмі асцярожны, чаго і Вам прапаную :) -
10.05.2025., a jak kali tyja, što majuc` "systemnyja viedy" pamyliajucca ? Dyk jany ž svaim navukovym aūtarytetam prymusiac` usich naūkol pamyliacca, dy jašče i toūstaj pychaj ich prycisnuc`...
Takoje ūžo bylo z historyjaj, kali znajšoūsia adzin Jermalovič i ūsim "systemnym", dy inšym, niesumniavajučymsia, zrabiū...soramna. :)
Ja liču, što maju viersyju "systemnyja" abvierhnuc` nia zmohuc`, a spasylka na paliakaū uvohulie ničoha nie pacviaržaje, akrom taho, što "systemnyja" znachodziacca pad ich uplyvam i nie žadajuc` krytyčna hliadziec` na ichnyja "biassprečnyja" fakty...:)
Uvohilie, adny i tyja ž slovy ū roznych (navat susiednich!) narodaū mohuc` miec` paradaksaļna roznaje značeņnie.
Vos` vam pryklad z žyccia (iznoū piesienny!):
Paprasila mianie niekali adna dziaūčyna (u toj samy čas, poūny nadziejaū, nu, vy pamiatajecie) spiec` bielaruskuju piesniu, bo cipa nikoli nia čula i ūsio takoje...
Ja i zaspiavaū: "Jasna panna maja, Soncu čas pračynacca, Dy nia viedaju ja, Jak z taboju rasstacca, Java byccam u snie, Majio serca kachaje, dy na krylach niasie, da ciabie, darahaja (da panny niasie, značycca)"...
Dyk dziaūčynu tuju duža smiech uziaū, bo apynulasia, što jejnaj movaj "panna" - heta, što ū našaj movie "pateļnia" ! Dyk vo da čaho mianie na krylach niesla i z čym nia viedaū, jak rasstacca... :)
Vos` tak paliakam i pieradajcie... :) -
10.05.2025Ну вось, прыклад з "патэльняй" - прыклад памылкі, калі "інтуітыўны" падыход не працуе.
Навукоўцы не павінны абвяргаць вашую версію. Даказвае той, хто сцвярджае. Гэта значыць, самі павінны знайсці гістарычныя прыклады, якія пакажуць, што мова і дакладныя яе словы развіваліся, змяняліся менавіта па вашай "траекторыі".
І так, навукоўцы таксама могуць памыляцца. Аднак гэта не пытанне "пантоў" і агульных разважанняў, а пытанне доказаў па дакладных прыкладах.
Сістэмныя веды - гэта значыць, і наяўнасць больш шырокага набору інструментаў, не толькі "падабенства гукаў", "падабенства сэнсаў". І веданне, чаму гэтыя 2 "інструменты" таксама могуць лёгка памыляцца. Прыкладаў таму хапае. -
10.05.2025., прыклад з "патэльняй", heta nie прыклад памылкі, a pryklad raznastajnasci, jakuju nie unifikuješ, jak ni pchnisia, i da jakoj nia zvierniešsia ū pošuku adzinaha adkazu na pytaņnie, spaslaūšysia, kštaltu, "vo, i ū paliakaū taksama, amen"... Taksama, toļki zniešnie...
I ja ūžo davioū, nia horš, čym "systemnyja", i maja viersyja ciapier žyvie, niezaliežna ad taho, ci padabajecca jana "systemnym". Jany prosta zajzdrosciac`, i niachaj. :)) -
10.05.2025Вы нічога не даказалі. Па тэорыі ад "čędo" ёсць прыклады ўжывання ў гістарычных тэкстах, па Вашай версіі - няма.
Сістэмныя веды (або проста веды, а то ўжо нейкую дзіўную канспіралогію развялі наконт слова "сістэмны") гэта і пра тое, як развівалася мова, дзе, калі і пры якіх умовах адзін гук замяшчаўся на іншы, і г.д.
Галоўная праблема такіх аматараў - не разумеюць розніцу паміж "праўдападобны" і "праўда". Першага (падабенства) для іх/вас дастаткова.
І ніяк не можаце без самаўлюбёнай пахвальбы, замяняеце ёю ўсе прабелы ў сваёй логіцы. Непрыемна такое чытаць, таксічна. -
10.05.2025., Pa-sutnasci, vy ŭžo pačali pisać pra mianie, i pakuty svajho 'ego', jakija ja ŭ jaho vyklikaju, praz imavierna taksičnaść, jak vy ličycie.
Pa-pieršaje, mierkavaņni vyklikanyja pakutami nie mohuć pretendavać na abjektyŭnaść, tamu jaje ŭ vas i sapraŭdy niama.
Pa-druhoje, heta nia jość temaj dyskusii.
Pa-treciaje, trymajcie siabie ŭ ruksch, navat kali vaš apanient muchamor...
Ja ž vam pra vas nie raskazvaju,..i heta, zaŭvažcie(!), pry ŭsioj, čamuści majoj, taksičnaści... :)) -
10.05.2025Пішыце без хворага эга ("мая версія цяпер жыве, яны проста зайздросцяць" і г.д.) і пытанняў не будзе.
Тэма дыскусіі: трэба даказваць версіі. Доказаў няма. Нават няма разумення, што трэба даказваць і як яно павінна адбывацца. -
11.05.2025., Heta nie ego, nie pierakručvajcie, heta kanstatacyja fakta. Maja viersija, ja jaje ahučyŭ, jana maja, čaho mnie bajacca tak kazać, ja ž nie maniu...
I dokazy jość, i jany vam dobra bačnyja, bo vy napierad mianie ahučyli toje slova, jakoje i jość sapraŭdnym korniem bielaruskaha slova "daščentu" --> ščediti. Jano ž i ŭ ruskim (rasiejskim) varyjancie na pavierchni.
Alie vam nia vyhadna heta bačyć, i tym boļš pryznać. Čadzicie tut poļskim (žart) čadam niasčadna, učadzieć nia ŭstać, bo tam ža pryznanyja "systemnyja viedy", značyć pytaņnie zakryta, pryjechali, ciahnik daliej nia idzie, usim vykliučyć hluzdy... :)))
A tut ža niejki Žvir vumničaje, nachabnik, jon ža apryjory nia moža mieć racyi, u jaho niama dokazaŭ, navat kali jany jość, i kropka... :))) -
11.05.2025Гэта канстатацыя хацелкі, а не доказ.
čędo (чада) і ščediti (берагчы) - розныя стараславянскія словы.
doszczętny - ад першага. Слова калісьці прыйшло ў беларускую і ўкраінскую з польскай, гэта паланізм.
Гісторыя трансфармацыі гукаў у слове напісана ў артыкуле. Такія змены былі не толькі ў гэтым слове, яны тыповыя.
Ва ўкраінскай ёсць падобныя словы "вщент" і "вщерть".
"Вщент" ад "дашчэнту", значыць: без рэшты (знішчыць).
"Вщерть" ад "čьrta" ("черта"), значыць: да краю (запоўніць).
Тут бы яшчэ болей здавалася, што словы ад аднаго кораня, і гучаць падобна, і сэнс блізкі: "цалкам". Аднак не, паходжанне рознае.
Слова "сістэмныя" ў мяне значыла: узаемазвязаныя ў сістэму, не фрагментарныя, не супярэчныя адно аднаму (веды).
І хопіць ужо ім лаяцца. Трапіла ў галаву і цяпер несяце бруднае абы што.
Ладна, калі б гэта быў нейкі тэрмін-сімвал, даўні вораг "свабодных даследчыкаў". Так не ж, я яго амаль выпадкова выкарыстаў. Не мог і падумаць, што нехта зробіць з таго "мову нянавісці". Сем разоў паўтарылі. Капец.
Я спачатку думаў: ну, чалавеку цікава, думае, будуе версіі. Гэта ж добра. А атрымалася, што тут значна горш, узровень Задорнава (познесавецкі гумарыст, які вырашыў, што ён яшчэ і філолаг, і па супадзеннях гукаў будаваў моцныя тэорыі). -
11.05.2025., Vy i spačatku, i potym, dumali adno i toje ž. Vos`, napryklad, što daje vam asnavaņnie ličyc`, što slova "systemnaja" u mianie - heta prajava "nianavisci", i praz "nianavisc`", a nie ūsiaho toļki skaračeņnie ?
Nu, niama, i nia moža byc`, u mianie nianavisci, pa-vyznačeņni, ni da vas asabista, ni da systemnaj navuki...
"Trapila ū halavu", "niasu brud", "lajusia"... Nu, što ž takoje? jak tak ? niaūžo ?
Alie, vy ličycie vo inakš, i ahučvajecie heta! Značyc` vy hatovyja da nianavisci, vy hatovyja bačyc` jaje u apanientu...
Heta šmat što tlumačyc` ab paradkach i tradycyjach u kolach "systemnaj navuki"... Fakt, nikudy nie padzieniešsia, sam vinavaty, nieabačliva pryadčyniū dzviery ū aūdytoryju systemnaj navuki... :)))
Jaki jašče Zadornaū ? Što za paraūnaņni, navošta jany vam ?
Vos` vam i pryklad vašaha razumieņnia. Vos` tak vo ū vas va ūsich vašych cvierdžaņniach. Adno dadumvaņnie, vas zadavaļniajučaje, na jakim i bazujecie svajo bačaņnie, jak sutnasci pytaņnia, tak i asoby apanienta.
Ciapier pa-sutnasci pytaņnia, koracieņka, nia budziem adchiliacca. A mienavita:
Sioņnia ranicoju pateliefanavaū svajmu pliamieņniku, jon vučycca na linhvista i vyvučaje pryrodu slova mižinšym !
Dyk vos, jon kaža, što abiedzvie viersyi majuc` prava na isnavaņnie !!! Heta budučy amaļ užo linhvist kaža !
Vos` dyk siurpryz, užo ad kaho inšaha, a ad jaho ja takoj padstavy nie čakaū... Z im budzie asobnaja razmova...
Ja z im nia zhodny, adrazu papiaredžvaju vas, ja liču, što toļki maja viersyja slušnaja. Adnak vymušany sastupič, bo jon žyvy pradstaūnik "systemnaj navuki", druhi kurs vo zakančvac` budzie... I, jak ja baču, jon daje šaniec "systemnaj navucy" pasviatliec`... :)) -
11.05.2025Дадам. ščediti пайшло ад праславянскага *skǫd-. Ад яго ж сучаснае "скудный".
Такім чынам, маем "дашчэнту" ад "чад(а)" і "ашчаджаць" ад "скуд(ный)".
Тое, што яны зараз гучаць падобна: пачынаюцца на "шч" и далей "д" або "т" - не значыць, што ў гэтых слоў быў агульны лёс.
Аргумент пра пляменніка - гэта апеляцыя да аўтарытэта, не доказ.
Па сутнасці ж ён не мае рацыі - не могуць мець эквівалентны статус:
1) ужо даказаныя факты, якія грунтуюцца на корпусе гістарычных тэкстаў і ведах пра развіццё мовы, замену гукаў у словах, і
2) версія, якая не мае такіх жа пацвярджэнняў, наадварот, ігнаруе іх.
З Задорнавым Вас абагульняе такі ж падыход: пачуў падобныя гукі, зрабіў свае высновы пра словы, праігнараваў супярэчанні з ведамі, аблаяў тых, хто іх здабываў.
Параўноўваць сябе з Джардана Бруна не сціпла. І таксама, трэба і тут мець доказы. Падставы, каб ставіць сябе ў такую позу.
Напрыклад, новы ўзровень ведаў і падыходаў.
Ці ёсць такое ў Вас? Не, наадварот: частку ўжо здабытых ведаў (пра тыя словы, што абмяркоўваем) адмаўляеце, частку падыходаў (гістарычныя тэксты, змены гукаў) не прымяняеце. Гэта паніжэнне ўзроўню, не павышэнне.
Што такое "сістэмны" ў маім тэксце, адносна да ведаў, я растлумачыў.
Што такое "сістэмная навука" ў Вас? Ажно 4 разы ў паведамленні. Агульнапрыняты сэнс гэтага тэрміна: сістэмалогія, вывучэнне сістэм.
Ну не гэта ж жадалі сказаць. Вось і ясна, што слова трапіла ў галаву, а на выйсце атрымалася лаянка, такое цкаванне-абвінавачванне. Я і кажу: мова нянавісці. -
11.05.2025., I što ?
Vy demanstrujecie roznyja padychody i prymianiajecie roznuju liohiku razvahaū u adnym i tym ža pytaņni. U dačynieņni da "Čada" cvierdicca: З цягам часу «ч» перайшло ў «шч»... Bačycie, tut vami dazvaliajecca/prymajecca transfarmacyja slova, jaho adaptacyja pad peūnuju viersiju, patlumačanuju evaliucyjaj slova, z časam...
Toje samaje z ciaham času adbylosia i z slovam "skǫd" -> "ščediti" -> ščent. Alie tut vy nie zhodny ličycca z transfarmacyjaj slova u časie, nie dapuskajecie mahčymasci takoj evaliucyi, tut u vas užo pracuje inšy kryteryj. Bo vynik nia ūlazic` u miežy vašaha šablionu razumieņnia, i vy ūžo admaūliajecie ū adnoļkavym padychodzie da razhliadu abodvuch viersyjaū...
Roznyja padychody, heta demanstracyja niepasliadoūnasci, a značyc i niapeūnasci. Jašče adzin jaskravy Fakt. :)
Adnak, dobra bačna, što slovy "ščediti" -> ščent, jak u maūlieņni, tak i ū svaim značeņni, kudy boļš adpaviadajuc sensu bielaruskaha slova "daščentu",.. čym toje "čada", u jahonym značeņni i maūlieņni.
Treba miec` dobruju fantazyju, kab pryciahnuc` toje "čada" u slova "daščentu"...
Da taho ž, calkam mahčyma, nie vykličana, što ūsie try slovy ("skǫd" / "ščediti"/ ščent) isnavali ū takim vyhlidzie adnačasova, atrymaūšy svoj vyhliad ad niekali ahuļnaha i nieviadomaha sioņnia pra-slavianskaha slova...
Slavianie, na peūnym etapie historyi, miely vializnyja abšary rassialieņnia, i tamu movy razvivalisia samastojna, z svaimi niuansami. Heta taksama vy biezpadstaūna adkiniecie, jak i ūsio raniejšaje, što nie liezie ū miežy vašaha šablionu razumieņnia...
Što da apieliacyi da aūtarytetu, taksama, iznoū(!) demanstrujecie padvojny padychod ... Ci nie vy tut apieliavali da "systemnaj navuku", jak da aūtarytetu ? Aūtarytet, fakt, nichto nie admaūliaje, i apieliacyja vašaja da jaho taksama Fakt...
Dyk čaho ž vy admaūliajecie ū hetym mnie ???... Šaļmujecie pacichu, alie ja ž baču, bo ūvažlivy... :))
A Zadornava vy štodnia ū liusterku bačycie. Čamu nie? Usie vašyja kpiny absaliutna ū toj ža miery prymianimy i da vas, z vašym "čadam", i razvahami vakol jaho... Ni boļš, ni mienš.
Nad saboju smiajeciesia...Jašče adzin Fakt...:))) -
10.05.2025Вы самі сабе супярэчыце
Калі царкву "разбіраюць дашчэнту", то гэта азначе ЯЕ ПОЎНАЕ ЗНІКНЕННЕ. Калі ж яе адновяць, то ўжо ніякі не будзе "шчэнт"
--
полностью = (нареч.) поўнасцю (целиком) палкам
----
дашчэнту = до основания, дотла, вдребезги, дочиста, вконец, в пух и прах -
10.05.2025не шчэнт, рацыя! Тут пасавала б слова "дарэшты".
-
11.05.2025Так ужо ж растлумачылі, што гульня слоў. Разабраць, а насамрэч знішчыць. Калі "адновяць", то будзе не яна.
Сутнасць працэсу такая. Называюць рэстаўрацыяй або рэканструкцыяй, а насамрэч знос і будаўніцтва новага.
З падобнай гульні словамі, напрыклад, "прычыняць дабро". -
10.05.2025Дарэшты, +.
"разабраў дарэшты" гэта можа быць.
Дашчэнту знішчаюць. "Знішчылі дашчэнту" . -
10.05.2025разважанні наконт словаўтварэнняў - прыцягнутыя за вушы. Фантазіі. Ў розных філёлагаў розныя.
-
10.05.2025Žvir,
А чаму Вашэць не хоча карыстацца традыцыйнай беларускаю лацінкай? Хіба ж складана? -
10.05.2025дзядок 10.05.2025, vy nie pavierycie, skladana, bo krychu niestandartnyja ūmovy.
-
10.05.20251) Жвір, дзе надзеі падзеў? Чаму галосіш пра былы "лепшы час"?
Пагадзіся, гэта не парадак!
2) нашыя "Сістэмныя" ў большасці сваёй сістэмнымі не з'яўляюцца, хоць і дыпламаваныя.
3) але п. 2 не дае права на такую смеласць: ў этымалогіі спасылацца на любое спалучэнне ".. шча..", ".. шчэ..".
Напрыклад шчацінне ці шчэцце. Таксама будзем будаваць гукавыя асацыяцыі?
Сп(-ня) Кропачка мае рацыю на 100 %: трэба канкрэтна па прыступачках ісці ад слова да слова праз вякі, а не толькі "а вось я думаю...". -
10.05.2025Найперш не галасі! , dyk i vočy jašče rasčynicie. Navošta vy bob z harocham miašajecie ?
"Ščediti", heta vam nie ščaciņnie, jak ni kruci, navat blizka i navat z "šč", jak vy kažacie.
Dyk z čaho vašaje ćvierdžaņnie, što ŭ mianie "na slych" i što "hukavyja asacyjacyi" ? Ni z čaho, sa stoli, nia inakš...
"Ščediti", aščaditi/aščadna, zbierahajučy, pakidajučy niešta nadaliej. I naadvarot, "daščentu", "uščent", calkam, ničoha nie zbierahajučy, nie pakidajučy na daliej.
U ruskich - biespOŠČADNO, nie sberehaja, nie ostavliaja ničeho, do konca.
Pry čym tut ščeccie, ci ščacina, dzie jany ŭ mianie ? Usio vykliučna kankretna...
Vy, jak i kropačka, akrom siabie, padobna, ničoha nia čujecie.
To bok, nie halasić mala, vočy jašče raspliuščycie, moža i zrazumiejecie surazmoŭcu... -
11.05.2025Žvir, я не сцвярджаю, што дашчэнту ад шчаціння. Не ведаю адкуль слова дашчэнту. Падазрона, што прыслоўе ад назоўніка да шчэнту. Але мне падазрона, дык што з таго?
Я звяртаю ўвагу, што сучасных сэнсавых асацыяцый недастаткова для высноваў. Беражліва трэба з мовай. Я прынамсі ня маю такой смеласці на "сістэмныя" высновы.
І Кропачка пра тое ж самае. -
11.05.2025Žvir, ))
Але з Кропачк(-ай/-ам) чуем адно аднаго. Ужо няблага.
Але нас абодвух (абедзьвюх) ня чуе Жвір. ))
Што ж...
"Не ў адной толькі нашай душы
Зерне ёсць хараства!" (с) -
11.05.2025Найперш не галасі! , dyk hluchich zaūždy boļš, čym čujučych, tamu ja adzin, a vas dvoje !
Vo, heta, darečy, taksama majo ūlasnaje adkryccio, jašče ū školie jaho zrabiū, i žyccio ūvies čas stabiļna vo pacviardžaje jaho. :)
Tak bylo zaūždy, kalisci tych, chto kazaū, što Ziamlia kruhlaja i krucicca vakol Sonca, taksama nia čuli, ličyli za var`jataū, i nie sumniavalisia ū hetym, bo ūsie ž tak ličyli, "čuli adzin adnaho", u adzinym paryvie,..a "systemnaja navuka" (a chto skaža, što jana nie byla systemnaju i nie byla navukaj ?) davala im nahodu ličyc` siabie pravymi...
A tych bylo mala, adzinki, i jany dziaūbli svajo, ciarpieli, boļšasc` raspraūlialasia z imi, naviešaūšy na ich roznych cetlikaū, bo jany byli toj boļšasci taksičnymi (heta ūžo sučasny... cetlik )))
Ja, darečy, kropačku taksama čuju, nie kažycie, što nie. Alie ja z im nia zhodny. Jon pamyliajecca. Nu, nie pierakanaūča jon miarkuje, šablionna, i šukaje padtrymki ū stvaraļnikaū taho šablionu.
Čalaviek nia ū stanie zirnuc` na pytaņnie inakš, zasumniavacca. A niazhoda inšych jaho zluje. Heta ūžo prykmieta ciemrašaļstva. Spadziajusia, što tam nia ūsio tak kruta. Ja tak liču. :)
Nu, dyk ci pačuli ? :) -
11.05.2025А мо цэнт? Прайграуся ушчэнт...
-
11.05.2025Хфедзя, zaraz vam patlumačac`, što i cent and čend, i centuryja, i sam centuryjon... polski čend...:))))
-
11.05.2025дзякуй, цікава
[Зрэдагавана]