Adstaŭny padpałkoŭnik milicyi, jaki adsudziŭ kvateru ŭ rodnaj dački, raskazaŭ svaju viersiju hetaj historyi
Babula, jakaja padaryła ŭnučcy kvateru, u sudzie skazała, što nie pamiataje, jak padpisvała papiery. Nataryusu, jaki staŭ na bok unučki i kazaŭ, što babula była adekvatnaja, nie pavieryli — bresckaja fatohrafka Ułada Tempieramientava raniej raskazała pra svoj bol u sacsietkach. Ciapier Onliner pahavaryŭ nie tolki ź joju, ale i ź jaje baćkam. U jaho — zusim inšaja karcina.
Ułada Tempieramientava
«Ci možacie vy ŭjavić, što ŭ Biełarusi, u horadzie Breście, rodny baćka z babulaj z dapamohaj machlarskaj schiemy adsudzili ŭ svajoj dački/unučki kvateru? A mnie i ŭjaŭlać nie treba. Jak heta raspaŭsiudzić, kab pra hetuju historyju daviedałasia jak maha bolš ludziej?» — napisała ŭ sacsietkach pra svoj bol bresckaja fatohrafka Ułada Tempieramientava.
Pavodle słoŭ dziaŭčyny, babula Antanina padaryła joj kvateru. Usio aficyjna, praz nataryusa. Ułada adznačaje, što razam z mužam čatyry hady rabiła tam ramont z nula: «My ŭkłali ŭ ramont kala 25 tysiač dalaraŭ. Nichto, akramia nas, tam nie žyŭ».
«Nataryus u sudzie śviedčyŭ, što prykmiet zabłytvańnia abo prymusu nie było, babula sama zapisałasia na pryjom i vyrazna vykazała žadańnie padaryć kvateru. Adnak sud nie pryniaŭ hetyja arhumienty», — raspaviadaje brestčanka.
Sud pryznaŭ dareńnie niesapraŭdnym, a značyć, kvatera — užo adramantavanaja — vierniecca babuli.
Raspovied Ułady raniej pierakazvała «Naša Niva».
Ciapier Onliner daŭ bok jaje baćki — padpałkoŭnika milicyi ŭ adstaŭcy Jarasłava Tempieramientava. Praŭda, vydańnie jaho imia nie nazyvaje i fota nie pakazvaje.
Historyja sa słoŭ baćki
Jarasłaŭ, baćka Ułady, adrazu zhadžajecca raspavieści historyju sa svajho boku. I jaho viersija značna adroźnivajecca ad viersii dački.
— U mianie jość tysiačy rolikaŭ z maleniečkaj Uładaj, ja vioŭ chranamietraž našaha žyćcia, — śćviardžaje Jarasłaŭ. — Ja jaje vychoŭvaŭ, utrymlivaŭ va ŭniviersitecie — heta paćvierdzić jaje były žanich. Babula jeździła da jaje ŭ Hrodna, prała, prybirała. A maršrutčyk paćvierdzić, što ja joj kožny tydzień pieradavaŭ u sumkach pa 50 kh ježy. My addali joj usiu dušu.
U 2019 hodzie ja źjechaŭ pracavać za miažu — Hiermanija, Polšča, Rasija, Narviehija, bo była meta kupić kvateru. U tym ža hodzie paznajomiŭsia sa svajoj žančynaj, ź jakoj žyviom dahetul. Mamie ja pastaviŭ zadaču: «Pakul ja nie ŭ Biełarusi, ty šukaj mnie kvateru».
Jarasłaŭ koratka apisvaje viasielny kanflikt. Jaho aburyŭ toj fakt, što na sustrečy-znajomstvie siemjaŭ mama Ułady była z mužčynam, jaki nibyta «pradstaŭlaŭ baćku».
— Mianie heta aburyła. Telefanuju Uładzie: «Tabie nie soramna pierada mnoj?» Adkaz: «Nie, nie soramna». U vyniku jana mianie na viasielle nie zaprasiła, na viasielli dački ja tak i nie byŭ. Vyhadavaŭšy jaje. Usie maje siabry, kali daviedalisia pra heta, byli nie toje što aburanyja, jany pryjšli prosta ŭ šokavy stan.
Nu, naturalna, ja joj skazaŭ, što bolš dla mianie jana nie isnuje, i na hetym našy znosiny skončylisia.
Što adbyvajecca dalej? Mužčyna dakładna prahavorvaje infarmacyju pra toje, što, znachodziačysia za miažoj, «daŭ hrošy svajoj mamie, kab jana kupiła kvateru».
— Ułada kazała, što kvatera była kuplenaja za babuliny hrošy ad prodažu minułaj kvatery. Nie, heta absalutnaja chłuśnia. Tak, paluboŭnik majoj byłoj žonki kupiŭ našu staruju kvateru, baćkoŭskuju, u jakoj ja zrabiŭ šykoŭny ramont. Maci addała jaje za $33 000. Hetyja hrošy syšli na ŭtrymańnie aŭtamabila, na ramont u domie, na ŭtrymańnie ŭnučki. Z hetych hrošaj zastałosia $7000. Astatnija hrošy na kuplu daŭ svajoj maci ja.
Ja kažu: «Mam, kuplajem kvateru, niachaj pakul budzie na tabie aformlenaja». Mnie niama čaho bajacca, ja adziny spadčyńnik. Hrošy davaŭ ja, mienavita ja.
Pavodle słoŭ Jarasłava, u novych mietrach jon płanavaŭ žyć sa svajoj žančynaj, ale mama prapanavała pierajechać u dom, a ŭ kvatery pakul dać pažyć unučcy. Tak i zrabili.
— Ja płanavaŭ jašče z hodzik pakatacca, kab pryvieźci trochi hrošaj, kab, jak kažuć, zrabić ramoncik, pamianiać mašynu. Pahavaryŭ z mužam Ułady. Kažu: davajcie tak, pa-mužčynsku, stanaviciesia ŭ čarhu. Kažu: čym zmožam, dapamožam. Potym, kali ja pryjechaŭ, jany tak i nie vyzvalili kvateru.
Potym pačaŭsia karanavirus. Mama Jarasłava, budučy sardečnicaj i čakajučy apieracyju na sercy, jašče i zachvareła na kavid. Mužčyna padkreślivaje:
— Sardečniki stajać na pieršym miescy siarod ludziej, jakija pamirajuć ad kavidu paśla 70 hadoŭ.
U toj momant maja dačka pracavała ŭračom ahulnaj praktyki i časta była ŭ čyrvonaj zonie. Viedała statystyku, usio razumieła. 2 studzienia 2022 hoda pamierła maja rodnaja ciotka. I dačka, razumiejučy, što babula taksama moža, prabačcie, addać dušu archaniołu, stała pryjazdžać da jaje kožny dzień.
Papieru z tastamientam, składzienuju hod tamu, Jarasłaŭ znajšoŭ vypadkova ŭžo paśla insultu maci.
— Jana zapłakała, kaža: «Chaču paprasić u ciabie prabačeńnia». Nu i maci raspaviała mnie ŭsiu praŭdu, što Ułada ŭhavorvała jaje tajna ad mianie padpisać zaviaščańnie. Pierakonvała, što maja žančyna ŭ nas usio zabiare. Ja kažu: «Mam, nu jak ty mahła pavieryć? Ja ž šanavaŭ vas z baćkam jak bahoŭ».
Kažu: «Nu ja ž vydatny syn, za što ty tak pastupiła?» Zatym pajechaŭ u psichanieŭrałahičny dyspansier, napisaŭ zajavu, vyklikaŭ bryhadu, kab paćvierdzić, što maci moža davać acenku svaim dziejańniam. Na padstavie hetaha dakumienta zakazaŭ nataryusa na dom. Vyklikaŭ Uładu i skazaŭ joj: «Budź dastojnaj, paprasi prabačeńnia pierada mnoj, i potym naładzim adnosiny». U mianie jašče jość dva syny (ad inšych šlubaŭ. — Zaŭv. Onlíner), jakija taksama chočuć niejki kavałačak spadčyny.
Pavodle słoŭ mužčyny, pra dahavor dareńnia stała viadoma paźniej, kali jon paprasiŭ dačku źjechać z kvatery. Jarasłaŭ znoŭ źviarnuŭsia z pytańniem da maci.
— Mama skazała: «Ja na Biblii tabie klanusia, što nijakaha dahavora dareńnia ja joj nie rabiła. U nas byŭ ź joj tolki adzin dahavor na spadčynu».
Ja ŭžo pa svaich, skažam tak, suviaziach daviedaŭsia, što sapraŭdy ŭ 2022 hodzie pa dadzienym adrasie była zarehistravanaja maja dačka na padstavie dahavora dareńnia.
Nu a dalej — pazoŭ i sudy:
— Pačałosia samaje cikavaje. Na pytańnie suda, jakija dakumienty Ułada ŭ nataryusa zabrała sabie, jana adkazała: kab pra ździełku nie daviedaŭsia bijałahičny baćka, jana zabrała sabie ŭsie dakumienty, u tym liku babulin asobnik dahavora dareńnia. Heta parušaje pravy daryciela, bo, pryjšoŭšy dadomu, maja maci mahła sieści, spakojna pračytać usie dakumienty i zrazumieć, što jana padaryła kvateru.
Pra vydatkavanyja na ramont hrošy ŭ mužčyny taksama svaje źviestki. Jon śćviardžaje, što sumy Ułada zaŭsiody nazyvała roznyja: ad $10 000 da $25 000. Pry hetym raniejšy ramont jon ličyć absalutna prydatnym dla žyćcia.
Ciapier, kali sudy prajšli, i Jarasłaŭ atrymaŭ svajo, jon usio jašče zhadvaje pra dačku emacyjna:
— Kali ja pakazaŭ maci post u Threads, u mianie zdaryŭsia hipiertaničny kryz. Zatym jany vykłali rolik, u jakim abvinavačvajuć nas u machlarstvie. Ja, znachodziačysia na kuchni, pačuŭ kryk i płač maci. U jaje pačaŭsia prystup, vyklikali chutkuju. Maci nie mahła supakoicca, usiu noč płakała. Na nastupny dzień jana ŭpała ŭ komu i ciapier znachodzicca ŭ balnicy. U jaje znoŭ insult, jana praktyčna ŭ nieprytomnym stanie, maŭleńnie źnikła poŭnaściu, rot skryŭleny. Za daviadzieńnie maci da takoha stanu my, mahčyma, budziem padavać na zaviadzieńnie kryminalnaj spravy.
Na momant publikacyi baćka hieraini źviazaŭsia z Onlíner i paviedamiŭ, što «skarha ŭ sudovuju kalehiju pa hramadzianskich spravach Viarchoŭnaha suda viernutaja biez razhladu, sprava nakiravanaja ŭ pieršuju instancyju».
Kamientaryj jurysta
Jak piśmienna padrychtavacca da zaklučeńnia dahavora dareńnia, raspaviała juryst Taćciana Ravinskaja:
— Dareńnie kvatery — heta ździełka, pa jakoj ułaśnik kvatery, heta značyć daryciel, biaspłatna pieradaje jaje inšaj asobie — adoranamu (č. 1 p. 1 art. 543 HK). Dahavor dareńnia pavinien być składzieny ŭ piśmovaj formie, zaśviedčany i zarehistravany. Taksama pavinien być zarehistravany pierachod prava ŭłasnaści na kvateru ad daryciela da adoranaha (č. 1 p. 1, p. 3 art. 545 HK).
Niaredkija vypadki, kali takija ŭhody mohuć być pryznanyja niesapraŭdnymi sudom pa patrabavańni zacikaŭlenaj asoby, kali jany parušajuć zakon ci pravy trecich asob. Naprykład, dahavor dareńnia nieruchomaści moža być pryznany niesapraŭdnym, kali takaja ździełka ździejśnienaja:
— niedziejazdolnym čałaviekam;
— pad upłyvam zmanu;
— pad upłyvam padmanu, hvałtu, pahrozy, złamysnaha pahadnieńnia pradstaŭnika adnaho boku ź inšym bokam ci ŭ vyniku źbiehu ciažkich abstavin.
Status daryciela — heta pieršaje, na što treba źviarnuć uvahu pry zaklučeńni dahavora dareńnia, asabliva kali darycielem źjaŭlajecca čałaviek pažyłoha ŭzrostu. Standartnaj mieraj zaściarohi, jakaja paćviardžaje adekvatnaść daryciela, źjaŭlajecca atrymańnie daviedki ź psichanieŭrałahičnaha i narkałahičnaha dyspansieraŭ.
Nielha ŭpłyvać na daryciela ŭ pieryjad padrychtoŭki da ździełki, jaho volevyjaŭleńnie pavinna być dobraachvotnym i svabodnym, i, viadoma, jon nie pavinien pamylacca nakont pryrody ździełki.
Važna źviarnuć uvahu, ci jość u daryciela inšaje miesca žycharstva, uličvajučy adčužeńnie im žyłoha pamiaškańnia, a ŭ vypadku jaho adsutnaści — vyrašyć pytańnie ab zachavańni za im prava karystańnia ŭ dadzienym pamiaškańni.
Kali daryciel u siłu svajho ŭzrostu ci inšych asablivaściaŭ adčuvaje ciažkaści ŭ kančatkovym napisańni ci pračytańni dakumienta, lepš zaprasić na zaklučeńnie ździełki niezaležnaha śviedku.