Za zabojstva čałavieka ŭ IČU Barysava aryštavali dvuch zekaŭ-recydyvistaŭ i 26‑hadovaha milicyjaniera Klaščonka
Usio kiraŭnictva Barysaŭskaha RUUSa adpravili ŭ adstaŭku.
Kalektyŭ barysaŭskaj milicyi na čale z novym kiraŭnictvam u lipieni 2025 hoda. U ich budynku hod nazad zabili čałavieka. Fota: edinstvo.by
U lipieni 2025 hoda ŭ Barysavie raptoŭna pamianiali ŭsio kiraŭnictva rajonnaj milicyi. Pakinuŭ pasadu načalnik RUUSa Siarhiej Sałaviej (heta jon u 2020 hodzie ščyravaŭ u Salihorsku, asabista kirujučy žorstkimi zatrymańniami demanstrantaŭ, a paśla pajšoŭ na pavyšeńnie).
Vylecieŭ i jaho pieršy namieśnik Michaił Muraškin — były hubazikaviec, jaki padčas padziej 2020 hoda byŭ siarod načalnikaŭ žodzinskaj milicyi, za što trapiŭ u jeŭrapiejskija sankcyjnyja śpisy.
Zvolnili i načalnika kryminalnaj milicyi Ihara Paźniakova, i načalnika apieratyŭna-dziažurnaj słužby Valeryja Bandarenku — a hety zajmaŭ pasadu tolki paŭhoda.
Što ž za ziemlatrus adbyŭsia ŭ Barysavie? Padrabiaznaści šakujučaj historyi stali viadomyja dziakujučy śviedčańniam byłoha palitviaźnia Ihara Łosika. U pačatku 2025 hoda jon znachodziŭsia ŭ SIZA KDB. Za dzień da prezidenckich vybaraŭ da jaho ŭ kamieru zakinuli dziŭnaha recydyvista.
«Uvieś sini, u kučy tatuirovak sa svastykami, pierabitymi, zavuć Viačasłaŭ Šviec, jamu 48 hadoŭ, ź jakich 31 hod adsiedžanych», — napisaŭ u svaim telehram-kanale Ihar Łosik.
U SIZA KDB utrymlivajucca nie samyja zvyčajnyja aryštanty — čaściej za ŭsio tam sustrakajucca čynoŭniki-karupcyjaniery, biznesmieny, niekatoryja z palitviaźniaŭ. I voś hetaha marhinała Švieca — pavodle infarmacyi Belpol, u jaho ŭ anamniezie ŭžo 12 sudzimaściaŭ: kraŭ mabilniki, viełasipiedy, navat niekali abčyściŭ kaścioł u Barysavie — adpravili nie ŭ zvyčajnaje «milicejskaje» SIZA, a pad kantrol KDB. Što ž jon narabiŭ takoha?
RUUS Barysaŭskaha rajona
Akazvajecca, u barysaŭskim IČU (izalatar časovaha ŭtrymańnia, znachodzicca faktyčna ŭ pamiaškańni RUUSa) milicyjaniery arhanizavali śpiecyjalnuju «pres-kamieru», dzie z zatrymanych vybivali pryznalnyja pakazańni. Adnak nie rukami samich siłavikoŭ, a voś takich recydyvistaŭ — Švieca i jaho susieda Alijeva. Alijeŭ maje azierbajdžanskaje pachodžańnie, ale žyŭ u Baranavičach. Pakul što pra jaho sabrana mienš infarmacyi.
Pa słovach Łosika, u kamiery, dzie ŭtrymlivali Švieca i Alijeva, byli telefon, televizar, lubaja ježa, harełka i navat narkotyki.
Jurydyčnaha abhruntavańnia taho, čamu jany znachodziacca ŭ IČU, niama. Pa ahulnaj praktycy zatrymanyja pa kryminalnaj spravie znachodziacca tam nie bolš za 10 sutak (a pa bolšaści artykułaŭ — da 3 sutak), paśla čaho ich pieravoziać u SIZA. Kali ž ich prysud ustupiŭ u siłu, to ich adpraŭlajuć ź SIZA ŭ kałoniju ci turmu. Adnak prynamsi ŭ vypadku z asudžanymi milicyja praktykuje takoje adchileńnie ad zakona — niekatorych kryminalnych aŭtarytetaŭ, jakija pajšli na supracoŭnictva ź siłavikami, farmalna afarmlajuć jak supracoŭnikaŭ haspadarčaha atrada, ale ŭ realnaści pakidajuć u kamierach. Sa svajoj kamiery jany pavinny kantralavać žyćcio inšych aryštantaŭ, pry patrebie takija aŭtarytety (ci prosta źniavolenyja vialikaj kamplekcyi) mohuć być i na čale «pres-kamier».
Jak raskazaŭ Łosik, u kancy studzienia 2025 hoda Šviec i Alijeŭ pierastaralisia z vybivańniem pakazańniaŭ z 59‑hadovaha žychara Barysava. «Bili nahami, rukami i butelkaj z vadoj pa hałavie. U vyniku jon pamior», — daviedaŭsia Łosik. Milicyjaniery, jakija pracavali ŭ IČU, nie pieraškodzili hetamu.
Viačasłaŭ Šviec. Fota: Biełpoł
Za paradkam u kamierach sočyć kantralor. U niekatorych IČU ŭ kamierach rasstaŭlenaje videanazirańnie, u inšych dla ahladu jość śpiecyjalnaje vočka ŭ dźviarach. Adnak navat kali ŭ kamiery adbyŭsia niejki incydent i treba terminovaja dapamoha, u metach biaśpieki milicyjanier nie maje prava ŭvachodzić u kamieru adzin, jon pavinien spačatku vyklikać uzbrojenaje padmacavańnie.
Praź jaki pramiežak času źbitamu žycharu Barysava stali akazvać dapamohu, nieviadoma. Niama paćvierdžanaj infarmacyi i pra asobu zabitaha mužčyny.
Spravaj ab zabojstvie ŭ milicejskaj ustanovie zaniaŭsia KDB, tamu Švieca i Alijeva i pieraviali ŭ profilnaje SIZA. Tam unačy ich navat pryšpilvali da naraŭ kajdankami za dźvie ruki, kab raptam čaho nie vyjšła.
«Ja hetych dvaich (Švieca i Alijeva. — NN) pamiataju: na ŭsiu «amierykanku» (SIZA KDB) stajali žachlivyja kryki. Heta było ŭ pačatku hetaha hoda. I heta było niezvyčajna: kadebisty siabie ličać elitnaj kastaj, jakaja da mietadaŭ siłavoha ŭździejańnia nie apuskajecca. A tut — kožnuju ranicu i kožny viečar kryki, vopli, ruhań, kantralory złyja jak čerci…
[Adnojčy] da nas [u kamieru] trapiŭ čałaviečak, jaki viedaŭ padrabiaznaści: skazaŭ, što adzin ź ich zabiŭ čałavieka, a druhi niby śviedka. Što KDB kapaje pad miantoŭ, i tamu ich pieraviali ŭ «amierykanku», i što sprava vielmi surjoznaja. A pryčyna krykaŭ u tym, što pavodzić jany siabie nie ŭmiejuć (na «amierykancy» svaje praviły, jakija vykonvajucca žorstka, i nijakija «paniaćci» i «błatavańnie» tam nie dapuščalnaje) i što ich tak łamajuć. Vytrymali jany hety režym niedzie miesiac, potym usio supakoiłasia, chacia čaściakom zdaralisia abvastreńni», — dadaje były palitviazień Juraś Ziankovič, jaki taksama byŭ u SIZA KDB u toj čas.
«Vielmi chutka adnaho raskałoli, toj zrazumieŭ, što sensu adpiracca niama, usio trapiła na kamieru, i zapis na hety raz nie ŭdałosia schavać. Druhi supraciŭlaŭsia daŭžej, ale taksama zdaŭsia. U vyniku naźbirali pakazańniaŭ stolki, što, kali iści pavodle zakona, to vielmi šmat kryminalnych spraŭ treba pierahladać, tamu što pryznańni pa ich byli vybityja siłaj hetymi dvuma. Jany nazvali šmat proźviščaŭ: chtości jašče siadzić, chtości vyzvaliŭsia, i śledčyja pa ŭsioj krainie jeździli i brali pakazańni ŭ źniavolenych, jakich źbivała hetaja para», — praciahvaje Łosik.
Źniavolenych dapytvali śledčyja KDB, jany i rasśledavali spravu suprać milicyjantaŭ, jakija nie mahli nie viedać pra schiemu z vybivańniem pakazańniaŭ. Zrešty, usio kiraŭnictva barysaŭskaj milicyi zvolnili, adnak pakinuli na svabodzie.
A načalnika Barysaŭskaha RUUSa zabrali ŭ Minsk — ciapier Siarhiej Sałaviej načalnik Akademii MUS pa ideałahičnaj pracy i kadravym zabieśpiačeńni.
Adnak prynamsi adzin milicyjanier byŭ aryštavany, i «Našaj Nivie» stała viadoma jaho imia.
Pakul niezrazumieła, jakuju mienavita rolu adyhryvaŭ 26‑hadovy Anton Klaščonak u schiemie z vybivańniem pakazańniaŭ. Mahčyma, mienavita jon byŭ dziažurnym u tuju noč, kali ŭ IČU zabili čałavieka. Admietna, što choć zabojsta adbyłosia jašče ŭ studzieni 2025 hoda, Klaščonka aryštavali zusim niadaŭna. Apošni raz jon byŭ anłajn «Ukantakcie» a 6‑j ranicy 11 listapada. Chutčej za ŭsio, u toj dzień jaho i nie vypuścili z čarhovaha dopytu.
Anton Klaščonak. Fota: vk.com
Milicyjanier padpisany ŭ sacsietkach jak «Toni Klaščonak» z małankaj u kancy imieni. U telefonnych knižkach inšych ludziej jon zapisany jak «Anton Dźmitryjevič Učastkovy», «Śledčy», «Anton UII (Kryminalna-vykanalnaja inśpiekcyja) Klaščonak», «Nahlad Anton Dźmitryč», «Mient».
Pavodle infarmacyi «Kibierpartyzanaŭ», Anton Klaščonak skončyŭ škołu №13 u Barysavie. Paśla, miarkujučy pa bazach, niejki čas vučyŭsia ŭ Maładziečanskim handlova-ekanamičnym kaledžy. Pa stanie na pačatak 2021 hoda Toni Klaščonak užo pracavaŭ u barysaŭskaj milicyi. Jon u razvodzie, byłaja žonka zastałasia z małym dziciom.
Anton Klaščonak. Fota: vk.com
Prynamsi adnaho z zekaŭ-redycyvistaŭ buduć sudzić za zabojstva. Nakont druhoha peŭnaści niama — ci jaho ličać saŭdzielnikam hrupavoha zabojstva z asablivaj žorstkaściu, ci prosta śviedkam. Nieviadoma i toje, jaki artykuł inkryminujecca Klaščonku. Kali tolki chałatnaść, jakaja pryviała da śmierci čałavieka, to jon moža abmiežavacca tryma hadami «chimii» ci dvuma hadami kałonii. Kali ž milicyjaniera paličać arhanizataram złačynnaj schiemy, to jaho buduć sudzić pa tym ža rasstrelnym artykule, što i niepasrednaha vykanaŭcu.
Darečy, u najnoŭšaj historyi Biełarusi ŭžo było zabojstva za kratami. U 2012 hodzie recydyvist Ryhor Juzepčuk u kamiery mahiloŭskaj turmy zabiŭ svajho susieda Ihara Chadakova. Jak miarkujuć pravaabaroncy, pryčynaj była homaseksualnaja aryjentacyja Chadakova. Za toje zabojstva za kratami 45‑hadovaha Juzepčuka rasstralali.