Hreki družna prahałasavali suprać strohaj ekanomii jak umovy kredytnaj padtrymki, u aŭtorak — ekstranny samit ES. Što zaraz budzie?
«Oxi» — heta «nie», a «Nai» — tak.
U Hrecyi ŭ niadzielu prajšoŭ refierendum ab staŭleńni da pazicyi kredytoraŭ u asobie Jeŭrahrupy, Jeŭrapiejskaha Centrabanka i MVF. U vyniku kraina, u jakoj 81% vybarščykaŭ chacieŭ by zastacca ŭ zonie jeŭra, upieršyniu moža pakinuć adzinuju valutu z-za niežadańnia vykonvać supolnyja biudžetnyja praviły. Vychad Hrecyi ź jeŭrazony moža vyklikać padzieńnie jeŭra i pieryjad chaosu na finansavych rynkach.
Prychilniki «nie» ciešacca. Ale kab nie pryjšłosia im chutka haravać. Fota «Telehraf».
Jaŭka na refierendumie skłała 61%.
Va ŭsich rehijonach hreki skazali «nie».
Pytańnie ŭ biuleteniach dla hałasavańnia sfarmulavana było dosyć mudrahielistym čynam:
«Ci pavinien być pryniaty płan pahadnieńnia, pradstaŭleny Jeŭrahrupie 25 červienia Jeŭrapiejskaj kamisijaj, Jeŭrapiejskim centralnym bankam i Mižnarodnym valutnym fondam i jaki składajecca ź dźviuch častak, jakija pradastaŭlajuć ich sumiesnuju prapanovu? Pieršy dakumient azahałoŭleny «Reformy dla zaviaršeńnia biahučaj prahramy i paśla jaje», a druhi — «Papiaredni analiz ŭstojlivaści doŭhu».
Udzielniki refierendumu pavinny vybrać adzin z dvuch varyjantaŭ adkazu: «Nie ŭchvalena/nie» albo, nižej, «uchvalena/tak».
Ekśpierty adznačajuć, što heta byŭ toj redki vypadak, kali adkaz «nie» ŭ biuleteniach išoŭ spačatku, a tolki potym idzie adkaz «tak».
Rada Jeŭropy zajaviła, što nie moža ličycca abjektyŭnym refierendum, abvieščany za tydzień da jaho praviadzieńnia.
Viečaram u centry Afinaŭ źbirajucca śviatkavać «pieramohu» nad ES
Vyniki refierendumu mohuć pryvieści da vychadu Hrecyi ź jeŭrazony, choć Cypras zapeŭnivaje, što razmovy pra vychad ź Jeŭrazony nie idzie.
Viadoma, što ŭ paniadziełak kanclerka Hiermanii Anhieła Mierkiel praviadzie ŭ Paryžy terminovuju sustreču z prezidentam Fransua Alandam. U aŭtorak maje adbycca ekstranny samit Jeŭrasajuza.
Refierendum byŭ niečakana pryznačany premjeram Hrecyi Aleksisam Cyprasam u minułuju subotu, 27 červienia, paśla marnych pieramovaŭ ź Jeŭrahrupaj. Ekśpierty vykazali sumnieŭ u abjektyŭnaści takoha refierendumu, što ładziŭsia ŭ karotkija terminy.
30 červienia Hrecyja nie zmahła zapłacić doŭh ES, što pastaviła kryž na dalejšaj prahramie dapamohi. Jak zajaviŭ 2 lipienia kiraŭnik Jeŭrahrupy (hrupa ministraŭ finansaŭ krain jeŭrazony), ministr finansaŭ Niderłandaŭ Jerun Dejsiełbłum, «nie» na refierendumie nie dapamoža Hrecyi.
Dejsiełbłum zajaviŭ, što taki vynik refierendumu pastavić i Hrecyju, i Jeŭrasajuz u vielmi składanuju situacyju. «Hrečaski ŭrad adchilaje ŭsio, miarkujučy, što kali vy prahałasujecie «nie», vy atrymajecie lepšyja ci mienš žorstkija ŭmovy abo, bolš «siabroŭski» pakiet prapanoŭ. Hetaja zdahadka prosta niapravilnaja», — zajaviŭ kiraŭnik Jeŭrahrupy 2 lipienia.
Hrečaskija banki pa-raniejšamu nie pracujuć, paśla taho jak u paniadziełak Jeŭrapiejski centrabank abmiežavaŭ im finansavańnie na pavyšanym uzroŭni, jakoha, adnak, dla patreba Hrecyi zamała. Pracujuć tolki niekatoryja adździaleńni, dla taho kab dazvolić piensijanieram zdymać sa svaich rachunkaŭ da 120 jeŭra ŭ tydzień. Mnohija piensijaniery ŭ Hrecyi nie karystajucca elektronnymi bankaŭskimi kartami.
Razam z tym Hrecyja nie moža viarnucca da nieadkładnaha druku drachmaŭ, bo ŭ krainie bolš niama adpaviednych drukavanych stankoŭ, zajaviŭ u čaćvier ministr finansaŭ krainy Janis Varufakis.
Jak rastłumačyŭ čynoŭnik, u 2000 hodzie, kali Hrecyja ŭstupiła ŭ jeŭrazonu, ułady krainy paśpiašalisia pazbavicca ad stankoŭ dla drukavańnia drachmaŭ, bo byli ŭpeŭnienyja, što ciapier u krainie zaŭsiody budzie ŭ abarocie adzinaja jeŭrapiejskaja valuta.
U bankamatach hreki mahli źniać maksimum 60 jeŭra ŭ dzień, ale realna suma źniziłasia da 50 jeŭra, bo ŭ bankamatach skončylisia kupiury ŭ 20 jeŭra. Chodziać čutki, što z dnia na dzień u niekatorych bankach mohuć zusim skončycca srodki.
Kali Hrecyju čakaje chaos, jon začepić usiu Jeŭropu. Kraina ŭvachodzić u šenhienskuju zonu, a palityčnyja pytańni ŭ ES rašajucca kansensusam. Kali Aleksis Cypras pojdzie va ŭsie ciažkija, chistać moža ŭvieś kantynient. Naprykład, Hrecyja ŭžo raniej pahražała vystupić suprać sankcyj suprać Rasii z pryčyny ahresii va Ukrainie.
«Ciažka dapamahčy Hrecyi suprać voli jaje narodu i ŭrada, jaki žyvie ŭ paralelnym śviecie», — napisaŭ u Tvitary ministr zamiežnych spraŭ Litvy Linas Linkiavičus.
U Hrecyi časoŭ Jeŭrasajuza stvaryli sistemu, pry jakoj ludzi masava pracujuć na błatnych dziaržaŭnych pasadach, dzie ničoha nie treba rabić. Pry hetym piensijny ŭzrost tam taksama na 5—7 hadoŭ nižejšy za, dapuścim, hiermanski. A sacyjalnyja dapamohi vysokija i nichto nie praviaraje ich abhruntavanaść. U vyniku mnohija «ślapyja» ŭ Hrecyi adnačasova atrymlivali ad dziaržavy dapamohu pa invalidnaści i… pracavali kiroŭcami taksi.
Spačatku hety «sacyjalny kantrakt» finansavaŭsia z subsidyj Jeŭrasajuza. ES na mnohaje zapluščvaŭ vočy, bo Hrecyja była niepataplalnym avijanoscam na miažy savieckaha błoka, a paśla kab nie dapuścić zbližeńnia krainy z Rasijaj.
Kali pieršapačatkovyja datacyi ES dla vyraŭnoŭvańnia ŭzroŭniu raźvićcia skončylisia, Hrecyja akurat ustupiła ŭ jeŭrazonu i pačała chapać tannyja — dla krain zony jeŭra — kredyty.
Kredytaŭ nabrałasia pad zaviazku, tady pa čarzie sacyjalistyčny i kansiervatyŭny ŭrady stali falšavać statystyku, kab brać novyja. Urešcie kali hrymnuŭ suśvietny finansavy kryzis dzie koratka, tam i parvałasia.