Źjavilisia FOTAśviedčańni, što Rasija ŭzmacniaje prysutnaść u Siryi. Kiery zvaniŭ Łaŭrovu
U telefonnaj razmovie ź ministram zamiežnych spraŭ Rasii Siarhiejem Łaŭrovym dziaržsakratar ZŠA Džon Kiery vykazaŭ zaniepakojenaść u suviazi ź situacyjaj u Siryi.
Pra heta havorycca ŭ paviedamleńni na sajcie Dziarždepa ZŠA.
U pryvatnaści, Kiery abmierkavaŭ z Łaŭrovym paviedamleńni ŭ ŚMI ab «naroščvańni rasijskaj vajskovaj prysutnaści tam».
Kiery zajaviŭ, što, «kali hetyja paviedamleńni adpaviadajuć rečaisnaści, to takija dziejańni mohuć pryvieści da dalejšaj eskałacyi kanfliktu» ŭ Siryi.
Raniej u haziecie The Telegraph byŭ apublikavany materyjał, u jakim havorycca, što, pavodle źviestak krynic, Rasieja dadatkova skiravała ŭ Siryju niekalki socień svaich vajskoŭcaŭ.
Akramia taho, amierykanskaja raźviedka atrymała spadarožnikavyja foty, jakija śviedčać, što na siryjskim vajskovym aeradromie ŭ partovym horadzie Łatakija razhornuta mabilnaje žytło, zdolnaje pryniać da tysiačy rasijskich vajskoŭcaŭ. Tudysama dastaŭlena mabilnaja dyśpietčarskaja stancyja.
Łatakija — bastyjon siryjskaha dyktatara Asada, vakoł Łatakii žyvuć pieravažna ałavity, ź jakich pachodzić rod Asadaŭ.
Stała viadoma taksama, što krainy, jakija miažujuć ź Siryjaj, atrymali dadatkovyja zapyty na pralot rasijskich vajskova-transpartnych samalotaŭ.
Havorka moža iści pra najbujniejšuju vajennuju apieracyju Rasii na Blizkim Uschodzie ad 1980-ch hadoŭ, kali taksama savieckija «vajennyja daradcy» ŭdzielničali ŭ vojnach ź Izrailem na baku Siryi.
Siły Asada na siońnia kantralujuć kala traciny terytoryi Siryi. Jašče dźvie treci papali ŭ ruki roznych uładaŭ.
Kurdy i druzy kantralujuć terytoryi, zasielenyja hetymi narodnaściami.
Zonu na poŭnačy, kala tureckaj miažy, i vakoł Damaska, dzie žyvuć sunity, advajavała ŭmieranaja siryjskaja apazicyja.
Rešta krainy trapiła ŭ ruki fanatyčnych isłamisckich hrupovak, jakija vajujuć jak suprać Asada, tak i miž saboj. Heta front «Nusra» — siryjskaje adhalinavańnie «Al-Kajdy», a taksama «Isłamskaja dziaržava», što ŭ svaim fanatyźmie i biesčałaviečnaści pieraplunuła «Al-Kajdu».
Hramadzianskaja vajna ŭ Siryi pa stanie na žnivień 2015. Karta ź Vikipiedyi. Čyrvonym — terytoryi, padkantrolnyja Asadu. Zialonym — terytoryi, zaniatyja apazicyjaj. Šerym — zachoplenaje Isłamskaj dziaržavaj. Biełaje — «Al-Kajda». Žoŭtaje — kurdy.
* * *
Padborku fotaŭ, źmieščanych rasijskimi sałdatami ŭ Siryi, sabraŭ ukrainski błohier Mikałaj Machno. Na fotach my bačym nie vysokakvalifikavanych śpiecyjalistaŭ, a šarahoŭcaŭ.
U porcie Tartus mieścicca adzinaja zamiežnaja baza rasijskaha fłota za hranicami SND, foty byli źmieščanyja taksama z Łatakii, pravincyi Choms i Damaska. U dvuch apošnich miescach adbyvajucca kryvavyja bai miž siłami Asada i raznarodnymi atradami apazicyi.