Aktyvisty Greenpeace u Paryžy skrali z muzieja vaskovuju fihuru Makrona i prynieśli jaje da pasolstva Rasii
Jany vynieśli jaje, vydajučy siabie za supracoŭnikaŭ muzieja.
Aktyvisty arhanizacyi Greenpeace skrali z muzieja Hrevien u Paryžy vaskovuju fihuru prezidenta Francyi Emanuela Makrona. Jany vynieśli jaje, vydajučy siabie za supracoŭnikaŭ muzieja, piša Bi-bi-si.
Spačatku jany ŭvajšli ŭ muziej pad vyhladam turystaŭ, a zatym pieraapranulisia, nakryli statuju koŭdraj i vynieśli jaje praz zapasny vychad.
Nieŭzabavie vaskovaja fihura źjaviłasia kala rasijskaha pasolstva ŭ Paryžy na akcyi, udzielniki jakoj abvinavačvajuć Makrona ŭ tym, što jon pakryvaje francuzskija kampanii, što praciahvajuć vieści biznes z Rasijaj paśla jaje maštabnaha ŭvarvańnia va Ukrainu.
Košt fihury składaje 40 tysiač jeŭra. Na kadrach ź miesca akcyi vidać, jak aktyvisty staviać jaje pierad pasolstvam razam z płakatami.
U paryžskaj palicyi zajaŭlajuć, što nijakich aryštaŭ, źviazanych z kradziažom, nie pravodziłasia, a sama fihura dahetul nie znojdzienaja.
Kiraŭnik Greenpeace France Žan-Fransua Žuljar zajaviŭ u kamientary AFP, što Paryž «viadzie padvojnuju hulniu», padtrymlivajučy Ukrainu i adnačasova dazvalajučy francuzskim kampanijam praciahvać impart hazu i ŭhnajeńniaŭ z Rasii.
Pavodle jaho słoŭ, Makron uvasablaje dvajny padychod» i pavinien stać pieršym siarod jeŭrapiejskich lidaraŭ, chto razarvie handlovyja kantrakty z rasijskimi kampanijami.
Analiz, praviedzieny Bi-bi-si ŭ u mai, pakazaŭ, što Rasija praciahvaje zarablać miljardy na eksparcie vykapniovaha paliva na Zachad, u tym liku ŭ ES.
Pavodle danych Centra daśledavańniaŭ enierhietyki i čystaha pavietra (CREA), z pačatku maštabnaha ŭvarvańnia va Ukrainu ŭ 2022 hodzie Rasija zarabiła na eksparcie nafty i hazu bolš za 883 miljardy jeŭra, u tym liku 228 miljardaŭ jeŭra — ad krain, što ŭviali antyrasijskija sankcyi.
Lvinaja dola hetaj sumy — 209 miljardaŭ jeŭra — pastupiła ad krain Jeŭrasajuza, ź ich 17,9 miljarda jeŭra — ad Francyi.
Pavodle acenak Rasii, ekspart hazu ŭ Jeŭropu ŭ 2024 hodzie vyras na 20%, a ekspart zvadkavanaha pryrodnaha hazu (ZPH) dasiahnuŭ rekordnych uzroŭniaŭ. U ciapierašni čas pałova ekspartu ZPH z Rasii idzie ŭ ES, paviedamlaje CREA.
Francyja razam z usim Jeŭrasajuzam uviała sankcyi suprać Rasii, u tym liku abmiežavańni na impart rasijskich enierharesursaŭ, ale impart hazu abkładzieny sankcyjami tolki častkova.
Niadaŭna Emanuel Makron zajaviŭ, što ES uviadzie novyja sankcyi suprać Maskvy, kali jana admovicca surjozna vieści pieramovy ab spynieńni ahniu.