BIEŁ Ł RUS

Novy trend — hrybnaja kava. Nakolki heta sapraŭdy funkcyjanalny napoj?

11.04.2026 / 08:00

Idala Sałaviej

Hrybnaja kava za karotki čas pieratvaryłasia ŭ adzin z samych papularnych napojaŭ.

Ilustracyjny malunak, stvorany z dapamohaj štučnaha intelektu

Pad nazvaj «hrybnaja kava» chavajecca sumieś zvyčajnaj kavy z dabaŭkaj ekstraktaŭ tak zvanych lekavych hryboŭ. Najčaściej vykarystoŭvajuć jažovik hrabienčaty (Hericium erinaceus), hanadermu bliskučuju (Ganoderma lucidum), pradstaŭnikoŭ rodu kordyceps (Cordyceps militaris) i čahu (Inonotus obliquus). Kožnamu ź ich u rekłamie prypisvajucca šyrokija karysnyja ŭłaścivaści — ad padtrymki niervovaj sistemy da palapšeńnia pamiaci i kancentracyi.

Rekłama taksama padkreślivaje, što takaja kava źmiaščaje mienš kafieinu, čym zvyčajnaja.

Jaje pradajuć jak «funkcyjanalny» pradukt, jaki nibyta adnačasova nadaje enierhiju, źnižaje stres i palapšaje pracu mozhu. Rekłamnyja abiacańni hučać uražliva, i popyt raście. Ci tak heta nasamreč?

Polskaje vydańnie Fakt raźbirałasia, ci adpaviadajuć hetyja abiacańni rečaisnaści. Jak śćviardžaje prafiesarka Bažena Mušynskaja — mikołah i farmaceŭt ź Jahiełonskaha ŭniviersiteta, — bolšaja častka takich praduktaŭ — heta chutčej markietynh, čym realny krok da zdaroŭja.

Pa słovach prafiesarki, sam termin «funkcyjanalny» — davoli razmyty. «Kali kazać surjozna, to i vadu možna nazvać funkcyjanalnaj», — iranizuje jana.

Čamu efiekt hryboŭ u kavie moža nie pracavać

Hałoŭnaja prablema — nie tolki ŭ składzie, ale i ŭ sposabie pryhatavańnia. Aktyŭnyja rečyvy, jakija ŭtrymlivajucca ŭ hrybach, drenna pieranosiać vysokija tempieratury. Kali parašok z hryboŭ zalivajuć kipniem, značnaja častka hetych złučeńniaŭ razburajecca. Kab jany zachavalisia, patrebna i adpaviednaja doza, i bolš nizkaja tempieratura.

Maksimalnaja efiektyŭnaść zachoŭvajecca pry tempieratury kala 40°C. Adnak u realnaści bolšaść ludziej prosta zalivaje parašok haračaj vadoj — i značnaja častka karysnych złučeńniaŭ rujnujecca.

Pa słovach ekśpiertki, navat kali vykarystoŭvać jakasnyja inhredyjenty, važna dadavać hrybny parašok užo ŭ krychu astudžanuju kavu. I heta zusim nie abaviazkova pavinny być «ekzatyčnyja» vidy — zvyčajnyja viošanki taksama mohuć padyści.

Niebiaśpieka — u spałučeńniach roznych hryboŭ

Asobnaja prablema — spałučeńnie roznych hryboŭ pamiž saboj i z kafieinam. Naprykład, hanaderma bliskučaja maje zaspakajalnaje dziejańnie, a kordyceps — naadvarot, moža stymulavać. U kambinacyi z kafieinam heta zdolna davać niepradkazalnyja efiekty.

Praŭda, u bolšaści kamiercyjnych praduktaŭ kolkaść hrybnych dabavak nastolki małaja, što surjoznaha ŭździejańnia zvyčajna niama. Daśledavańni, praviedzienyja kamandaj prafiesarki, pakazali: u hatovych napojach, pryhatavanych pavodle instrukcyj, utrymańnie aktyŭnych rečyvaŭ vielmi nizkaje.

Ekśpiertka źviartaje ŭvahu na inšaje: siehmient charčovych dabavak, da jakoha adnosiacca i takija kavy, praktyčna nie kantralujecca. Vytvorcy svabodna vykarystoŭvajuć hučnyja markietynhavyja formuły nakštałt «siem hryboŭ u adnym pradukcie», nie tłumačačy ich realnaha značeńnia. Pavodle danych, na jakija spasyłajecca daśledčyca, novy hrybny pradukt rehistrujecca ŭ siarednim kožnyja 14 hadzin — i heta stavić pad sumnieŭ stabilnaść jakaści.

A što sa zvyčajnaj kavaj?

Na hetym fonie zvyčajnaja kava vyhladaje značna bolš pradkazalnym i vyvučanym napojem. Kafiein pašyraje sasudy ŭ mozhu, palapšaje krovazvarot i spryjaje kancentracyi. Mienavita z hetym źviazana adčuvańnie «prajaśnieńnia» paśla kubka kavy.

Pry hetym važna pravilna jaje hatavać: lepš za ŭsio — jak nastoj, biez vykarystańnia kavamašyny abo rastvaralnych sumiesiaŭ, i abaviazkova adździalać napoj ad huščy.

Pry hetym kava pasuje nie ŭsim: naprykład, pry adnych vidach mihreni jana moža palapšać stan, pry inšych — paharšać.

Pa słovach ekśpiertki, samo pa sabie ŭžyvańnie hryboŭ nie vyklikaje sumnievu — jany mohuć być kaštoŭnaj častkaj racyjonu, asabliva ŭ naturalnym vyhladzie. Ale ŭ vypadku z hrybnoj kavaj havorka najčaściej idzie nie pra novy karysny napoj, a pra modny pradukt, čyje ŭłaścivaści značna pierabolšanyja.

Čytajcie taksama:

U biełaruskich lasach užo pajšli pieršyja smaržki

Minčanka naźbirała ŭ lesie hryboŭ, padobnych da viadomaha piečyva. Ci jadomyja jany?

U minskich kramach stali pradavać nasieńnie hryboŭ. Jano sapraŭdy prarastaje?

Kamientary da artykuła