BIEŁ Ł RUS

«Užo nie viedaju, što rabić». Rabotnica čatyry miesiacy nie mahła nijak zvolnicca ź sielskaj haspadarki

3.08.2025 / 14:28

Nashaniva.com

Žančynie daviałosia pierajechać paśla chvaroby muža, ale najmalnik admaŭlaŭsia jaje zvalniać, choć jana žyła ŭžo ŭ inšym rajonie. Historyju apisvaje «Anłajnier».

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

«Uvažlivych pryčyn dla zvalnieńnia jak byccam nie isnuje»

«Sa mnoj adbyvajecca aburalny vypadak na pracy. Pracuju na sielhaspradpryjemstvie i nie mahu zvolnicca pa kantrakcie ŭ suviazi ź pieramienaj miesca žycharstva ŭžo z krasavika», — raskazvaje Taćciana.

Pa słovach rabotnicy, jaje mužu paśla chvaroby dazvolili tolki lohkuju pracu, tamu jamu daviałosia ŭładkavacca na pracu ŭ susiednim rajonie. Nie biez prablem, ale ŭ vyniku jon zmoh zvolnicca i pierajechaŭ. A Taćciana ź dziećmi zastałasia ŭ Dziaržynskim rajonie, tamu što ŭ jaje zaklučany kantrakt da studzienia 2026 hoda.

«Spačatku muž atrymaŭ u inšym rajonie prapisku. Ja napisała zajavu na zvalnieńnie, ale naš dyrektar nie paličyŭ heta ŭvažlivaj pryčynaj i nie zvolniŭ mianie».

Adnak pracaŭnica rašyła damahacca zvalnieńnia ŭsimi zakonnymi sposabami. Praŭda, u najmalnika akazałasia inšaja pazicyja — pakinuć supracoŭnicu na pracoŭnym miescy da kanca kantraktu.

«Praź miesiac ja ź dziećmi taksama atrymała prapisku pa novym miescy žycharstva muža i znoŭ napisała zajavu, ale znoŭ nie była zvolnienaja. Raźličvać na čarhovy adpačynak nie davodzicca. Užo nie viedaju, što rabić. Ja materyjalna adkaznaja asoba, bajusia zvolnicca za prahuły».

Pazicyja najmalnika: «Zvalniać nie abaviazany»

Na pieršuju zajavu Taćciany najmalnik adkazaŭ, što zhodna z č.1 art. 41 Pracoŭnaha kodeksa terminovy pracoŭny dahavor skasoŭvajecca daterminova pa patrabavańni rabotnika ŭ niekalkich vypadkach. Heta jaho chvaroba abo invalidnaść, pastupleńnie na vajennuju słužbu pa kantrakcie abo inšaja ŭvažlivaja pryčyna, jakaja pieraškadžaje vykanańniu pracy, a taksama inšyja vypadki, praduhledžanyja zakanadaŭstvam ab pracy, kalektyŭnym i pracoŭnym dahavoram.

«Zhodna z č. 2 p.13 pastanovy Plenuma Viarchoŭnaha Suda Respubliki Biełaruś ad 21 śniežnia 2023 hoda №9 «Ab prymianieńni sudami zakanadaŭstva pry razhladzie hramadzianskich spraŭ ab spynieńni pracoŭnych dahavoraŭ», da ŭvažlivych pryčyn, jakija pieraškadžajuć vykanańniu pracy, mohuć adnosicca: źmianieńnie miesca žycharstva, a taksama inšyja pryčyny, jakija vyklučajuć abo abciažarvajuć praciah pracy.

Zvalnieńnie rabotnika na jahonaje patrabavańnie ŭ suviazi sa źmienaj miesca žycharstva, źmianieńniem rehistracyi nie źjaŭlajecca va ŭsich vypadkach abaviazkam najmalnika», — havorycca ŭ adkazie arhanizacyi.

U adkazie na pieršuju zajavu najmalnik źviarnuŭ uvahu, što ŭ rabotnicy niama dokazaŭ źmieny miesca žycharstva, tolki kopija damovy najmu arendnaha žylla.

Dakumienta, jaki b paćviardžaŭ, što Taćciana sapraŭdy źmianiła miesca žycharstva, jana nie padała, paličyŭ jaje najmalnik.

Praź miesiac Taćciana napisała anałahičnuju zajavu ŭžo z rehistracyjaj pa novym miescy žycharstva. Na jaje dumku, heta ŭžo dakładna dakazvała, što jana nie moža praciahvać pracu na raniejšym miescy.

Zrešty, sens adkazu nie pamianiaŭsia — pracadaŭca moža, ale nie abaviazany zvalniać rabotnika z-za pierajezdu.

Najmalnik paznačyŭ, što kantrakt z Taćcianaj zaklučany da 13 studzienia 2026 hoda i joj dali žyllo.

«Takim čynam, najmalnik nie bačyć pryčyn, jakija pieraškadžajuć pradaŭžeńniu vami pracy pa kantrakcie.

Na padstavie vykładzienaha, u vašaj zajavie na zvalnieńnie ŭ suviazi sa źmienaj miesca žycharstva admoŭlena», — adkazali ŭ arhanizacyi.

Pierajezd u inšy rajon — chiba heta nie pryčyna zvolnicca?

«Źmiena miesca žycharstva źjaŭlajecca ŭvažlivaj pryčynaj u vypadku, kali pierajezd pieraškadžaje vykanańniu pracy pa pracoŭnym dahavory. Naprykład, u suviazi ź pierajezdam u inšy horad ci pasiołak pobač z horadam u rabotnika źjaŭlajucca składanaści z darohaj da pracy — doŭha, niazručna i da taho padobnaje», — tłumačyć ekśpiert pa pracoŭnym pravie Asia Anisimava.

Zhodna z p. 13 pastanovy Plenuma Viarchoŭnaha suda ad 21 śniežnia 2023 hoda №9 «Ab prymianieńni sudami zakanadaŭstva pry razhladzie hramadzianskich spraŭ ab spynieńni pracoŭnych dahavoraŭ», źmianieńnie miesca žycharstva rabotnika źjaŭlajecca ŭvažlivaj pryčynaj skasavańnia pracoŭnaha dahavora pa patrabavańni rabotnika, źviartaje ŭvahu śpiecyjalist.

Nakolki važkaja pryčyna «niemahčymaść žyć asobna ad siamji» ŭ takich vypadkach? Usio ž taki muž Taćciany pierajechaŭ u inšy rajon, a jana ź dziećmi vymušana žyć asobna.

«Poŭnaha pieraliku ŭvažlivych pryčyn u zakanadaŭstvie niama. Hałoŭnaja ŭmova dla ŭvažlivaści pryčyny, pa jakoj mahčyma zvalnieńnie pa patrabavańni rabotnika zhodna z art. 41 Pracoŭnaha kodeksa, — pryčyna pavinna vyklučać abo abciažarvać praciah pracy ŭ hetaha najmalnika.

Dokazy ŭvažlivaści pryčyn daterminovaha skasavańnia pracoŭnaha dahavora padajucca rabotnikam.

Najmalnik samastojna aceńvaje ŭvažlivaść zajaŭlenaj rabotnikam pryčyny i, sapraŭdy, maje prava admović u zvalnieńni.

Ci maje značeńnie, što muž Taćciany paśla chvaroby moža vykonvać tolki lohkuju pracu i ŭładkavaŭsia ŭ inšym rajonie?

«Sam pa sabie pierajezd u inšuju miascovaść (nie važna, pa jakoj pryčynie) — padstava dla skasavańnia pracoŭnaha dahavora (kantraktu) pa patrabavańni rabotnika. Asnoŭnymi i dastatkovymi dokazami pierajezdu rabotnika, na maju dumku, buduć źmiena rehistracyi ŭ pašparcie, dahavor kupli-prodažu abo arendy žyłoha pamiaškańnia ŭ inšaj miascovaści. Inšyja dokazy ŭvažlivaści pryčyny pierajezdu buduć dadatkovymi».

A što tady ličycca ŭvažlivaj pryčynaj?

Śpis takich pryčyn adkryty, heta značyć sam najmalnik pavinien paličyć pryčynu ŭvažlivaj.

«Uvažlivaj pryčynaj dla daterminovaha skasavańnia kantraktu na patrabavańnie rabotnika źjaŭlajecca ŭsiakaja pryčyna, jakaja abciažarvaje abo vyklučaje praciah pracy ŭ kankretnaha najmalnika. Poŭnaha pieraliku takich pryčyn u zakanadaŭstvie niama, u suviazi z čym pavažlivaść kožnaj asobnaj pryčyny aceńvaje najmalnik, paśla čaho prymaje rašeńnie ab zvalnieńni pa hetaj padstavie».

Jakija dakumienty patrebnyja, kab zvolnicca?

Dla paćviardžeńnia pierajezdu ŭ inšuju miascovaść nie zaŭsiody dastatkova adnoj rehistracyi ŭ pašparcie.

«Naprykład, rabotnik zarehistravany ŭ Maładziečnie, ale ŭładkavaŭsia na pracu ŭ Minsku. Praź niekatory čas jon patrabuje zvalnieńnia ŭ suviazi sa źmienaj miesca žycharstva, pradjaŭlajučy rehistracyju ŭ Maładziečnie, jakaja ŭ jaho ŭžo była pry pryjomie na pracu.

Kali ž rabotnik pamianiaŭ rehistracyju padčas pracy, jak heta zrabiła Taćciana, to, na maju dumku, heta ŭžo budzie dastatkovaj padstavaj dla paćviardžeńnia źmieny miesca žycharstva. Dastatkovym dokazam paćviardžeńnia pierajezdu taksama budzie dahavor arendy žyłoha pamiaškańnia ŭ inšaj miascovaści (aryhinał takoha dahavora abo kopija, zavieranaja va ŭstanoŭlenym paradku), navat u vypadku, kali rehistracyja ŭ pašparcie takoha rabotnika pakul što nie pamianiałasia».

A kali pracadaŭca daŭ žyllo?

Najaŭnaść žylla ad najmalnika (dahavor arendy ad arhanizacyi) nie moža być arhumientam suprać zvalnieńnia. Rabotnik maje prava źmianiać svajo miesca žycharstva (pierajazdžać u inšuju miascovaść) pa svaim mierkavańni.

Što rabić, kali nie chočuć zvalniać?

«Taćcianie treba źviarnucca ŭ sud. I kali jana realna pierajechała ŭ inšy rajon vobłaści (nie važna, pa jakich pryčynach), to sud budzie na baku rabotnika».

U sudzie pa takich sprečkach mohuć zapytać dadatkovyja dakumienty, jakija paćviardžajuć faktyčny pierajezd i niemahčymaść vykonvać pracu ŭ najmalnika. Najmalniku treba budzie dakazać adsutnaść faktyčnaha pierajezdu rabotnika. Sud admaŭlaje rabotniku ŭ zvalnieńni, kali ŭ pracesie razboru vyśviatlajecca, što faktyčna pierajezdu nie było.

A kali prosta pierastać vychodzić na pracu?

Heta nie lepšaja ideja — najmalnik maje prava zvolnić takoha rabotnika za prahuł biez uvažlivaj pryčyny.

«Pry zvalnieńni materyjalna adkaznaj asoby pravodzicca invientaryzacyja, i kali vyjaŭlajecca materyjalnaja škoda (naprykład, adsutnaść materyjalnych kaštoŭnaściaŭ, jakija ličylisia na pracaŭniku), najmalnik maje prava pryciahnuć takoha rabotnika da materyjalnaj adkaznaści ŭ adpaviednaści z hłavoj 37 Pracoŭnaha kodeksa, u tym liku praz sud».

P. S. Pakul rychtavaŭsia materyjał, Taćciana jašče raz źviarnułasia da kiraŭnika i zmahła zvolnicca z arhanizacyi pa pahadnieńni bakoŭ, da suda sprava nie dajšła.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła