Sireny i evakuacyja: na Tajvani trenirujucca ŭ vypadku ŭvarvańnia Kitaja
U Tajbei praviali adny z najbujniejšych u historyi vučeńniaŭ hramadzianskaj abarony na vypadak mahčymaha kitajskaha ŭvarvańnia, piša Bi-bi-si.
Fota: Daniel Ceng/Anadolu via Getty Images
U staličnym rehijonie hučali sihnały pavietranaj tryvohi. U niekatorych rajonach žychary šukali schoviščy, a ruch transpartu spyniŭsia. Akramia taho, u horadzie adbylisia vučeńni pa masavaj evakuacyi i adpracoŭcy scenaryjaŭ masavaha paražeńnia.
Vučeńni adbylisia razam z najbujniejšymi ŭ historyi Tajvaniu vajskovymi hulniami — štohadovymi vučeńniami «Chań Kuan». Vostraŭ sprabuje naroščvać svaju abaranazdolnaść.
Kitaj ličyć samakiravany Tajvań svajoj terytoryjaj i nie adkidvaje prymianieńnie siły dla «viartańnia» vostrava.
Napružanaść na Tajvani ŭzrasła minułaha hoda, kali vostraŭ abraŭ prezidentam Uiljama Łaja. Kitaj nazyvaje jaho sieparatystam.
Zaraz u maštabnych vučeńniach uziali ŭdzieł prezident Łaj, členy ŭrada i čynoŭniki horada, a taksama zamiežnyja aficyjnyja asoby, u pryvatnaści Rejmand Hryn, kiraŭnik Amierykanskaha instytuta na Tajvani, jaki de-fakta źjaŭlajecca ambasadaj ZŠA na vostravie.
U svajoj pramovie naprykancy vučeńniaŭ Łaj nahadaŭ pra važnaść adzinstva i tryvałaści tajvanskaha hramadstva dla abarony vostrava i jaho demakratyčnych kaštoŭnaściaŭ.
«My spadziajomsia, što, rychtujučysia da vajny, my zmožam paźbiehnuć vajny, dasiahnuć miru», — skazaŭ jon, dadaŭšy: «Z padrychtoŭkaj u nas jość siła».
Pa mierkavańni Kitaja, hetyja vučeńni — «blef i samaabman» Łaja i jaho kiroŭnaj Demakratyčnaj prahresiŭnaj partyi.
Choć papiarednija vučeńni «Chań Kuan» taksama ŭklučali kampanienty hramadzianskaj abarony, sioleta ŭłada abjadnała ich u adno vučeńnie «Stabilnaść haradoŭ» pa ŭsim vostravie, jakoje raspačałosia ŭ aŭtorak i skančajecca ŭ piatnicu.
Kožny dzień padčas vučeńniaŭ na praciahu paŭhadziny ŭ niekalkich haradach hučać sihnały pavietranaj tryvohi. Žychary vyznačanych rajonaŭ kožnaha horada pavinny znachodzicca ŭ pamiaškańni, inakš im pahražaje štraf.
Usie kramy i restarany pavinny prypynić pracu. Ruch na darohach taksama pavinien spynicca, kiroŭcy abaviazany źjechać na ŭskrainu i nieadkładna ŭvajści ŭ pamiaškańnie.
Akramia taho, padčas vučeńniaŭ adpracoŭvaŭsia scenar masavaha paražeńnia, imitujučy ŭdary rakiet abo bomb pa budynkach. Padčas hetych vučeńniaŭ ratavalnyja słužby vyzvalali vyžyłych, akazvali im pieršuju dapamohu i arhanizoŭvali punkty vydačy nieabchodnych zapasaŭ.
Vučeńnie «Stabilnaść haradoŭ» — apošniaje z cykłu vučeńniaŭ hramadzianskaj abarony, jakija Tajvań pravodzić sioleta. Takim čynam kraina sprabuje padrychtavać svaje harady da mahčymych atakaŭ i padvysić daśviedčanaść nasielnictva adnosna abarony.
Choć amierykanskija čynoŭniki papiaredžvajuć pra nieminučuju pahrozu z boku Kitaja i pra toje, što prezident Si Czińpin choča, kab jaho vajskoŭcy mieli mahčymaść napaści na Tajvań da 2027 hoda, bolšaja častka tajvancaŭ skieptyčna naładžana adnosna realnaha ŭvarvańnia.
Apošnija apytańni pakazali, što bolš za 60% tajvancaŭ nie vierać, što Kitaj ŭvarviecca na praciahu nastupnych piaci hadoŭ. Daśledavańnie pravioŭ Instytut daśledavańniaŭ nacyjanalnaj abarony i biaśpieki (INDSR).
«Šancy na ŭvarvańnie Kitaja nizkija. Kali b jany sapraŭdy chacieli ŭvarvacca, jany b zrabili heta daŭno», — skazaŭ BBC Ben, 29-hadovy śpiecyjalist ź finansaŭ.
«Ale ja sapraŭdy liču, što nam patrebny hetyja vučeńni, kožnaj krainie heta treba, i vy pavinny praktykavać svaju abaronu… Ja vieru, što pahroza z boku Kitaja usio jašče isnuje».
Inšyja apytanyja byli bolš skieptyčnyja.
«Prosta zanadta vialikaja razryŭ u siłach armij Kitaja i Tajvania», — skazaŭ 48-hadovy ofisny rabotnik. «Niama sensu abaraniacca ad napadu»
Apytańnie pakazała, što tolki pałova nasielnictva Tajvania ŭpeŭniena ŭ zdolnaści svaich uzbrojenych sił abaranić vostraŭ. Heta stała surjoznym faktaram, jaki matyvavaŭ tajvanski ŭrad uzmacnić armiju i pašyryć vučeńni «Chań Kuan».
Bolš za 22 000 sałdat — pryblizna na 50% bolš, čym letaś — adpracoŭvali abaronu vostrava ad patencyjnych napadaŭ Kitaja padčas vučeńniaŭ na sušy, mory i ŭ pavietry. Praviarali novaje vajskovaje abstalavańnie, u pryvatnaści, pastaŭlenyja ZŠA mabilnyja rakietnyja kompleksy HIMARS, a taksama rakiety tajvanskaj vytvorčaści.
Sioleta vučeńni taksama byli zasiarodžanyja na supraćdziejańni «šerym zonam» vajny i dezinfarmacyi z boku Kitaja, a taksama na adpracoŭcy vajennaj abarony ŭ haradach. Apošnimi dniami sałdaty ŭdzielničali ŭ vučeńniach pa viadzieńni bajavych dziejańniaŭ u haradskich umovach — u ekspacentry i mietro Tajbeja.