Urad Miełoni pabiŭ rekord znachodžańnia va ŭładzie ŭ paślavajennaj Italii
U piatnicu ŭrad Džordžy Miełoni adznačaje 1413 dzion bieśpierapynnaha znachodžańnia va ŭładzie, jaki staŭ samym doŭhačasovym uradam u historyi Italjanskaj Respubliki paśla Bienita Musalini, italjanskaha fašysckaha dyktatara, piša «Jeŭrapiejskaja praŭda».
Džordža Miełoni. Fota: AP Photo / Hussein Malla
Dziejny kabiniet abahnaŭ druhi ŭrad Silvia Bierłuskoni, jaki kiravaŭ 1412 dzion.
Partyja Miełoni «Braty Italii» pieratvaraje hetuju padzieju ŭ śviatkavańnie pieramohi.
Tysiačy prychilnikaŭ čakajuć u Bary, na poŭdni Italii, dzie Miełoni vystupić na mitynhu sa sceny z vyhladam na Adryjatyčnaje mora pad łozunham: «Samy stabilny ŭrad — bolš mocnaja Italija».
Hałoŭnaje pytańnie — uličvajučy, što ŭ nastupnym hodzie pavinny adbycca ŭsieahulnyja vybary, — zaklučajecca ŭ tym, jak doŭha praciahniecca daminavańnie Miełoni i pravych sił u italjanskaj palitycy. Joj jašče daloka da taho, kab paraŭnacca ź Bierłuskoni, jaki prabyŭ va ŭładzie ahułam 3340 dzion za ŭsie svaje terminy.
«Braty Italii» zastajucca, biassprečna, najbujniejšaj asobnaj partyjaj, nabirajučy kala 26%, ale ahulnaja pieravaha pravacentrysckaj kaalicyi Miełoni pavodle vynikaŭ niekalkich apytańniaŭ hetaha leta skaraciłasia ŭ paraŭnańni z błokam levacentrystaŭ, jaki kansalidujecca.
Nastupnyja vybary pavinny adbycca ŭ vieraśni 2027 hoda.