Čamu žančyny žyvuć daŭžej? Sprava nie ŭ škodnych zvyčkach
Žančyny amal paŭsiul u śviecie žyvuć daŭžej za mužčyn. U siarednim — prykładna na piać hadoŭ. A ŭ niekatorych krainach roźnica jašče bolšaja, śviedčyć statystyka. Navukoŭcy daŭno sprabujuć zrazumieć, čamu tak, piša BBC.
Fota: vecteezy.com
Mužčyny čaściej ryzykujuć
«Amal va ŭsich krainach śvietu žančyny žyvuć daŭžej za mužčyn», — paćviardžaje prafiesarka Sara Harpier, dyrektarka Oksfardskaha instytuta stareńnia nasielnictva ŭ Vialikabrytanii.
Zrešty, maštab hetaj roźnicy vielmi zaležyć ad krainy.
Naprykład, va Ukrainie i Vjetnamie žančyny ŭ siarednim žyvuć na dziesiać i bolš hadoŭ daŭžej za mužčyn.
A voś u Nihieryi hety razryŭ amal nieprykmietny.
Navukoŭcy ličać, što častkova heta tłumačycca ładam žyćcia i sacyjalnymi zvyčkami. Pavodle słoŭ Harpier, u niekatorych krainach «vialikuju rolu adyhryvajuć kureńnie i ałkahol» — mužčyny ŭžyvajuć ich značna čaściej.
Ahułam u śviecie mužčyny čaściej schilnyja da pavodzin, jakija skaračajuć praciahłaść žyćcia.
«Ich charčavańnie zvyčajna mienš zdarovaje», — zaŭvažaje Harpier.
Da daktaroŭ mužčyny taksama źviartajucca radziej. Chacia, dadaje jana, «žanatyja mužčyny majuć pieravahu… tamu što partniorka prymušaje ich sačyć za zdaroŭjem».
U mnohich krainach mužčyny čaściej pracujuć u niebiaśpiečnych prafiesijach. Da taho ž ujaŭleńni pra «sapraŭdnuju mužnaść» niaredka źviazvajuć z hatoŭnaściu ryzykavać.
«Siarod mužčyn značna vyšejšaja śmiarotnaść u DTZ, ad hvałtu, zabojstvaŭ i samazabojstvaŭ», — padkreślivaje Harpier.
Zrešty, situacyja moža źmianiacca.
Naprykład, u Brytanii antytytuniovyja kampanii 1960— 70‑ch hadoŭ prykmietna źnizili ŭzrovień zaŭčasnaj śmiarotnaści siarod mužčyn.
Estrahien suprać testasteronu
Jość i čysta bijałahičnyja pryčyny.
Vialikuju rolu adyhryvaje harmon estrahien. Jon dapamahaje abaraniać serca, kostki, mozh i imunnuju sistemu.
«Estrahien vielmi dobra padtrymlivaje žanočy arhanizm. Tamu da mienapaŭzy žančyny časta majuć peŭnuju bijałahičnuju pieravahu», — tłumačyć prafiesarka Kansueła Boras, fizijołah i daśledčyca stareńnia z univiersiteta Valensii ŭ Ispanii.
Pavodle jaje słoŭ, estrahien dziejničaje jak antyaksidant — niejtralizuje škodnyja čaścicy, tak zvanyja svabodnyja radykały, jakija nazapašvajucca ŭ kletkach i paskarajuć stareńnie.
Zatoje testasteron — hałoŭny mužčynski pałavy harmon — źviazvajuć z bolšaj schilnaściu da ryzyki.
Boras dapuskaje, što jon moža mieć i niehatyŭny ŭpłyŭ unutry arhanizma, choć hetyja miechanizmy jašče niedastatkova daśledavany.
Cikavy prykład dało daśledavańnie 2012 hoda: histaryčnyja karejskija jeŭnuchi, jakija paśla kastracyi nie vypracoŭvali testasteron, žyli na 14—19 hadoŭ daŭžej za inšych mužčyn.
Praŭda, takija dadzienyja majuć svaje abmiežavańni — sa zrazumiełych pryčyn padobnyja daśledavańni niemahčyma paŭtaryć siońnia. U toj ža čas u niekatorych žyvioł taksama prasočvajecca tendencyja: kastravanyja samcy žyvuć daŭžej.
Ale harmony — tolki častka zahadki daŭhalećcia.
«Faktaraŭ vielmi šmat. My viedajem tolki častku ź ich. Heta nadzvyčaj składany praces», — padsumoŭvaje Boras.
Što pra heta kaža evalucyja
Kab lepš zrazumieć pryčyny, navukoŭcy vyvučajuć nie tolki ludziej.
My daloka nie adziny vid, u jakoha samki žyvuć daŭžej. Heta charakterna dla mnohich sysunoŭ: ad ilvoŭ i aviečak da kasatak i myšej.
A voś u ptušak situacyja procilehłaja: tam pieravaha zvyčajna na baku samcoŭ.
Adna z mahčymych pryčyn — asablivaści pałavych chramasom.
«U sysunoŭ samki majuć dźvie X-chramasomy, a samcy — adnu X i adnu Y», — tłumačyć Johana Šterk, daśledčyca ź Instytuta evalucyjnaj antrapałohii Maksa Płanka ŭ Hiermanii.
Pavodle adnoj z teoryj, najaŭnaść dźviuch X-chramasom stvaraje dla samak svojeasablivy «zapas tryvałaści».
«Kali ŭ adnoj kopii ŭźnikaje mutacyja, zastajecca druhaja, jakaja moža kampiensavać prablemu», — kaža Šterk.
«A ŭ samcoŭ tolki adna X-chramasoma, tamu mutacyi mohuć być značna bolš niebiaśpiečnymi».
U ptušak usio naadvarot: dźvie adnolkavyja Z-chramasomy majuć mienavita samcy, a samicy — nabor ZW.
«Heta moža tłumačyć, čamu ŭ sysunoŭ daŭžej žyvuć samki, a ŭ ptušak — samcy», — dapuskaje Šterk.
Zrešty, jaje daśledavańnie 2025 hoda śviedčyć: usio značna składaniej.
«My vyjavili, što ŭ manahamnych vidaŭ… zaŭvažnaj roźnicy pamiž pałami amal niama, — kaža jana. — A ŭ niemanahamnych vidaŭ, naprykład u harył ci ilvoŭ, dzie samcy kankurujuć za niekalkich siabrovak, adroźnieńni značna macniejšyja».
Na jaje dumku, u takich vidaŭ evalucyja prymušała samcoŭ vydatkoŭvać vielizarnyja resursy na raźvićcio vialikich ciełaŭ, mahutnych rohaŭ abo inšych prykmiet, jakija pryvablivajuć «dziaŭčat», – i heta adbyvałasia za košt daŭhalećcia.
Zatoje samki mahli evalucyjanavać pa inšym scenaryi.
Isnuje hipoteza, što ŭ vidaŭ, dzie samki kłapociacca pra patomstva, «asabliva ŭ takich vidaŭ, jak ludzi ci čałaviekapadobnyja małpy, maci vyhadna žyć daŭžej, kab paśpieć vyhadavać dzicianiat», — kaža Šterk.
Daŭžej — nie zaŭsiody lepš
Zrešty, jak śviedčać daśledavańni, žanočaje daŭhalećcie maje i zvarotny bok.
Choć žančyny i žyvuć daŭžej, jany čaściej sutykajucca z chraničnymi, choć i nie śmiarotnymi zachvorvańniami: bolem u pajaśnicy, depresijami i mihreńniu.
«U žančyn zvyčajna macniejšyja imunnyja reakcyi, i heta pavyšaje ryzyku zapalenčych i aŭtaimunnych zachvorvańniaŭ», — tłumačyć prafiesarka Harpier.
Akramia taho, dadaje jana, «u žančyn mienš tryvałaja myšačnaja i kaściavaja sistemy».
Tamu ŭźnikaje paradoks: bijałohija mužčyn robić ich bolš uraźlivymi da śmierci, a bijałohija žančyn — da invalidnaści.
Dy niahledziačy na ŭsio, ekśpierty padkreślivajuć: bijałohija — nie prysud.
«Na praciahłaść žyćcia taksama vielmi ŭpłyvajuć navakolnaje asiarodździe i ład žyćcia», — kaža daśledčyca stareńnia Kansueła Boras.
I mužčynam, i žančynam varta źviartać uvahu na charčavańnie, fizičnuju aktyŭnaść, son i ŭzrovień stresu — nie tolki dla taho, «kab žyć daŭžej, ale i kab žyć lepš».