«Pytańnie ŭ vychavańni moładzi». Ministr handlu patłumačyŭ, čamu biełaruskaja pradukcyja nie vytrymlivaje kankurencyi na ŭnutranym rynku
Ministr antymanapolnaha rehulavańnia i handlu Biełarusi Artur Karpovič zajaviŭ u intervju dziaržaŭnamu telebačańniu, što adnoj z hałoŭnych pryčyn źmianšeńnia dzieli biełaruskich tavaraŭ u razdrobnym handli źjaŭlajecca «śviadomaść našych ludziej».
Artur Karpovič. Skrynšot ź videa
Na dumku ministra, prablema maje hłybokija karani i źviazanaja z vychavańniem. Ministr miarkuje, što mnohija ludzi, asabliva moładź, addajuć pieravahu viadomym suśvietnym brendam, časam navat nie zadumvajučysia:
«Tut hłybinnaje pytańnie. Tut pytańnie ŭ vychavańni našaha małodšaha pakaleńnia, vychavańni našych dzietak, vychavańni moładzi, jakija čaściakom addajuć pieravahu brendam viadomym suśvietnym, nie dumajučy, što niedzie heta padrobka, tak. Voś honiacca za modaj».
Pry hetym, pavodle jaho słoŭ, hałoŭnym kryteryjem vybaru pavinna być nie nazva brenda abo jarłyk, a jakaść, dastupnaść i košt tavaru. Jon padkreśliŭ, što važna, kab pakupnik, nabyŭšy, naprykład, abutak biełaruskaha vytvorcy i pierakanaŭšysia ŭ jaho jakaści, u nastupny raz znoŭ daviaraŭ hetamu vytvorcu.
Artur Karpovič taksama adznačyŭ, što sam padtrymlivaje biełaruskuju pradukcyju i zaklikaje inšych rabić toje ž samaje. Dziela dasiahnieńnia hetaj mety ŭ krainie pravodzicca akcyja pad łozunham «Kožnaja piatnica — rodnaje svajo!», da jakoj užo dałučylisia dziaržaŭnyja orhany. Płanujecca taksama zapusk sacyjalnaj rekłamy z udziełam dziaciej, kab farmavać u hramadstvie pavahu da ajčynnych tavaraŭ.
Ministr dadaŭ, što kali ludzi kuplajuć biełaruskija tavary, hrošy zastajucca ŭ krainie i pracujuć na jaje ekanomiku — iduć na zarobki, adukacyju, sacyjalnuju śfieru i piensii. Kali ž pakupniki bačać chiby ŭ biełaruskich tavarach, jany, na jaho dumku, pavinny paviedamlać pra heta vytvorcam, kab tyja mahli palepšyć svaju pradukcyju.
Pavodle źviestak Biełstata, u 2025 hodzie dola biełaruskich tavaraŭ u roźničnym tavaraabarocie źmienšyłasia da 54,4% (na 2 pracentnyja punkty mienš, čym u 2024 hodzie). U siehmiencie charčovych tavaraŭ jana skłała 75,7% (na 0,6 pracentnaha punkta mienš), a ŭ siehmiencie niecharčovych — 34,9% (na 2,4 pracentnaha punkta mienš). Kali ž kazać pra dziesiacihodździe z 2015 da 2025 hoda, to dola biełaruskich tavaraŭ skaraciłasia amal na 15 pracentnych punktaŭ.
Čytajcie taksama:
Rasijskija ahurki ŭ kramach kaštujuć užo tańniej za biełaruskija
«Haryzont» vypuściŭ aranžavy noŭtbuk jak simvał biełaruskaj žančyny
U Biełarusi prydumali, jak rabić žanočyja prakładki z kruchmału