Novy trend — hrybnaja kava. Nakolki heta sapraŭdy funkcyjanalny napoj?
Hrybnaja kava za karotki čas pieratvaryłasia ŭ adzin z samych papularnych napojaŭ.
Ilustracyjny malunak, stvorany z dapamohaj štučnaha intelektu
Pad nazvaj «hrybnaja kava» chavajecca sumieś zvyčajnaj kavy z dabaŭkaj ekstraktaŭ tak zvanych lekavych hryboŭ. Najčaściej vykarystoŭvajuć jažovik hrabienčaty (Hericium erinaceus), hanadermu bliskučuju (Ganoderma lucidum), pradstaŭnikoŭ rodu kordyceps (Cordyceps militaris) i čahu (Inonotus obliquus). Kožnamu ź ich u rekłamie prypisvajucca šyrokija karysnyja ŭłaścivaści — ad padtrymki niervovaj sistemy da palapšeńnia pamiaci i kancentracyi.
Rekłama taksama padkreślivaje, što takaja kava źmiaščaje mienš kafieinu, čym zvyčajnaja.
Jaje pradajuć jak «funkcyjanalny» pradukt, jaki nibyta adnačasova nadaje enierhiju, źnižaje stres i palapšaje pracu mozhu. Rekłamnyja abiacańni hučać uražliva, i popyt raście. Ci tak heta nasamreč?
Polskaje vydańnie Fakt raźbirałasia, ci adpaviadajuć hetyja abiacańni rečaisnaści. Jak śćviardžaje prafiesarka Bažena Mušynskaja — mikołah i farmaceŭt ź Jahiełonskaha ŭniviersiteta, — bolšaja častka takich praduktaŭ — heta chutčej markietynh, čym realny krok da zdaroŭja.
Pa słovach prafiesarki, sam termin «funkcyjanalny» — davoli razmyty. «Kali kazać surjozna, to i vadu možna nazvać funkcyjanalnaj», — iranizuje jana.
Čamu efiekt hryboŭ u kavie moža nie pracavać
Hałoŭnaja prablema — nie tolki ŭ składzie, ale i ŭ sposabie pryhatavańnia. Aktyŭnyja rečyvy, jakija ŭtrymlivajucca ŭ hrybach, drenna pieranosiać vysokija tempieratury. Kali parašok z hryboŭ zalivajuć kipniem, značnaja častka hetych złučeńniaŭ razburajecca. Kab jany zachavalisia, patrebna i adpaviednaja doza, i bolš nizkaja tempieratura.
Maksimalnaja efiektyŭnaść zachoŭvajecca pry tempieratury kala 40°C. Adnak u realnaści bolšaść ludziej prosta zalivaje parašok haračaj vadoj — i značnaja častka karysnych złučeńniaŭ rujnujecca.
Pa słovach ekśpiertki, navat kali vykarystoŭvać jakasnyja inhredyjenty, važna dadavać hrybny parašok užo ŭ krychu astudžanuju kavu. I heta zusim nie abaviazkova pavinny być «ekzatyčnyja» vidy — zvyčajnyja viošanki taksama mohuć padyści.
Niebiaśpieka — u spałučeńniach roznych hryboŭ
Asobnaja prablema — spałučeńnie roznych hryboŭ pamiž saboj i z kafieinam. Naprykład, hanaderma bliskučaja maje zaspakajalnaje dziejańnie, a kordyceps — naadvarot, moža stymulavać. U kambinacyi z kafieinam heta zdolna davać niepradkazalnyja efiekty.
Praŭda, u bolšaści kamiercyjnych praduktaŭ kolkaść hrybnych dabavak nastolki małaja, što surjoznaha ŭździejańnia zvyčajna niama. Daśledavańni, praviedzienyja kamandaj prafiesarki, pakazali: u hatovych napojach, pryhatavanych pavodle instrukcyj, utrymańnie aktyŭnych rečyvaŭ vielmi nizkaje.
Ekśpiertka źviartaje ŭvahu na inšaje: siehmient charčovych dabavak, da jakoha adnosiacca i takija kavy, praktyčna nie kantralujecca. Vytvorcy svabodna vykarystoŭvajuć hučnyja markietynhavyja formuły nakštałt «siem hryboŭ u adnym pradukcie», nie tłumačačy ich realnaha značeńnia. Pavodle danych, na jakija spasyłajecca daśledčyca, novy hrybny pradukt rehistrujecca ŭ siarednim kožnyja 14 hadzin — i heta stavić pad sumnieŭ stabilnaść jakaści.
A što sa zvyčajnaj kavaj?
Na hetym fonie zvyčajnaja kava vyhladaje značna bolš pradkazalnym i vyvučanym napojem. Kafiein pašyraje sasudy ŭ mozhu, palapšaje krovazvarot i spryjaje kancentracyi. Mienavita z hetym źviazana adčuvańnie «prajaśnieńnia» paśla kubka kavy.
Pry hetym važna pravilna jaje hatavać: lepš za ŭsio — jak nastoj, biez vykarystańnia kavamašyny abo rastvaralnych sumiesiaŭ, i abaviazkova adździalać napoj ad huščy.
Pry hetym kava pasuje nie ŭsim: naprykład, pry adnych vidach mihreni jana moža palapšać stan, pry inšych — paharšać.
Pa słovach ekśpiertki, samo pa sabie ŭžyvańnie hryboŭ nie vyklikaje sumnievu — jany mohuć być kaštoŭnaj častkaj racyjonu, asabliva ŭ naturalnym vyhladzie. Ale ŭ vypadku z hrybnoj kavaj havorka najčaściej idzie nie pra novy karysny napoj, a pra modny pradukt, čyje ŭłaścivaści značna pierabolšanyja.
Čytajcie taksama:
U biełaruskich lasach užo pajšli pieršyja smaržki
Minčanka naźbirała ŭ lesie hryboŭ, padobnych da viadomaha piečyva. Ci jadomyja jany?
U minskich kramach stali pradavać nasieńnie hryboŭ. Jano sapraŭdy prarastaje?