Žyćcio ŭ akupavanych ukrainskich haradach: rasijskija sałdaty zabivajuć mirnych hramadzian, maradziory šukajuć pradukty
Siarod pastajalcaŭ centra dla biežancaŭ, što mieścicca va ŭkrainskim Zaparožžy, jość šmat byłych žycharoŭ zachoplenych Rasijaj haradoŭ. Jany raspaviali amierykanskim žurnalistam pra žyćcio pad maskoŭskaj akupacyjaj.
Biežanka na ŭkrainska-małdaŭskaj miažy. Fota: AR.
Uciekačy raskazvajuć historyi pra hałodnych i nietreniravanych rasijskich sałdat, jakija stralajuć u biazzbrojnych ludziej, uzłomy ŭ mahazinach i rejdy pa chatach u pošukach ježy i kaštoŭnych rečaŭ, bo sami akupanty majuć vialikija prablemy z pastaŭkami, piša Wall Street Journal.
64-hadovaja Valancina Chodas ź vioski Mirnaje niekalki dzion chavałasia ŭ sklepie z dačkoj i ŭnukam, pakul rasijskija sałdaty abšukvali dom za domam. Žančyna raskazvaje pra heta tak: «Jany prosta nachabna zachodziać, biez anijakaha soramu, i biaruć usio, što žadajuć».
Valancina kaža, što dva jaje susieda, jakija vadzili mašynu z ukrainskim ściaham, byli na minułym tydni zastrelenyja rasijskim patrulom. Ich cieły nichto nie prybraŭ.
Tym časam Maskva śćviardžaje, što jana nie płaniruje akupiravać Ukrainu — chutčej, Kreml žadaje jaje «vyzvalić». Rasijski režym kaža, nibyta jon nanosić udary tolki pa vajennych celach, a lubyja achviary siarod mirnych ludziej — vina tak zvanych nacyjanalistaŭ i ekstremistaŭ.
Žančyna vybiraje sabie adzieńnie ŭ centry dla biežancaŭ, Zaparožža. Fota: Wall Street Journal.
U sprobach zaniać Kijeŭ i Charkaŭ Rasija pakul sutykajecca z žorstkim supraciŭleńniem ukraincaŭ. Ale za pieršy tydzień vajny akupanty zdoleli zachapić niekalki rehijonaŭ na poŭdni krainy, u tym liku častki Zaparožskaj, Mikałajeŭskaj i Chiersonskaj abłaściej. Apošniaja zaraz całkam znachodzicca pad kantrolem Rasii.
Heta dazvoliła stvaryć suchaputny kalidor pamiž Rasijaj i Krymam, jaki Maskva anieksiravała jašče ŭ 2014 hodzie. Jość prykmiety, što Kreml źbirajecca doŭha imi kiravać.
Budučynia akupiravanych ziemlaŭ
Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy Dźmitryj Kuleba papiaredžvaŭ, što ŭ Chiersonskaja vobłaści akupanty rychtujuć refierendum ab adździaleńni jaje ad Ukrainy i abviaščeńni tak zvanaj «narodnaj respubliki». Anałahičnym čynam Rasija ŭ svoj čas adarvała ad Ukrainy Krym i častki Danieckaj i Łuhanskaj abłaściej.
U akupiravanym Mielitopali Rasija pryznačyła novaha mera — Halinu Danilčanka, byłuju deputatku Mielitopalskaj haradskoj rady. Były mer horada, Ivan Fiodaraŭ, byŭ vykradzieny.
U rehijonach, zaniatych ruskimi, prachodziać praŭkrainskija demanstracyi. Tydzień tamu tysiačy ludziej prajšli pa centru Chiersona, i razam ź imi byŭ vialiki ŭkrainski ściah. Vialiki mitynh prajšoŭ i ŭ Mielitopali na nastupny dzień paśla źniknieńnia mera. Bližej da kanca mitynhu da mielitopalskich demanstrantaŭ padjechała čornaja mašyna. Niechta kinuŭ dymavuju šašku, z mašyny vyskačyli ludzi ŭ čornym i prosta ź mitynhu skrali 54-hadovuju Volhu Hajsumavu, viadomuju haradskuju aktyvistku.
Na nastupny dzień prykładna tysiača mielitopalcaŭ sabrałasia pad ścienami štab-kvatery rasijskich vojskaŭ, kab spytać, dzie ich mer i dzie zaraz Hajsumava. Ruskija sałdaty adšturchnuli tych ź mielitopalcaŭ, chto sprabavaŭ padyści bližej da budynka. Jak śviedčyć Kuleba, u toj ža dzień akupanty skrali i mera horada Dnieprarudnaje kala Mielitopala.
Praŭkrainski mitynh u akupiravanym Chiersonie. Fota: pravda.com.ua.
Ukrainskija ŭłady kažuć, što ŭsie palityki i dziaržsłužboŭcy, jakija buduć supracoŭničać z akupantami, buduć abvinavačanyja ŭ zdradzie i žorstka pakaranyja. Ale ž dla Maskvy vielmi važna, kab ukrainskija słužboŭcy pierachodzili na jaje bok, bo tak akupacyjny režym atrymaje lehitymnaść.
Historyi z zachoplenaj Ukrainy
Demanstranty ź Mielitopala kažuć pra toje, što akupantaŭ ździŭlaje, nakolki miascovyja žychary im nie rady. 40-hadovaja Taćciana Kumok, dyzajnierka viasielnych sukienak, apisvaje heta tak: «Jany nie mohuć pavieryć, što ludzi vychodziać pratestavać nie za hrošy i što my nie majem adzinaha lidara».
Šmat chto z žycharoŭ akupiravanych rehijonaŭ vierać u chutkaje viartańnie ŭkrainskaj armii. Valancina Chodus ź Mirnaha raspaviadaje pra hutarki z rasijskimi sałdatami, jakija pytalisia ŭ viaskoŭcaŭ, ci ceniać jany toje, što ruskija pryjšli ich «vyzvalać». Žychary Mirnaha adkazvali akupantam, što im nie treba było «dapamahać».
Centr dla biežancaŭ u Zaparožžy. Fota: Wall Street Journal.
Inšy biežaniec, Alaksandr Sitnikaŭ, kala dvuch tydniaŭ chavaŭsia ŭ sklepie z try małymi dziećmi biez dostupu da vodazabieśpiačeńnia i elektryčnaści. Jon raskazvaje pra pavodziny akupantaŭ: «Kali ruskija zachodziać u vioski, jany maradziorstvujuć usimi mahčymymi sposabami, hrabiać i rasstrelvajuć ludziej. Tam vielmi ciažka».
Darja Prystupa, byłaja aficyjantka, była vymušanaja pierasiačy liniju frontu razam z dvuchhadovaj dačkoj Safijaj. Jana kaža, što ŭ jaje horadzie Małačansku, akupiravanym ruskimi, jość vialikija prablemy ź ježaj, tam niama ni soli, ni cukru, ni lekaŭ. Na rasijskim KPP, što na šlachu ŭ Zaparožža, sałdaty dajuć ukraincam prajechać tolki paśla taho, jak atrymajuć ad ich ježu ci cyharety. Admovicca nielha — ruskija nastaŭlajuć na ciabie zbroju.