Sustreča ź Jankam Zaprudnikam u Minsku — 28 červienia
Paśla doŭhaha pierapynku źjaŭlajecca mahčymaść sustrecca ŭ Minsku z patryjarcham biełaruskaj emihracyi. U žniŭni Janku Zaprudniku spoŭnicca 90 hadoŭ.
Zhurtavańnie biełarusaŭ śvietu «Baćkaŭščyna» padrychtavała spadaru Janku hodny padarunak – knihu «Kantakty», jakaja dniami ŭbačyła śviet u sieryi «Biblijateka «Baćkaŭščyny».
Kniha, układalnikami jakoj stali viadomyja daśledčyki emihracyi Natalla Hardzijenka i Lavon Jurevič, zasnavanaja na listach, što pisali biełarusy ź mietrapolii Janku Zaprudniku.
Jak adznačaje Natalla Hardzijenka, «knihu «Kantakty» ŭ niečym možna ličyć praciaham vydadzienaj u minułym hodzie knihi Janki Zaprudnika «Pa haračych śladach minuŭščyny. Listy 1952-1959 hh.», układańniem jakoj zajmałasia Valancina Tryhubovič. Ciapier ža - toj samy archiŭ, ale inšy rakurs i inšyja ŭkładalniki. U «Kantaktach» nam (mnie i Lavonu Jureviču) było cikava pakazać toje, jak i dziela čaho naładžvalisia suviazi biełarusaŭ ź Biełarusi z surodzičami-emihrantami. U knizie jość listy i ź jašče savieckich časoŭ z haziety «Hołas Radzimy», i z 1980-ch, kali da Janki Zaprudnika stali bolš aktyŭna źviartacca šarahovyja biełarusy, i z 1990-ch, kali intensiŭnaść pastupleńnia listoŭ z Baćkaŭščyny dy raznastajnaść adrasantaŭ istotna pavialičyłasia».
Značnuju častku knihi składajuć materyjały tak zvanaj «pravaabarončaj» dziejnaści biełaruskaj emihracyi. Asabliva ŭ 1980-ch, pa słovach Natalli Hardzijenki, Janka Zaprudnik razam ź inšymi emihrantami, a taksama i jak redaktar haziety «Biełarus», staŭ aktyŭna padtrymlivać biełaruskich inšadumcaŭ, najbolš viadomym ź jakich byŭ Michaś Kukabaka.
«Hetaja halina dziejnaści biełaruskich surodzičaŭ na Zachadzie na siońnia vielmi mała daśledavanaja, - havoryć Natalla Hardzijenka, - tamu ŭ «Kantaktach» my pastaralisia źmiaścić i svojeasablivuju chroniku paviedamleńniaŭ pra biełaruskich inšadumcaŭ u emihracyjnym druku, i biblijahrafiju, i vialikuju padborku listoŭ da Janki Zaprudnika ad Michasia Kukabaki ŭžo pa vyzvaleńni, a taksama materyjały pra inšych inšadumcaŭ. Sabranyja ŭ «Kantaktach» listy ź Biełarusi - tolki nievialikaja častka taje šyrokaj karespandencyi, što adrasavałasia Janku Zaprudniku i naohuł surodzičam na Zachadzie. My staralisia zrabić jak by ahulny zrez, zaśviedčyć roznyja ŭzroŭni, temy, charaktar zvarotaŭ da zamiežnych suajčyńnikaŭ. Razam hetyja materyjały adlustroŭvajuć i ŭjaŭleńni mietrapolii adnosna dyjaspary, i toje, čym žyli asobnyja biełarusy i biełaruskaje hramadstva ahułam u 1980-ch - 1990-ch hh.»
Sens svajho žyćcia Janka Zaprudnik akreśliŭ u adnym intervju, jakoje davaŭ u 1993 hodzie ŭ Biełarusi: «Ja znajšoŭ sens žyćcia ŭ słužbie svajmu narodu, svajoj Baćkaŭščynie, biełaruskaj spravie. Heta nadaje majmu žyćciu dametnaść i prynosić duchovaje zadavalnieńnie».
Niahledziačy na toje, što Janka Zaprudnik byŭ tolki adrasantam źmieščanych u knizie listoŭ, jon - sapraŭdny hieroj knihi, bo jon jak by staŭsia pravadnikom hołasu mietrapolnych biełarusaŭ dla zamiežnych surodzičaŭ. Jak adznačaje Natalla Hardzijenka, da jaho časta źviartalisia, bo vieryli, što hołas budzie pačuty nie tolki redaktaram haziety «Biełarus», ale i šyrejšymi kołami biełarusaŭ na Zachadzie. I razumieńnie hetaj važnaj roli, taksama jak i pavažny jubilej, - dobraja nahoda, kab skazać Janku Zaprudniku dziakuj. I kniha «Kantakty», i jaje prezientacyja padčas naviedvańnia spadarom Jankam Biełarusi - naša supolnaja sproba padziakavać jamu za hady słužeńnia biełaruščynie.
Prezientacyja knihi «Kantakty» adbudziecca ŭ aŭtorak, 28 červienia, u Minskaj abłasnoj biblijatecy imia A. Puškina (h. Minsk, vuł. Hikała, 4). Pačatak a 18:00.
Padčas prezientacyi na ŭsie pytańni asabista adkaža hałoŭny hieroj knihi – doktar Janka Zaprudnik.
Uvachod na mierapryjemstva volny.
Knihu «Kantakty» možna ŭžo ciapier kupić u nastupnych kniharniach:
«Centralny knižny» (pr. Niezaležnaści, 19), «Akademkniha» (pr. Niezaležnaści, 72), «Knihi & knižački» (pr-t Niezaležnaści, 14), «Kniharnia piśmieńnika» (vuł. Kazłova, 2), «Viedy» (vuł. K. Marksa, 36), «Śvietač» (pr-t Pieramožcaŭ, 11), «Kniharnia «Eŭryka» (vuł. Kujbyšava, 75), a taksama ŭ internet-kramie knihi.by.