BIEŁ Ł RUS

Pamior architektar Frenk Hiery. Siarod jaho rabot — muziej Huhienchajma ŭ Bilbaa

6.12.2025 / 12:26

Nashaniva.com

Frenk Hiery, adzin z samych upłyvovych architektaraŭ minułaha stahodździa, pamior va ŭzroście 96 hadoŭ. Suśvietnuju viadomaść u 1997 hodzie jamu prynios prajekt Muzieja Huhienchajma ŭ Bilbaa, piša Bi-bi-si.

Fota: Presley Ann/Getty Images for The Museum of Contemporary Art (MOCA

Hiery naradziŭsia ŭ Taronta ŭ 1929 hodzie, ale padletkam jon pierajechaŭ u Łos-Andželes, kab vyvučać architekturu va Univiersitecie Paŭdniovaj Kalifornii, a zatym prajšoŭ dalejšaje navučańnie ŭ Harvardskaj vyšejšaj škole dyzajnu ŭ 1956 i 1957 hadach.

Adkryŭšy ŭłasnaje biuro, jon adyšoŭ ad tradycyjnych architekturnych pryncypaŭ simietryi, vykarystoŭvajučy nietradycyjnyja hieamietryčnyja formy i nieapracavanyja materyjały ŭ styli, jaki ciapier viadomy jak dekanstruktyvizm.

«Ja buntavaŭ suprać usiaho», — kazaŭ Hiery ŭ intervju New York Times u 2012 hodzie.

Muziej Huhienchajma. Fota: Joaquin Gomez Sastre/NurPhoto via Getty Images

Jaho pakryty tytanam prajekt Muzieja Huhienchajma ŭ Bilbaa prynios jamu suśvietnuju viadomaść u 1997 hodzie.

Hetaja praca zrabiła jaho nadzvyčaj zapatrabavanym, i jon praciahnuŭ stvarać kultavyja zbudavańni ŭ haradach pa ŭsim śviecie: paviljon Džeja Prytckiera ŭ parku Čykaha, kompleks budynkaŭ Der Neue Zollhof u Hiermanii i budynak Louis Vuitton Foundation u Paryžy.

«Jon padaryŭ Paryžu i Francyi svoj najvialikšy šedeŭr», — skazaŭ Biernar Arno, hienieralny dyrektar LVMH, jakoj naležyć Louis Vuitton.

Jaho styl, šmat u čym niepradkazalny, nie dazvalaŭ dźvium jaho pracam vyhladać adnolkava.

Fota: Nano Calvo/VW Pics/Universal Images Group via Getty Images

«Tancujučy dom» u Prazie vyhladaje jak šklany budynak, jaki składajecca sam u siabie; jaho hatel Marques u Ispanii ŭpryhožany tonkimi listami chvalistaha roznakalarovaha mietału; jaho prajekt biźnies-škoły ŭ Sidnei nahadvaje karyčnievy papiarovy pakiet.

Hiery atrymaŭ prestyžnuju Prytckieraŭskuju premiju za ŭkład u architekturu ŭ 1989 hodzie, kali jamu było 60 hadoŭ; jaho pracy byli acharaktaryzavany jak tyja, što majuć «vysokaŭtončanuju, vytančanuju i śmiełuju estetyku».

«Jaho prajekty, kali paraŭnoŭvać z amierykanskaj muzykaj, lepš za ŭsio možna było b paraŭnać z džazam — poŭnym impravizacyi i žyvoha, niepradkazalnaha duchu», — kazała tady žury Prytckieraŭskaj premii.

Hiery byŭ udastojeny Ordena Kanady ŭ 2002 hodzie i Prezidenckaha miedala Svabody — najvyšejšaj hramadzianskaj uznaharody ZŠA — u 2016 hodzie. U Hiery zastalisia dźvie dački ad pieršaha šlubu — Leśli i Bryna; a taksama dvoje synoŭ — Alechandra i Samuel — ad druhoha šlubu ź Biertaj Isabiel Ahilera. 

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła