U Mahilovie adkryli šyldu hubiernataru Dembavieckamu. Datu śmierci jamu napisali na hady raniejšuju za sprobu ŭciačy z Savieckaj Rasii
U abłasnym centry ŭšanavali pamiać kiraŭnika, jaki ŭ XIX stahodździ raźvivaŭ Mahiloŭščynu i pakinuŭ pra jaje znakamitaje krajaznaŭčaje apisańnie. Pry hetym tekst na miemaryjalnym znaku supiarečyć faktam, daŭno viadomym navucy, ale niazručnym dla antyzachodnich naratyvaŭ uładaŭ.
Staršynia Mahiloŭskaha harvykankama Siarhiej Čartkoŭ i deputat Ihar Marzaluk adkryvajuć miemaryjalnuju šyldu rasijskamu hubiernataru Alaksandru Dembavieckamu. Fota: Mahiloŭski harvykankam
1 vieraśnia na fasadzie Mahiloŭskaha abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja imia Je. R. Ramanava adbyłasia cyrymonija adkryćcia doški Alaksandru Dembavieckamu. Pra heta paviedamlaje sajt Mahiloŭskaha harvykankama.
Staršynia harvykankama Siarhiej Čartkoŭ patłumačyŭ vybar daty ŭstalavańnia:
«Adkryćcio miemaryjalnaj doški 1 vieraśnia nosić simvaličny charaktar: budučy bliskučym kiraŭnikom, Alaksandr Dembaviecki paspryjaŭ źjaŭleńniu žanočaj himnazii, realnaha i jeparchijalnaha vučyliščaŭ, fielčarskaj škoły. Važna, kab mahiloŭcy i turysty bačyli, chto prykładaŭ namahańni da stvareńnia abličča našaha horada».
Miemaryjalnaja doška raźmiaściłasia na fasadzie Mahiloŭskaha abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja. Fota: Mahiloŭski harvykankam
Staršynia Biełaruskaha sajuza mastakoŭ skulptar Andrej Vasileŭski adznačyŭ, što jaho arhanizacyja zaŭsiody rada zrabić układ va ŭviekaviečańnie pamiaci takich ludziej.
U aficyjnych dakumientach adsutničajuć dakładnyja źviestki pra baćkoŭ Dembavieckaha. Biełaruski litaraturaznaviec Adam Maldzis ličyŭ, što jon źjaŭlaŭsia pazašlubnym synam rasijskaha impieratara Alaksandra II.
Sanoŭnik byŭ pryznačany ŭ Mahiloŭ u 1872 hodzie. Za 21 hod kiravańnia jon inicyjavaŭ budaŭnictva dramatyčnaha teatra, vodapravoda, šerahu navučalnych ustanoŭ, a taksama vydańnie trochtomnaha «Vopytu apisańnia Mahiloŭskaj hubierni».
Partret Alaksandra Dembavieckaha z pamiatnaj knižki Mahiloŭskaj hubierni za 1910 hod. Fota: Wikimedia Commons
Adnoj ź jaho inicyjatyŭ stała stvareńnie ŭ 1872 hodzie na haradskim zamčyščy vialikaha sadu. Pry hetym, jak my pisali raniej, raniej mahiloŭskija ŭłady źbiralisia źnieści histaryčny sad Dembavieckaha razam z kulturnym słojem zamka, kab pabudavać na hetym miescy muziej rasijskaha cara Mikałaja II.
Niestykoŭki z dataj śmierci
Tekst na ŭstalavanaj šyldzie vykanany na ruskaj movie, a hady žyćcia hubiernatara paznačanyja jak «1840 — kala 1914». Hetaja data śmierci časam sustrakajecca ŭ sastarełych bijahrafijach Dembavieckaha, jak byccam by z pačatkam Pieršaj suśvietnaj vajny i nastupnaha lichalećcia jahony śled, jak i śled mnohich sučaśnikaŭ, hublajecca. Adnak u adrasnych knihach Pietrahrada za 1915—1917 hady jon rehularna zhadvajecca jak pravadziejny tajny savietnik i navat źmianiaje miesca pražyvańnia ŭ miežach horada.
Aleja ŭ sadzie Dembavieckaha na zdymku 1909 hoda. Ciapier miesca nazyvajecca parkam Horkaha i jamu pahražaje znos pad muziej rasijskaha cara Mikałaja II. Fota: Wikimedia Commons
Jašče ŭ lipieni 2016 hoda «Mahiloŭskaja praŭda» publikavała artykuł z dakładnymi archiŭnymi źviestkami, jakija śviedčać, što paśla pieravodu ŭ 1893 hodzie ŭ Sankt-Pieciarburh na pasadu sienatara Dembaviecki praciahvaŭ žyć tam i paśla pačatku Pieršaj suśvietnaj vajny.
16 lutaha 1918 hoda Taryba padpisała Akt ab niezaležnaści Litvy, nie ŭdakładniajučy miežy novaj dziaržavy. Litoŭcy raźličvali, što zmohuć adstajać na mižnarodnaj arenie miežy niamieckaha Vajennaha hubiernatarstva Litva Obier-Osta jak svaje dziaržaŭnyja. U skład hubiernatarstva ŭvachodzili ŭ tym liku Hrodna i Lida, što davała padstavy Dembavieckamu jak ułaśniku Bierdaŭki Lidskaha pavieta ličyć siabie litoŭskim hramadzianinam. Fota: Wikimedia Commons
U 1918 hodzie 78‑hadovy Dembaviecki pasprabavaŭ vyjechać z Savieckaj Rasii ŭ svoj majontak Bierdaŭka ŭ Lidskim paviecie, nabyty jašče ŭ 1868 hodzie. Pakolki terytoryja znachodziłasia pad kantrolem niamieckich vojskaŭ, jon źviarnuŭsia pa dapamohu da dypłamataŭ Hiermanii. 24 žniŭnia 1918 hoda Hienieralnaje konsulstva ŭ Pietrahradzie vydała jamu achoŭnaje paśviedčańnie:
«Sim śvidietielstvujetsia, čto Litovskij Hraždanin, ziemlevładielec, Aleksandr Stanisłavovič Diembovieckij… vniesien v śpisok lic, sostojaŝich pod pokrovitielstvom Impierskoho Hiermanskoho Hienieralnoho Konsulstva… kak on lično, tak i jeho imuŝiestvo sostoit pod zaŝitoj hiermanskoj impierskoj vłasti».
23 kastryčnika 1918 hoda były hubiernatar nakiravaŭ zajavu ŭ Kamisaryjat unutranych spraŭ Sajuza Kamun Paŭnočnaj Vobłaści z prośbaj vyzvalić jaho ad hramadzianstva RSFSR. Svajo rašeńnie jon patłumačyŭ tym, što źjaŭlajecca «ŭradžencam Litvy, jakaja adyšła ad Rasii pavodle mirnaj damovy».
Fakt, što Dembaviecki byŭ žyvy jašče ŭvosień 1918 hoda i što aficyjna admoviŭsia ad rasijskaha hramadzianstva, viadomy minimum dziesiacihodździe, ale dla miemaryjalnaj doški vybrany čamuści inšy varyjant. Moža jon padaŭsia čynoŭnikam bolš ideałahična pravilnym? Kali Dembaviecki pamior «kala 1914» hoda, to i zdradzić svajoj «sacyjalistyčnaj Radzimie» nie moh, vybraŭšy pratekcyju varožaj Hiermanii i hramadzianstva varožaj Litvy, bo na toj momant jana jašče nie była abvieščana.