BIEŁ Ł RUS

Znoŭ pra homaseksualizm

23.05.2010 / 12:17

Aleś Čajčyc

Ci žyvuć hetyja ludzi ŭ harmonii z Kosmasam i adpaviednaści z svaim paklikańniem jak Mužčyny ci Žančyny, chaj jany sami raźbirajucca z Boham

Voś nadta nie chaciełasia ŭ čarhovy raz pisać na hiej-tematyku. Tema nahetulki zajezdžanaja i hetak časta abmierkavanaja, što spyniacca na joj u čarhovy raz moža padaścisia lišnim i praźmiernym.

Ale ž toje, što raspaviadajuć udzielniki razahnanaj demanstracyi, maŭčać nijak nie dazvalaje:

Z łukašystami ŭsio zrazumieła i tak, ale ž uražvaje, kolki tych kamientaroŭ u ŽŽ, dzie hetyja nibyta kansiervatary i nibyta apazicyjaniery plaskajuć u dałoni pierad AMAPam.

U niekatorych ludziej jak byccam zdaryłasia abvastreńnie stakholmskaha sindroma: narešcie znajšli za što liznuć bot, jaki ŭ paradku vyklučeńnia ŭdaryŭ nie ich, a kahoś inšaha.
Hańba.

Reč nie hetulki ŭ staŭleńni da seksualnych mienšaściaŭ i ichnaha pryvatnaha žyćcia (jakaja nam da hetaha sprava?), a prosta ŭ pavazie da inšych ludziej, chaj i adroznych ad nas.

Nijakaj pahrozy hramadstvu jany sami pa sabie nie niasuć, a dla patryjotaŭ-maralizataraŭ jość proćma bolš vostrych prablem, na jakija źviarnuć svaju praviednuju ŭvahu.
Tolki voś niešta padkazvaje, što kamuści kudy cikaviej paabražać ŁHBT i pademanstravać tut svaju mužyckaść i ŭdałość, čym pajści pavałanciorstvavać da sirotaŭ u internat.

Adnačasova pajšła i chvala represij suprać biaskryŭdnaj byccam by kampanii «Havary prazdu». Zrazumiejcie: dla ŭładaŭ što hiei, što maładafrontaviec z bieł-čyrvona-biełym ściaham, što rasijskamoŭnaja kampanija «Havary praŭdu» — źjavy adnaho paradku. Vysłužycca ni pierad kim nie atrymajecca: nichto nie budzie vas mienš žorstka bić na nastupnaj demanstracyi, dzie vy, miž inšym, možacie nie viedajučy hetaha apynucca poruč ź biełaruskamoŭnym hiejem, jak na videa vyšej.

***

Pra homaseksualizm jak taki ja ŭžo kaliś vykazvaŭsia, i mahu chiba što paŭtarycca:

***

Intymnaje žyćcio čałavieka — reč vielmi pryvatnaja i asabistaja, i tamu kali intymnaje žyćcio niekatoraj častki hramadztva robicca pradmietam hramadzkaj dyskusii, aŭtar hetych radkoŭ ličyć siabie ŭ pravie raspavieści takija-siakija aspekty i jahonaha ŭłasnaha žyćcia.

Aŭtar hetych radkoŭ ličyć siabie hieteraseksuałam. Jon prytrymlivajecca mierkavańnia, što

Boh nie zdarma stvaryŭ ludziej žančynami i mužčynami, i što praciahnieńnie roda, jakoje naturalna moža adbyvacca vyklučna praz kantakt mužčynskaha i žanočaha, jaŭlaje saboju vialiki mistyčny akt, symbaličnaje ŭvasableńnie dvaičnaha charaktara Kosmasa i naradžeńnia Novaha praz hetaje spałučeńnie «iń» i «jań», metafaryčnych «ziamli» i «nieba», «nočy» i «dnia», «cotnaha» i «niacotnaha».
Praciahnieńnie roda aŭtar ličyć adnoj z važnych zadačaŭ u, asabista, svaim žyćci, bo pierad hetym svoj rod praciahnuli ŭsie biez vyklučeńnia jahonyja prodki. Pieradać hetu svojeasablivuju estafetu z hienaŭ, viedaŭ, dośviedu i vychavańnia novym ludziam jon ličyć pačesnym abaviazkam kožnaha mužčyny i kožnaj žančyny.

Pry hetym, aŭtar hetych radkoŭ ličyć siabie choć i pravym, ale liberałam. A heta aznačaje nia bolš, čym toje, što jon nia ličyć, što maje prava vyrašać za inšych darosłych i śviadomych ludziej, jak jany pavinny arhanizoŭvać svajo pryvatnaje žyćcio i čym jany pry hetym pavinny kiravacca. I navat kali ludzi chočuć ładzić svajo pryvatnaje žyćcio čynam, jaki radykalna adroźnivajecca ad ideałaŭ aŭtara, heta nie źjaŭlajecca nahodaj dla abrazaŭ i kanfliktaŭ:

ci žyvuć hetyja ludzi ŭ harmonii z Kosmasam i adpaviednaści z svaim paklikańniem jak Mužčyny ci Žančyny, chaj jany sami raźbirajucca z Boham.
Takoje asabistaje mierkavańnie aŭtara.

Bolš za toje, aŭtar ličyć, što

seksualnaja aryjentacyja nia robić čałavieka drennym i niebiaśpiečnym dla hramadztva. Tym bolej, što ŭniosak, jaki pradstaŭniki seksualnych mienšaściaŭ robiać u žyćcio čałaviectva, nie abmiažoŭvajecca ichnym nietradycyjnym uładkavańniem svajho pryvatnaha žyćcia.
Aŭtar lubić muzyku Piatra Čajkoŭskaha, Fredy Merkjury i Ełtana Džona, a Rudolfa Nurejeva ličyć vybitnym tancoram. Siarod pradstaŭnikoŭ seksualnych mienšaściaŭ šmat prasłaŭlenych aktoraŭ, muzykaŭ, mastakoŭ. Dla niekatorych hetych ludziej pieraadoleńnie kompleksaŭ i pryznańnie, urešcie, svajoj nietradycyjnaj aryjentacyi, mabyć, paspryjała raskryćciu tvorčaha patencyjała, ci, moža, prosta zrabiła ich bolš ščaślivymi ludźmi. Ale čym heta drenna? Kamu heta naškodziła?

Šmatlikija z tych, chto nie znachodzić arhumentaŭ suprać prava homaseksualistaŭ na pryvatnaje žyćcio, realizujuć svaju hamafobiju ŭ supraciŭleńni pa nastupnych punktach: 1) Praviadzieńnie hiej-paradaŭ, 2) Rehistracyja dziaržavaj homaseksualnych partnerstvaŭ ci šlubaŭ, 3) Usynaŭleńnie homaseksualnymi parami dziaciej. Pasprabujem adkazać.

1) Hiej-parady — heta zajaŭleńnie seksualnymi mienšaściami svaich pravoŭ i taho, što jany nie saromiejucca svajoj seksualnaj aryjentacyi. Nu, a dla tysiač udzielničajučych u hetych mierapryjemstvach hieteraseksuałaŭ — heta prosta zabaŭlalny karnavał, čym jon u pieršuju čarhu i źjaŭlajecca. Praciŭniki ličuć hiej-parady «prapahandaj homaseksualizma». Nie zaŭvažajučy hetaha, jany amal pramym tekstam pryznajucca, što ludziej (moža, ich samich?) tearetyčna možna sahitavać (!) zrabicca homaseksualistami. Ci moža, skažam, hieteraseksualny čytač-mužčyna prydumać, pry jakich abstavinach jon moh by pierastać lubić žančynaŭ i zrabicca hiejem? Aŭtar datyčna siabie takich abstavinaŭ prydumać nia moža — navat dziesiać ci dvaccać hiej-paradaŭ ci navat interviju z homaseksualnym čałaviekam u «Našaj Nivie» ź jaho samoha hieja nia zrobiać.

2) Čamu by homaseksualistam nia dać mahčymaść harantavać svaje pravy datyčna spadčyny, majomaści, svajactva i inšyja praź instytut, analahičny šlubu? Čamu nie ablehčyć ludziam žyćcio, chaj hetych ludziej i paraŭnalna nievialikaja kolkaść u našym hramadztvie? Nam škada ci što? Z čaho heta niekatoryja ludzi tak zakłapočanyja na temu, aby zrabić žyćcio svaim homaseksualnym suajčyńnikam paskładaniej?

3) Čamu nie dazvolić homaseksualnym param usynaŭlać dziaciej? Kali ŭ ludziej źjaŭlajecca žadańnie dapamahčy sirotam, vychavać ich, dać mahčymaść naviedvać dobruju škołu, pastupić va ŭniversytet —

čamu treba supraćstajać hetamu žadańniu tolki z-za taho, što vychavanaje dzicia vyraście z dumkaj, što «siamja ź dźviuma mamami» ci «dvuma tatami» nie źjaŭlajecca čymś žachlivym?
Padkreślu, zusim nie abaviazkova heta dzicia samo vyraście homaseksualistam, bo ŭsiož natura jość naturaj i seksualnaja aryjentacyja (pahatoŭ tradycyjnaja, narmalnaja) vyznačajecca pryrodaj u značna bolšaj stupieni, čym vychavańniem. Tym bolej, što najbolš vierahodnymi alternatyvaj usynaŭleńniu z boku homaseksualistaŭ źjaŭlajecca sučasny biełaruski internat z halečaj i amal što adsutnaściu perspektyvaŭ, akramia nizkajakasnaj adukacyi ci kryminała. Adnaho z sta dziaciej, daj boža, usynoviać zamiežnki — što dobra dla dziciaci, ale dla Biełarusi i biełaruskaha hramadztva taki čałaviek budzie ŭžo niezvarotna zhubleny.

Niaŭžo chaj lepiej čałaviek vyraście bandytam ci nazaŭždy źjedzie ź Biełarusi, čym budzie prosta talerantna stavicca da sekualnych mienšaściaŭ?

Uvohule, zvažajučy na aznačanyja u pačatku hetaha dopisa ideały,

pohlady homaseksualistaŭ, što imknucca da ŭsynaŭleńnia sirot, subjektyŭna vyklikajuć u aŭtara bolš sympatyi, čym pohlady hieteraseksualnych śviadomych «čajłdfry»
(z pohladami rasiejskamoŭnych čajłdfry možna aznajomicca tut — http://community.livejournal.com/ru_childfree). Chacia i čajłdfry, zrazumieła, majuć prava sami vyrašać pytańnie nakont taho, ci žadajuć jany praciahvać svoj rod. U dačynieńni da seksualnych adnosinaŭ, što majuć na mecie vyklučna fizyčnuju asałodu, a nie stvareńnie siamji i praciahnieńnie roda, aŭtar subjektyŭna nia bačyć pryncypovaj roźnicy, ci adbyvajecca jany pamiž ludźmi roznych pałoŭ ci adnaho i taho ž poła.

Hramadztva nie pavinna prymušać homaseksualistaŭ nia być homaseksualistami i nie pavinna psavać hetym ludziam žyćcio z-za ich seksualnaj aryjentacyi.

A ŁHBT, u svaju čarhu, nie pavinny, naprykład, prymušać hramadzkuju arhanizacyju pad nazvaj Katalicki kaścioł błasłaŭlać homaseksualnyja sajuzy, kali heta supiarečyć katalickim kaštoŭnaściam.
Jany pavinny dobra pradumvać maršruty hiej-paradaŭ, kab, naprykład, nia vieści ich mima dziciačych ustanovaŭ (bo hiej-parad — heta darosłaje eratyčnaje mierapryjemstva) ci relihijnych abjektaŭ i kab vyklikać mieniej razdražnieńnia ŭ suhramadzianaŭ, kamu hiej-parady nie padabajucca z estetyčnych ci inšych pryčynaŭ. Jak i lubyja ludzi, jany pavinny adkazna stavicca da vychavańnia dziaciej. A taksama jany pavinny nie šukać hamafobiju tam, dzie jaje niama (bo nia vyklučana, što niekatoryja «prafesijnyja homaseksualisty» i ŭ hetym dopisie paznachodziać «prajavaŭ hamafobii»).

Usie pavinny pavažać svabodu i pravy inšych ludziej, u tym liku pravy na pryvatnaje žyćcio i na samavyraz. U tym liku kali hetyja inšyja ludzi — homaseksualisty. Davajcie ŭsie budziem spakojna stavicca adno da adnaho, navat kali nie padzialajem pohlady ci ład žyćcia. Napeŭna, ad hetaha ŭsim budzie lepiej.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła