BIEŁ Ł RUS

Zavadčanin Ihar, jaki viartaŭsia dadomu buchim, upieršyniu ŭ žyćci jedzie za miažu. A jašče jon chałasty

6.12.2025 / 0:32

Maksim Syraježka

Chłopiec raskazaŭ, jak uspryniaŭ raptoŭnuju słavu i padzialiŭsia płanami na budučyniu.

Ihar Varachobaŭ. Skryn videa: TK_ONT / YouTube

Toj samy viciabčuk Ihar Varachobaŭ, jaki paviedamiŭ u Threads, što «buchi viartajecca dadomu», i pryciahnuŭ uvahu miljonaŭ, sam taho nie čakaŭ.

«Nie dumaŭ, što tak vystralić. Na šlachu dadomu vyrašyŭ zrabić fotazdymak i vykłaści. Nijakaha sensu ŭ hetym asablivaha nie było», — raskazaŭ mužčyna na ANT.

Pavodle jaho słoŭ, rankam, kali pračnuŭsia, jon navat nie adrazu ŭziaŭ u ruki telefon:

«Pajšoŭ, zrabiŭ sabie kavu. Patom pryjšoŭ, uziaŭ telefon i… kuča vodhukaŭ, kuča paviedamleńniaŭ, kuča ŭsiaho. Užo byli paviedamleńni ad siabroŭ. Užo ŭsie byli ŭ kursie».

Pryčym maštab aktyŭnaści ŭ sacsietkach staŭ prablemaj dla hadžetaŭ.

«Tysiača kamientaroŭ, paviedamleńniaŭ. Usio vibryruje. Telefon vibryruje, [razumny] hadzińnik vibryruje. Pracavać niemahčyma. Ja ich navat całkam adklučyŭ», — zhadvaje Ihar.

Nie zastalisia ŭ baku i svajaki. Pa słovach Ihara, rodnyja na jaho słavu «adreahavali narmalna», praŭda, nie abyšłosia biez emocyj:

«Maci trochi ździviłasia, u šoku troški była. Pahałasiła troški. Ale zvykłasia z hetaj dumkaj».

Ihar śćviardžaje, što amal usie vodhuki ad nieznajomcaŭ byli stanoŭčymi i pazityŭnymi.

Na pytańnie ab tym, što dla jaho ščaście, mužčyna adkazvaje:

«Dla mianie ščaście — dastatkova ciažkaje pytańnie. Chočacca ŭžo ŭsio ž taki niešta pamianiać, pačać žyć z čystaha lista, pierajechać kudy-niebudź».

Hieahrafija patencyjnaha pierajezdu abmiažoŭvajecca miežami krainy:

«Ja razhladaŭ Hrodna, Brest. Zastacca ŭ Biełarusi, ale źmianić horad. Kali buduć varyjanty, to, moža, Minsk».

Chłopiec raskazaŭ, što pa adukacyi jon kuchar, ale pracavaŭ na roznych śpiecyjalnaściach u roznych miescach. Apošnija niekalki miesiacaŭ u jaho byli dumki źmianić miesca pracy.

Što tyčycca asabistych adnosin, to, pa słovach Ihara, u jaho sacyjalnych sietkach ciapier «niaviest štuk pad sto». Ale ni z adnoj ź ich jon jašče nie ŭstupaŭ u pierapisku. I na toje, što jana moža dać niejki efiekt, Ihar vykazvaje vialikija sumnievy.

«Surjoznych adnosin u mianie ŭ pryncypie nie było za ŭsio žyćcio. Tamu navat i typaža asablivaha niama. Ale spadziajusia, što sustrenu i zrazumieju, što heta jana», — davodzić Ihar.

Niahledziačy na miljony prahladaŭ u internecie, pa słovach Ihara, na vulicy jaho nichto nie paznaje.

«Toj zdymak byŭ prosta ŭ momancie. Heta byŭ momant majho žyćcia. Nakolki heta budzie cikava dalej, nichto nie viedaje», — ćviaroza aceńvaje situacyju Ihar.

A pakul mužčyna znachodzicca ŭ zienicie svajoj raptoŭnaj słavy, jon karystajecca jaje «bonusami». Niadaŭna jon napisaŭ u Threads, što 11 śniežnia ad adnoj z turystyčnych kampanij jedzie ŭ Ciarybierku, što ŭ Murmanskaj vobłaści, — «palavać na paŭnočnaje źziańnie i kitoŭ».

Paklikać Ihara na strym chacieŭ i prapahandyst Ryhor Azaronak, ale narvaŭsia na mieniedžara mužčyny, jaki zaprasiŭ za intervju 2000 dalaraŭ. Na što prapahandyst aburyŭsia, što «nabiehła buržujstva».

Čytajcie taksama:

Dopis pjanaha viciebčuka, jaki raskazaŭ, što idzie dadomu, nabraŭ 650 tysiač prahladaŭ — sačyŭ uvieś ruskamoŭny treds

Buchi Ihar ź Viciebska ŭžo nie viedaje, jak adbicca ad padarunkaŭ ad roznych brendaŭ. I ŭžo zvalniajecca z zavoda

Kamientary da artykuła