«Ja nie harantuju vajennych pastavak». Prezident Čechii nie vyklučyŭ spynieńnia dapamohi Ukrainie paśla parłamienckich vybaraŭ
Čechija nie moža harantavać praciah vajennaj dapamohi Ukrainie paśla parłamienckich vybaraŭ, jakija projduć u krainie ŭ kastryčniku hetaha hoda, zajaviŭ Ruskaj słužbie Bi-bi-si prezident krainy Pieter Pavieł.
Pieter Pavieł. Fota: Matt Rourke / AP
Češski prezident nie vyklučyŭ, što vybary pryviaduć da źmieny ŭrada, i daŭ zrazumieć, što pra pryjarytety mahčymych novych uładaŭ pakul ciažka sudzić.
«Ciapier usie maje namahańni skancentravany na zachavańni adzinaha padychodu da pytańniaŭ biaśpieki i abarony, uklučajučy našu palityku ŭ dačynieńni da Ukrainy. Bo ja liču, što padtrymka Ukrainy — heta nieadjemnaja častka zabieśpiačeńnia našaj ułasnaj biaśpieki», — zajaviŭ Pavieł.
Čechija pad kiraŭnictvam Pavieła zastavałasia adnym z samych addanych sajuźnikaŭ Ukrainy.
Jaje samaja prykmietnaja inicyjatyva — prahrama pastavak Uzbrojenym siłam Ukrainy artyleryjskich snaradaŭ. Praha źbiraje hrošy ŭ svaich sajuźnikaŭ pa NATA, a zatym, vykarystoŭvajučy svaje suviazi ŭ krainach, jakija nie žadajuć padtrymlivać Ukrainu adkryta, kuplaje ŭ ich artyleryjskija snarady i pastaŭlaje va Ukrainu.
Raniej Pavieł abiacaŭ, što hetaja inicyjatyva «nijakim čynam nie budzie pastaŭlenaja pad pahrozu».
U intervju prezident Čechii zajaviŭ: «Ja abmiarkoŭvaju hetyja pytańni z usimi lidarami parłamienckich partyj, jakija ŭ toj ci inšaj formie ŭvojduć u skład nastupnaha ŭrada».
«Ja abmierkavaŭ ź imi nieabchodnaść zachavańnia tych ža pryncypaŭ u halinie biaśpieki i źniešniaj palityki navat paśla vybaraŭ. Adnak, viadoma, ciapier ja nie mahu dać harantyj — mnohaje budzie zaležać ad ich vynikaŭ», — skazaŭ prezident Čechii.
Pa jaho słovach, u 2024-m Čechija zmahła pastavić Ukrainie kala 1,5 młn adzinak bujnakalibiernych bojeprypasaŭ, a ŭ hetym hodzie abjom pastavak składzie 1,8 młn, ź jakich kala 800 tys. — kalibra 155 mm.
«Dva hady tamu jany [ukraincy] byli ŭ takim niavyhadnym stanoviščy, što ich ahniavyja mahčymaści ŭ paraŭnańni z Rasijaj składali 1 da 10. Ciapier hetyja suadnosiny prykładna 1 da 2, skazaŭ Pavieł. — Heta aznačaje, što pry stałym prytoku bojeprypasaŭ ukrainskaje kamandavańnie moža dazvolić sabie raskošu płanavańnia, tamu što jany viedajuć, što mienavita jany atrymajuć u bližejšyja miesiacy».
Miž tym, u sieradu stała viadoma, što ZŠA prypynili pastaŭki zbroi Ukrainie, pakolki aścierahajucca, što ŭłasnyja zapasy Pientahona skaracilisia zanadta mocna.
Pa danych zachodnich žurnalistaŭ, havorka idzie ab pradastaŭleńni Kijevu niekatorych zienitnych rakiet i inšych vysokadakładnych bojeprypasaŭ.
Pieter Pavieł taksama zaklikaje inšych zachodnich lidaraŭ zirnuć u tvar realnaści, uzmacnić cisk na Uładzimira Pucina i prymusić jaho sieści za stoł pieramovaŭ.
Jon skazaŭ, što i sam adkryty dla pieramovaŭ z rasijskim lidaram, ale tolki pry ŭmovie, što Rasija padydzie da dyjałohu z realistyčnych pazicyj, a nie sa svaim zvyčajnym bieskampramisnym paradkam dnia.
Prezident Čechii taksama papiaredžvaje, što Rasija ekspłuatuje zachodnija demakratyčnyja sistemy i viadzie hibrydnuju vajnu pa ŭsioj Jeŭropie, zajmajučysia špijanažam, sabatažam, kibieratakami i raspaŭsiudžvańniem dezynfarmacyi.
Pavodle jaho, Češskaja Respublika naroščvaje namahańni, kab pieraškodzić rasijskim ahientam dziejničać svabodna. «Rasijskaja vyviedka robić tak šmat sprobaŭ sabatažu na našaj terytoryi, što my prosta abaviazanyja abaranić naša hramadstva», — skazaŭ Pavieł.
Parłamienckija vybary i mahčymaść viartańnia Babiša
Parłamienckija vybary ŭ Čechii pryznačanyja na 3 i 4 kastryčnika hetaha hoda. Upieršyniu na hetych vybarach zmohuć prahałasavać čechi, jakija pražyvajuć za miažoj, što patencyjna pavialičvaje jaŭku.
Adnym z najbolš vierahodnych kandydataŭ na pasadu kiraŭnika ŭrada ŭ novym kabiniecie ŭ vypadku pieramohi apazicyi ličycca eks-premjer-ministr krainy (2017-2021), lidar ruchu ANO Andrej Babiš.
Mienavita ź jaho imiem moža być źviazana niaŭpeŭnienaść Pietera Pavieła ŭ budučym kursie Čechii.
Ciapier urad Čechii ŭznačalvaje Piotr Fiała, jaki pradstaŭlaje centrysckuju hramadzianskuju demakratyčnuju partyju. Jon viadomy jak prychilnik Ukrainy ŭ jaje supraćstajańni rasiejskaj ahresii.
Babiš supraćstajaŭ Paviełu na prezidenckich vybarach 2023 hoda i prajhraŭ u druhim tury.
Padčas toj honki analityki adznačali, što Andrej Babiš staraŭsia spadabacca ŭ tym liku i tym vybarščykam, jakija niezadavolenyja aktyŭnaj dapamohaj Čechii Ukrainie.
Adnak raniej na pasadzie premjera jon nie byŭ zaŭvažany ŭ vidavočnych prarasijskich schilnaściach. Pry im Čechija vysyłała rasijskich dypłamataŭ paśla atručvańnia ŭ Vialikabrytanii Siarhieja i Julii Skrypaloŭ i rasśledavańnia vybuchu składa ŭ Vrbiecicy. Praha taksama nie piarečyła suprać ahulnajeŭrapiejskich sankcyj suprać Rasii.
Mnohija ličać Babiša papulistam, jakomu važnyja ŭłada i biznes (jon — miljarder z bolš čym 4 młrd dalaraŭ), ale jaki zastajecca ideałahična amorfnaj fihuraj.
Analityki nie śćviardžajuć, što paśla prychodu da ŭłady jon kardynalna źmienić źniešni kurs Čechii. Adnak jon moža być hatovy da istotna bolšaj hnutkaści ŭ dačynieńni da Maskvy, čym ciapierašnija ŭłady Čechii.