U pamiać mastaka i paŭstanca: imša i vystava da hadaviny naradžeńnia Alfreda Romiera
Imša: 17 krasavika, 12.00, Čyrvony kaścioł. Vystava: 20 krasavika, 16.00, Pałac mastactvaŭ (Kazłova, 3).
16 krasavika — hadavina naradžeńniabiełaruska-polska-litoŭskaha mastaka, hramadskaha dziejača, paŭstanca1863-ha , hieraldysta i etnohrafa Alfreda Izidora Romiera (1832–1897).
Z hetaj nahody 17 krasavika, u sieradu, a 12.00 u kaściole Śviatych Symona i Aleny ŭ Minsku — imša, a 20 krasavika (subota) a 14.00 — u minskim Pałacy mastactvaŭ (Kazłova 3) uračystaje adkryćcio vystavy, pryśviečanaj Alfredu Romieru.
Na vystavie buduć ekspanavacca karciny, stvoranyja biełaruskimi mastakami padčas pleneraŭ u Romieravych miaścinach (samaje plonnaje dziesiacihodździe žyćcia,
* * *
Alfred Romier pachodziŭ sa staražytnahai pierasialiŭsia ŭ Vialikaje Kniastva Litoŭskaje praz Kurlandyju. Syn Edvarda Jana Romiera, udzielnika paŭstańnia 1830–1831 hadoŭ, unuk prezidenta Vilni (1812 hod) — Michała Romiera[1].rycarska-šlachieckaha rodu Romieraŭ, jaki viadzie svoj pačatak z XV stahodździa, z Saksonii
Vučyŭsia ŭ Vilenskim univiersitecie. Braŭ uroki malavańnia ŭ Kanuta Rusieckaha.Udaskanalvaŭ svajo majsterstva ŭ piedahohaŭ «siaredniaj ruki» Ł. Bana i A. Alaščynskaha ŭ Paryžy. Naprykancy
Pisaŭ partrety, piejzažy, tematyčnyja kampazicyi z žyćcia naroda i na relihijnyja siužety.Jaho tvoram ułaścivy dakładny vyrazny malunak, svaboda i naturalnaść kampazicyi. Akramia žyvapisnych tvoraŭ viadomy bronzavyja miedaljony z partretnymi vyjavami, hraviury z vyjavami sialan, architekturnych pomnikaŭ, karykatury pracy Alfreda Romiera. Histaryčnuju i mastackuju kaštoŭnaść majuć etnahrafičnyja zamaloŭki sialanskaha pobytu i malunki narodnych kaściumaŭ biełarusaŭ. Taksama raśpisvaŭ u pravasłaŭnyja i katalickich chramy.
Braŭ udzieł uNieŭzabavie pradaŭ majontak Kreŭna i vyjechaŭ u Hiermaniju, dzie praciahnuŭ navučańnie ŭ miunchienskaj Akademii mastactvaŭ. Sa svaim piedahoham Arturam Hieorham fon Rambierham, jaki razam ź Ludviham fon Chahnam akazali na jaho značny ŭpłyŭ, i Albiertam Kieleram naviedaŭ Italiju. U Italii hałoŭnym čynam byŭ zaniaty zakaznymi partretami arystakrataŭ inacyjanalna-vyzvalenčym paŭstańni 1863–1864 hadoŭ, paśla paražeńnia byŭ aryštavany i pasadžany ŭ Dynaburhskuju krepaść.
Ad 1874 žyŭ i pracavaŭ u majontku Karalinova, jaki naležaŭ jaho žoncy hrafini Vandzie Sulistroŭskaj. Hety etap ličycca najbolš plonnym u jaho tvorčaści: u Karalinovie Romier padrychtavaŭ manahrafiju ab vytvorčaści słuckich pajasoŭ, robić etnahrafičnyja zamaloŭki («Sialanskaja chata», «Sialanskaja dziaŭčyna», «La karčmy», «Sialanski dvor», «Mieščanin ź Vilenskaj hubierni», «Sialanki z Rahačoŭskaha pavieta Mahiloŭskaj hubierni», «Stary chram u Kabylnikach Śviancianskaha pavieta», «Višnieva. Dvor. Vid z fasada», «Carkva ŭ Kamajach»).Alfred nabyvaje staražytnyja rukapisy i dakumienty, jakija potym pieradaŭ u muziei Krakava. Tudy ž pierajechaŭ u
Pamior 24 studzienia 1897 hoda ŭ Karalinavie, pachavany ŭ radavoj kaplicy kaścioła Najśviaciejšaj Dzievy Maryi ŭ Trokach.
U 2001 u Karalinovie byŭ ustalavany pomnik žoncy Alfreda Romiera, miascovaj aśvietnicy Vandzie Romier (skulptar A. Cyrkunoŭ).Imia A. Romiera nosiać vulicy ŭ vioskach Kamai i Karalinova, a taksama Pastaŭskaja dziciačaja mastackaja škoła.
Pavodle Vikipiedyi.