«Ścieny vilhotnyja, ćvil paŭsiul». Što adbyvajecca ŭ stalinkach na vulicy Lenina ŭ Minsku praź miesiac paśla pažaru
Minuła krychu bolš za miesiac z dnia, kali ŭ stalinkach №9 i №11 na vulicy Lenina ŭ Minsku adbyŭsia bujny pažar. Što zaraz adbyvajecca ŭ kvaterach?
Ahoń uspychnuŭ uviečary 28 červienia. Połymia paškodziła bolš za 1000 kvadratnych mietraŭ dachu, a amal usie kvatery ŭ damach byli mocna zalityja vadoj. Jakaja situacyja ciapier? Jak žychary spraŭlajucca z nastupstvami pažaru i zatapleńnia? Što adbyvajecca siońnia, piša Onliner.by.
U padjezdach dahetul adčuvajecca pach haru — užo nie taki mocny, jak adrazu paśla pažaru, ale ŭsio jašče zaŭvažny. Da taho ž źjaviŭsia pach syraści. Na ścienach i pad leśvicami paŭsiul bačnyja razvody i padcioki. U niekatoryja kvatery praciahnutyja pravady — vierahodna, dla zabieśpiačeńnia ciepłavych harmat i asušalnikaŭ pavietra elektraenierhijaj.
Jak vyhladajuć kvatery?
Kvatera Śviatłany znachodzicca ŭ domie № 11 na vulicy Lenina. Prastornuju stalinku jany z byłym mužam nabyli 35 hadoŭ tamu. Adnak apošni miesiac žančynie davodzicca žyć u roznych miescach: spačatku ŭ siabroŭki, potym u znajomych, paśla — u internacie, a ciapier treba pierajazdžać u inšy internat.
Rodnaje žyllo pakul nieprydatnaje dla pražyvańnia, a majomaść — mebla, karciny, knihi — paškodžanaja.
— Paśla tušeńnia pažaru vady ŭ kvatery było pa ščykałatku, — uspaminaje Śviatłana. — My dumali, što ŭsio vysachnie i budzie dobra. Ale čym dalej, tym horš. Dom naskroź pramok. Bačycie, jakija toŭstyja ścieny? Jak ich vysušyć?
— Nam biaspłatna dali ciepłavyja harmaty, ale jany mała dapamahli. Ciapier davodzicca za ŭłasnyja hrošy arandavać asušalniki pavietra. Ja ŭziała dva — heta kaštuje 500 rubloŭ za 10 dzion.
Na stoli kropli vady. Adkul? Śviatłana tłumačyć:
— Učora byŭ doždž, i sa stoli znoŭ kapaje. Maju kvateru ŭžo šosty raz zalivaje. Časovy dach zrabili chutka, ale potym pačalisia daždžy, i vada znoŭ paliłasia sa stoli. Atrymlivajecca, hrošy byli patračanyja daremna. Z kožnym dniom ćvili na ścienach stanovicca ŭsio bolš.
U najbližejšych płanach surazmoŭcy — poŭny demantaž azdableńnia. A što budzie dalej — pakul niezrazumieła.
— My spadziavalisia, što ŭ kvaterach udasca choć niešta zachavać. Ale tut niama čaho zachoŭvać. Usio razabranaje, prasiaknutaje niepryjemnym pacham. Adsiul užo šmat što vyvieźli, i za ŭsio heta ja płaču sa svajoj kišeni. I hrošy niemałyja. Kvatera całkam razburanaja. Treba zryvać špalery, raźbirać padłohu. Mnie davodzicca najmać hruzčykaŭ, a ich pasłuhi taksama kaštujuć niatanna. Niaŭžo ja mahu zrabić usio heta sama?
Taćciana Ivanaŭna zaprašaje ŭ svaju kvateru ŭ domie № 9 na vulicy Lenina, dzie jana žyvie z 1996 hoda. Tut na svaje vočy možna ŭbačyć, jak pracuje asušalnik pavietra.
— Asušalnik źbiraje vadu ŭ bak, a potym jaje treba vylivać. Raniej jon napaŭniaŭsia kožnyja 2—3 hadziny, ciapier na heta sychodzić kala čatyroch hadzin. Uklučaju jaho, adydu niekudy, potym viartajusia i vylivaju vadu. Arenda asušalnika abychodzicca mnie 210 rubloŭ na tydzień, — raskazvaje žančyna. — Nam dali ciepłavyja harmaty, ale z-za ich pajšła ćvil. U adnym kucie ja ŭžo jaje prybrała, ale nad šafami nie daciahnusia — treba kuplać strujny aparat.
Taćciana Ivanaŭna pravodzić ekskursiju pa svajoj kvatery: voś knihi, jakija jana źbirała ŭ asabistuju biblijateku na praciahu 50 hadoŭ, voś staradaŭni dyvan, paduški, adzieńnie ŭ šafie. Usie hetyja rečy byli naskroź pramokłyja i tolki niadaŭna vysachli.
— Ja čas ad času prychodžu siudy, a potym źjazdžaju na lecišča, bo žyć tut niemahčyma — taki žudasny pach. Najpierš treba pryvieści ŭ paradak ścieny, a ŭžo potym dumać, što rabić dalej. Dobra jašče, što muž kaliści pakryŭ padłohu łakam, tamu jana nie vielmi mocna paciarpieła. Pryviadu kvateru ŭ paradak, kali chopić sił i zdaroŭja. A tak ja b jaje pradała, kali b znajšoŭsia pakupnik.
Iryna pakazvaje trochpakajovuju kvateru svajho baćki. Admietny fakt: kala ŭvachodnych dźviarej prosta sa ściany vyras sapraŭdny hryb.
— Nu a jak inakš, kali ścieny naskroź mokryja? — kamientuje žančyna.
— Tut žyvie moj baćka, 1936 hoda naradžeńnia. Jon invalid druhoj hrupy z-za zachvorvańniaŭ aporna-ruchalnaha aparatu. Čałaviek navukovaj pracy: pačynaŭ vykładčykam, potym byŭ zahadčykam kafiedry, dekanam, prarektaram Biełaruskaha dziaržaŭnaha ekanamičnaha ŭniviersiteta.
Na ščaście, u nas jość lecišča, i ciapier baćka znachodzicca tam. Mnie davodzicca prasić susiedziaŭ hladzieć jaho, pakul ja tut vyrašaju ŭsie pytańni. Ale što budzie, kali skončycca dačny siezon?
Žančyna padkreślivaje, što asušalnik pavietra pracuje ŭ kvatery praktyčna kruhłasutačna.
— Ja pieryjadyčna źlivaju poŭnuju kanistru. Znutry my sušymsia, a jak ža padjezdy? Jak moža ściana vysachnuć, kali z druhoha boku jana mokraja? Heta ciapier jana krychu padsochła, a spačatku dakranaješsia palcam da pabiełki — i byccam traplaješ u śmiatanu.
U adnym z pakojaŭ zaŭvažajem kvarcavuju lampu. Iryna znajšła jaje ŭ siabie i vyrašyła pasprabavać vykarystać.
— Vientylatar haniaje pavietra, a lampaj ja choć krychu abiezzaražvaju hetuju ćvil, jakaja źjaŭlajecca paŭsiul: čornuju, zialonuju, aranžavuju. Usimi hetymi vypareńniami niemahčyma dychać — adrazu pačynajecca kašal.
Iryna dzielicca najbližejšymi płanami:
— Pasprabujem adnavić kvateru. Treba budzie całkam źniać nie tolki parkiet, ale i čarnavyja doški. Heta značyć, treba prybrać usio da žalezabietonu. Sa ścienami takaja ž situacyja. Mižpakajovyja pieraharodki zrobleny ź silikatnaha błoka — jany taksama mokryja. Vierahodna, ich daviadziecca znosić. Uskryćcio stoli pakazała, što tam cehła. Heta dobra. U mnohich ludziej stoli zrobleny z dranki.
Kvatera Alaksandra ŭ domie № 9 na vulicy Lenina. Pakul jaho siamja žyvie ŭ inšym miescy.
— Nu, naturalna. A jak tut možna žyć? — kaža mužčyna, pakazvajučy na razabranuju padłohu. — Voś, atrymali defiektny akt, ciapier budziem usio źbivać da padstavy. Treba budzie padniać padłohi, źbić tynkoŭku, ahalić stoli da dranki. Potym pamiaškańni treba budzie prasušyć — vada da hetaha času staić u ścienach.
Inakš ćvil budzie raści šalonymi tempami. Potym budziem rabić ramont. Meblu i matracy ŭžo vykinuli. Jany ž byli zalityja nie tolki vadoj, ale i praduktami hareńnia.
Alaksandr dzielicca infarmacyjaj: kvatera była zastrachavanaja, tamu siamja čakaje, pakul śpiecyjalisty padličać pamier strachavych vypłat. Pry hetym jon adznačaje, što ŽES dapamahaje dobra (vyvaz śmiećcia, praca majstroŭ).
A voś u kvatery Ihara možna ŭbačyć, što naohuł moža chavacca ŭ padłohach stalinskich damoŭ. Mužčyna praśvidravaŭ adtuliny ŭ draŭlanych belkach, kab chutčej prasušyć kanstrukcyi, i vyjaviŭ płast ziamli, piasku, kamianioŭ i tresačak — technałahičnaje rašeńnie taho času. I, na dumku žycharoŭ, mienavita jano ciapier značna ŭskładniaje prasušku zalitaha vadoj žylla.
Žychary: «Ułasnych srodkaŭ dla likvidacyi škody nie chapaje»
Žychary damoŭ abjadnalisia dla sustrečy z haradskimi ŭładami. Akramia taho, jany raskazali, jakimi bačać dalejšyja dziejańni pa vyratavańni budynkaŭ, jakija dla ich źjaŭlajucca rodnym miescam žycharstva, a dla horada — historyka-kulturnaj kaštoŭnaściu:
— Nieabchodna pramysłovaje asušeńnie kanstrukcyj budynka (belek, dranki, łahaŭ), kvater, padjezdaŭ, padsobnych i inšych pamiaškańniaŭ, a taksama pramysłovaja apracoŭka ad ćvili. Siońnia maštaby raspaŭsiudžvańnia hrybka vielizarnyja! Draŭniany hrybok čaplajecca za bieton, i ŭ vypadku niepryniaćcia mier pa sušcy i apracoŭcy heta pryviadzie da razbureńnia kanstrukcyj doma. Ale zrabić heta niemahčyma biez adnaŭleńnia biaśpiečnaj ekspłuatacyi inžyniernych sietak. U damach №9 i 11 daŭno nie było kapitalnaha ramontu, a isnujučaja aluminijevaja pravodka nie zdolnaja zabiaśpiečyć mahutnaść dla biaśpiečnaha vykarystańnia sučasnaha abstalavańnia z metaj suški ŭsiaho budynka adnačasova.
Žychary damoŭ taksama zaniepakojenyja nieabchodnaściu samastojna i biaskonca prybirać pamiaškańni ad praduktaŭ hareńnia i nastupstvaŭ zalićcia. Akramia taho, jany prosiać pravieści zamiery adpaviednaści jakaści pavietra ŭ kvaterach ustanoŭlenym narmatyvam.
— Prosim pryznać pažar, jaki adbyŭsia, i nastupstvy, što za im rušyli, nadzvyčajnym stanoviščam. A taksama vydzielić dziaržaŭnuju dapamohu, subsidyi dla likvidacyi škody z-za niedachopu ŭłasnych srodkaŭ ułaśnikaŭ, — padsumoŭvajuć žychary.