Chutka kožny zmoža mieć šapku, jakaja čytaje dumki
Kalifarnijski startap Sabi abiacaje, što šapka, zdolnaja pieratvarać unutranaje maŭleńnie čałavieka ŭ tekst na ekranie kampjutara, źjavicca na rynku ŭžo ŭ kancy hetaha hoda. I nijakich impłantaŭ, jak u inšych.
Fota: sabi.com
Siońnia funkcyja pieraŭtvareńnia hołasu ŭ tekst jość amal u kožnym kampjutary i smartfonie. Ale, jak piša Wired, startap Sabi z Kremnijevaj daliny choča pajści značna dalej — zrabić tak, kab čałavieku nie treba było navat havaryć uhołas. Dastatkova budzie prosta padumać.
Kampanija raspracoŭvaje pryładu dla mozha, jakaja dekaduje ŭnutranaje maŭleńnie čałavieka ŭ słovy na ekranie kampjutara. Pieršy pradukt pavinien vyhladać jak zvyčajnaja viazanaja šapka, a paźniej źjavicca i viersija ŭ formie biejsbołki.
Technałohija adnosicca da tak zvanych interfiejsaŭ «mozh — kampjutar» (Brain-Computer Interface, BCI). Takija sistemy stvarajuć pramuju suviaź pamiž niervovaj sistemaj čałavieka i elektronnaj pryładaj. Najbolš viadomyja raspracoŭki ŭ hetaj śfiery źviazanyja ź imiem Iłana Maska i jaho kampanijaj Neuralink, jakaja pracuje nad impłantami dla ludziej ź ciažkimi parušeńniami ruchalnaj sistemy.
Ale Sabi robić staŭku nie na ŭžyŭleńnie čypaŭ u mozh, a na nieinvaziŭnuju nosnuju pryładu.
Inviestar kampanii, viadomy vienčurny kapitalist Vinad Chosła, jaki raniej układaŭ hrošy ŭ OpenAI, ličyć, što mienavita adsutnaść chirurhičnaha ŭmiašańnia źjaŭlajecca adzinym mahčymym šlacham dla masavaha raspaŭsiudžvańnia BCI, patencyjnaja aŭdytoryja jakich moža dasiahnuć miljarda čałaviek.
Fota: sabi.com
Sutnaść technałohii
Asnovaj raspracoŭki Sabi stała technałohija elektraencefałahrafii (EEH). Jana vykarystoŭvaje datčyki na pavierchni hałavy, jakija sčytvajuć elektryčnuju aktyŭnaść mozha. Dekadavańnie ŭjaŭnaha maŭleńnia z dapamohaj EEH užo mahčymaje, ale na hety momant jano abmiežavana nievialikimi naborami słoŭ abo kamand, a nie bieśpierapynnym naturalnym maŭleńniem.
Hałoŭnaja prablema ŭ tym, što sihnały mozha davodzicca sčytvać praz skuru i kości čerapa, a heta istotna asłablaje ich. Mienavita tamu impłantavanyja čypy pracujuć dakładniej: jany znachodziacca niepasredna pobač ź niejronami.
U Sabi ličać, što vyrašyć prablemu možna za košt vielizarnaj kolkaści datčykaŭ. Kali zvyčajnyja EEH-pryłady vykarystoŭvajuć ad dziasiatka da niekalkich sotniaŭ siensaraŭ, to ŭ šapcy Sabi ich budzie ad 70 000 da 100 000. Takaja ščylnaść dazvalaje značna dakładniej vyznačać, dzie i kali ŭźnikaje niejronnaja aktyŭnaść.
Na starcie sistema pavinna zabiaśpiečvać chutkaść naboru kala 30 słoŭ za chvilinu. Heta pavolniej za zvyčajny druk na kłavijatury, ale ŭ kampanii śćviardžajuć, što z časam chutkaść budzie raści, bo sistema pastupova adaptujecca da karystalnika.
Prablemy
Asnoŭnaj pieraškodaj dla takich technałohij zastajecca indyvidualnaja varyjatyŭnaść: mazhavaja aktyŭnaść roznych ludziej pry adnolkavych dumkach moža adroźnivacca. Kab spravicca z hetym, Sabi stvaraje «bazavuju madel mozha» na asnovie štučnaha intelektu, navučanuju na 100 000 hadzinach danych, atrymanych ad sotni dobraachvotnikaŭ.
Niezaležnyja ekśpierty ŭ śfiery niejratechnałohij adznačajuć, što pośpiech takich pryład budzie zaležać nie tolki ad dakładnaści, ale i ad zručnaści. Bolšaść sučasnych niejrainterfiejsaŭ patrabujuć naładki pierad kožnym vykarystańniem, tamu što sihnały mozha mohuć źmianiacca ŭ zaležnaści ad stomlenaści, kancentracyi i navat nastroju čałavieka.
Dla masavaha rynku pryłada pavinna pracavać adrazu paśla ŭklučeńnia — biez składanych pracedur kalibroŭki. Akramia taho, ludzi nie zachočuć nasić na sabie vialikija i dziŭnyja kanstrukcyi. Tamu raspracoŭščyki ŭsio bolš uvahi nadajuć dyzajnu.
Mahčymaść nabirać tekst siłaj dumki hučyć kruta, ale heta taksama vyklikaje pytańni nakont pryvatnaści i biaśpieki našych niejronnych danych. Raspracoŭščyk śćviardžaje, što ŭsie danyja šyfrujucca pierad adpraŭkaj u vobłaka, a madeli ŠI navučajucca niepasredna na zašyfravanych źviestkach.
Dla zabieśpiačeńnia nadziejnaści sistemy i abarony kanfidencyjalnaści kampanija supracoŭničaje z ekśpiertami pa niejrabiaśpiecy sa Stenfardskaha ŭniviersiteta, jakija pravodziać poŭny aŭdyt technałahičnaha pracesu.