«Nikoli nie bajaŭsia pracy rukami». Biełaruski fiechtavalnik emihravaŭ u 58 hadoŭ i ciapier stavić vokny ŭ Krakavie
Były staršy trenier zbornaj Biełarusi pa fiechtavańni Alaksandr Mikałajčuk ciapier treniruje ŭ Krakavie amataraŭ. Ale heta pa subotach. A z paniadziełka pa piatnicu stavić vokny. Jaho nie pałochajuć padymańnie pieššu na 9‑j pavierch i kapryzy nadvorja. Žyćcio spartsmiena kruta paviarnułasia paśla 2020 hoda, kali jon padpisaŭ list za sumlennyja vybary. Ale jon kaža, što pra toj učynak nie škaduje. Most pahavaryŭ z Alaksandram Mikałajčukom pra ciažkaści emihracyi, źmienu prafiesii i biełaruskaje kamjunici ŭ Krakavie.
Alaksandr Mikałajčuk. Fota ź jahonaha archiva
Kaleha pa zbroi dapamoh uładkavacca na novym miescy
Alaksandr vymušany byŭ pakinuć Biełaruś u 2021 hodzie. Biełarus pasialiŭsia ŭ Krakavie. Hety horad byŭ znajomy jamu pa polskich spabornictvach siarod fiechtavalnikaŭ-vieteranaŭ.
«Na hetych startach staŭ ciesna mieć kamunikacyju z adnym z supiernikaŭ, prykładna majho ŭzrostu. A jon žyvie ŭ Krakavie. I kali pakinuŭ Minsk u 2021-m, to hety, jak kažuć, kaleha pa zbroi dapamoh uładkavacca na novym miescy. Horad naohuł udała raźmieščany. Praciahvaju jeździć na spabornictvy i pa Polščy, i ŭ inšyja krainy ES — z Krakava zručna dabiracca ŭ lubym kirunku».
Alaksandr ličyć, što Krakaŭ adroźnivajecca ad inšych polskich haradoŭ u lepšy bok.
«Hety horad pastajanna burlić. Zaŭvažyŭ, što ŭ Krakavie zaŭsiody šmat ludziej. U vychadnyja dyk uvohule murašnik — asabliva ŭ centry. Turystyčnaja Mieka, jak ja nazyvaju. Mnie heta padabajecca. U inšych polskich haradach — navat umoŭnych Hdańsku ci Urocłavie — nie tak, a ŭ niekatorych miescach naohuł cišynia. U Krakavie mała šeraha nadvorja. Heta vialiki plus. Moža, kamuści nie chapaje śniežnaj zimy, ale mianie zadavalniaje».
Alaksandr Mikałajčuk — druhi źleva. Fota ź jaho archiva
«Bačyŭ, što nas bolšaść»
Biełarusu daviałosia emihravać praz svaju hramadzianskuju pazicyju ŭ 58 hadoŭ. Samym ciažkim Mikałajčuk nazyvaje nieabchodnaść vučyć novuju movu.
«Pakul nie ŭdajecca avałodać polskaj u toj stupieni, u jakoj chaciełasia b. Praktyka jość, ale jašče nie ŭsio razumieju. Moža, niama mocnaj matyvacyi.
Viedajecie, u svoj čas pracavaŭ hod u Hiermanii. Niamieckuju prosta nie pieranosiŭ, jak hučyć, ale davałasia jana značna lahčej. A ŭ škole z zadavalnieńniem vučyŭ francuzskuju — na hetaj movie, darečy, tradycyjna sudziać fiechtavańnie».
Časam niaprosta Alaksandru i maralna. Ciapier jon nie moža pryjazdžać u rodnuju krainu, što vyklikaje sum. Kaža, što sumuje pa Minsku i ŭspaminaje dom.
Alaksandr Mikałajčuk. Fota ź jaho archiva
Tym nie mienš, pra zrobleny ŭ 2020 hodzie vybar nie škaduje. Kaža, što nie mieŭ prava maŭčać paśla falsifikacyi vynikaŭ hałasavańnia i hvałtu z boku siłavikoŭ.
«Bačyŭ, što nas bolšaść. Nie atrymałasia niešta źmianić, Ale narod masava vykazaŭsia. Vieru, što ŭ Biełarusi ŭsio adno nastupiać pieramieny, chaj i niachutka. A voś pra što škaduju dahetul, dyk heta pra padziei ŭ 2010-m. Kali ŭ Minsku pačalisia pratesty paśla vybaraŭ, ja vyjšaŭ na vulicu, ale pabajaŭsia iści ŭ epicentr padziej».
Alaksandr Mikałajčuk. Fota ź jaho archiva
«Byŭ hatovy maralna i nie pakutavaŭ»
Užo na treci dzień paśla pryjezdu ŭ Polšču Mikałajčuk pajšoŭ pracavać na budoŭlu. Razam z ukraincam jany ŭładkavalisia na ziemlanyja raboty.
«Dapuścim, dzieści prakładali kanalizacyju. Ekskavatar nie moh padabracca — my z kaleham varočali rydloŭkami. Kataržnaja praca. Ale ja byŭ hatovy maralna i nie pakutavaŭ. Hałoŭnaje bo, jak u hałavie nastroišsia».
Potym pačałasia poŭnamaštabnaja vajna va Ukrainie, i Alaksandr zastaŭsia biez naparnika — toj na radzimie zapisaŭsia ŭ terabaronu. A biełarus źmianiŭ profil i staŭ zajmacca ustanoŭkaj voknaŭ.
«Nikoli nie bajaŭsia pracy rukami. U Minsku ŭ svoj čas zrabiŭ ramont paśla kupli kvatery. Tamu nie baču prablem, što ŭ emihracyi pieraklučyŭsia na fizičnuju pracu. Dla mianie heta i jak treniroŭka pierad turnirami, kali nie atrymlivajecca pajści ŭ zału».
Akramia biełarusa, u kamandzie ŭkrainiec i čatyry palaki. Pracujuć i na škleńni šmatpaviarchovak, jakija budujucca, i na drobnych abjektach. Zakazaŭ chapaje.
«Nie nazvaŭ by pracu manatonnaj. Moža, z boku heta i zdajecca lohkaj spravaj, ale, paviercie, nie ŭsio tak prosta z voknami, treba nałaŭčycca, kab atrymlivałasia biez narakańniaŭ».
«Ciaplej apranuŭsia — i ŭsio narmalna»
Alaksandr nie chavaje, što ŭ fizičnaj formie daść foru i svaim maładym naparnikam.
«Jany nie asabliva lubiać ruchacca. Naprykład, pracujem na dziaviatym paviersie abjekta — chłopcy i abied voźmuć navierch, kab nie rabić lišnich ruchaŭ. A ja lublu chadzić uvierch-uniz, sam vyzyvajusia niešta prynieści. Adnojčy 20 razoŭ za dzień tak padniaŭsia i spuściŭsia».
Zarobak biełarusa zadavalniaje, a voś ustavać davodzicca vielmi rana: byvaje, a šostaj ranicy bryhada ŭžo na abjekcie. Pracujuć z paniadziełka pa čaćvier pa 10 hadzin, a ŭ piatnicu zakančvajuć u abied. Mikałajčuk žartuje, što drennaha nadvorja ŭ jaho ciapierašniaj prafiesii nie byvaje — zatoje jość drennaje adzieńnie.
«Ciaplej apranuŭsia — i ŭsio narmalna. Časam letam navat bolš šancaŭ zachvareć, tamu što ŭ novabudoŭli, pakul nie ŭstanoŭlenyja vokny, moža być vielmi mocny skraźniak».
«Adrenalinu ŭ fiechtavańni šmat»
Alaksandr pryznajecca, što adnym fiechtavańniem, kali heta nie praca treniera zbornaj, u Polščy siamju nie prakormiš. Ale, pracujučy ŭ budaŭničaj kampanii, pra fiechtavańnie nie zabyvaje. Akramia ŭdziełu ŭ vieteranskich turnirach, dzie jon zaraz vystupaje za Polšču, treniruje hrupu amataraŭ.
«Sabralisia ŭpieršyniu ŭ vieraśni — dziakuj sarafannamu radyjo. Z tych časoŭ trenirujemsia ŭ kłubie pa subotach. Fiechtujem na rapirach. Da mianie stabilna chodziać 10‑12 čałaviek ź Biełarusi i Ukrainy. Kali budzie bolš, adkryju druhuju hrupu. Karystajučysia z vypadku, usich zaprašaju».
Biełarus ličyć fiechtavańnie «ŭnikalnym vidam sportu».
«Pa-pieršaje, heta ruchalnaja aktyŭnaść. Pa-druhoje, ty, jak u šachmatach, pastajanna praličvaješ namiery apanienta. I ŭsio heta treba rabić maksimalna chutka, inakš supiernik apiaredzić ciabie i naniasie ŭkoł. Emocyj, adrenalinu ŭ fiechtavańni šmat».
Mikałajčuk kaža, što ŭ Krakavie ŭ jaho pašyryłasia koła znosin u paraŭnańni ź Minskam.
«Pastajanna ŭdzielničaju ŭ niejkich aktyŭnaściach, sustrakajusia z novymi znajomymi. U Krakavie chapaje biełarusaŭ: i byłyja palitviaźni, i svabodnyja spartsmieny, jakija nie maŭčali ŭ 2020-m. Žyćcio tak paviarnułasia, što ź niekatorymi paznajomiŭsia zusim niadaŭna i pačuŭ šmat cikavych historyj».