Śpiecpradstaŭnik ZŠA: Danija paśla Druhoj suśvietnaj vajny zaniała terytoryju Hrenłandyi ŭ abychod normaŭ AAN
Danija paśla Druhoj suśvietnaj vajny zaniała terytoryju Hrenłandyi ŭ abychod normaŭ AAN, i siońnia vostraŭ pavinien adnosicca da ZŠA z «haścinnaściu, a nie varožaściu». Pra heta zajaviŭ u X śpiecyjalny pasłańnik prezidenta ZŠA pa Hrenłandyi Džef Łendry.
Džef Łendry i Donald Tramp. Fota: Win McNamee / Getty Images
«Historyja maje značeńnie. ZŠA abaraniali suvierenitet Hrenłandyi padčas Druhoj suśvietnaj vajny, kali Danija nie zdoleła hetaha zrabić. Paśla vajny Danija znoŭ akupavała jaje, abychodziačy i ihnarujučy pratakoł AAN», — napisaŭ Łendry.
Jamu adkazała pradstaŭnictva Danii ŭ ZŠA. Dypmisija iranična pahadziłasia, što histaryčny kantekst maje značeńnie, i padkreśliła: Hrenłandyja stahodździami naležała Danii, što pryznavałasia AAN, roznymi administracyjami ZŠA i inšymi krainami.
***
9 krasavika 1941 hoda, u hadavinu niamieckaj akupacyi, dacki pasłańnik u Hrenłandyi Chienryk Kaŭfman, nasupierak ukazańniam svajho ŭrada, padpisaŭ vykanaŭčaje pahadnieńnie ź dziaržaŭnym sakratarom Kordełam Chałam, dazvoliŭšy prysutnaść amierykanskich vojsk. Hrenłandyja ŭstupiła ŭ vajnu adrazu paśla ZŠA 11 śniežnia 1941 hoda.
Tut vypuskałasia miascovaja valuta i paštovyja marki. U 1942 hodzie armija ZŠA ŭziała na siabie achovu rudnika Ivituut, i bajavyja patruli pačali vykonvacca z Bluie West One, jaki staŭ štab-kvateraj jak Hrenłandskaha patrula bierahavoj achovy, tak i Hrenłandskaha bazavaha kamandavańnia VPS ZŠA.
Nasielnictva Hrenłandyi, jakoje składałasia z 18 000 miascovych žycharoŭ i mienš za 500 datčan, papoŭniłasia tysiačami amierykanskich vajskoŭcaŭ.
U mai 1945 hodzie paśla skančeńnia Druhoj suśvietnaj administracyja Hrenłandyi pad kiraŭnictvam Eskie Bruna zdała svaje nadzvyčajnyja paŭnamoctvy i znoŭ pierajšła pad pramoje kiravańnie Kapienhahiena.