Isteryja ŭ łukašenkaŭskich ŚMI: «Apazicyja — pasobniki złačyncaŭ»
Pryvodzim padborku cytat sa stužki łukašenkaŭskaha ahienctva BiełTA za aŭtorak i sieradu.
Pryvodzim padborku cytat sa stužki łukašenkaŭskaha ahienctva BiełTA za aŭtorak i sieradu.
Jašče nie byli zatrymany padazravanyja, a tym bolš nie byli vyjaŭlenyja matyvy złačynstva, a družny chor prapahandystaŭ užo kryčaŭ pra toje, što złačyncy mieli na mecie «pasiejać paniku i niedavier».
Terakty adbyvajucca ŭ mnohich krainach. Ale ci byvała ŭ Rasii, kab Pucin zahadvaŭ dapytać Ziuhanava na pradmiet vyjaŭleńnia datyčnaści da teraktaŭ u mietro? Ci kab Buš patrabavaŭ šukać suviaź demakrataŭ z 11 vieraśnia?
Biełaruskaja prapahanda pracuje ŭ zadadzienym kirunku, što vyklikaje ŭ narmalnych ludziej ahidu, a z druhoha boku, navodzić na peŭnyja padazreńni.
Nivodnaha alternatyŭnaha mierkavańnia ahienctva BiełTA nie pryvodzić.
«Rasprostranitieli kleviety i domysłov dołžny niesti otvietstviennosť, zajavił žurnalistam načalnik otdieła
Kasajaś słuchov i domysłov, rasprostraniajemych pośle trahiedii 11 apriela v minskom mietro, Andriej Kozłovič otmietił: «Vsie eti słuchi i domysły nie obosnovanny, po suŝiestvu klevietničieskije, oni faktičieski diestabilizirujut žizń strany v ciełom. Tot, kto diełajet podobnoho roda zajavlenija, dołžny niesti otvietstviennosť. U nas v stranie dołžien byť poriadok, stabilnosť, spokojstvije».
«Vsie provokacionnyje vypady dołžny byť nakazany, sohłasien i zamiestitiel priedsiedatiela Postojannoj komiśsii Pałaty priedstavitielej po promyšlennosti,
«Zamiestitiel priedsiedatiela Postojannoj komiśsii po obrazovaniju, kulturie, naukie i
«Zamiestitiel priedsiedatiela Postojannoj komiśsii po obrazovaniju, kulturie, naukie i
«Po čudoviŝnosti ja by sravnił eto priestuplenije s fašistskoj okkupacijej, kohda uničtožaliś ciełyje dierievni. V etom tieraktie bolšoje količiestvo čiełoviek ponieśli uvieċja i pohibli, poetomu priestupniki dołžny byť nakazany po vsiej strohosti zakona», — uvierien on.
Nikołaj Kazak otmietił, čto situacija pośle trahiedii v minskom mietro projaviła istinnyj charaktier «niekotorych našich sohraždan, prieždie vsieho oppozicii, kotoraja povieła siebia kak posobniki priestupnikov, obviniaja orhany vłasti».
«Razžihanije paniki i klevieta v adries svojeho naroda — sieŕjeznyje priestuplenija i dołžny priesiekaťsia na korniu. Takoje mnienije vyskazał siehodnia žurnalistam kandidat istoričieskich nauk
«Oppozicija podrazumievajet otvietstviennosť, no jeje u tiech ludiej, kotoryje vo vsiem obviniajut vłasť, prizyvajut k nasiliju, raspuskajut słuchi, niet. Oni nie mohut nazyvaťsia oppozicijej i politikami», — uvierien Aleksiej Vasilkov».
«Terakt u minskim mietro vyhadny pierš za ŭsio tym, chto apošnija hady sprabavaŭ raspalić abstanoŭku ŭ krainie. Takoje mierkavańnie vykazaŭ u razmovie z karespandentam BIEŁTA kiraŭnik Analityčnaha centra JesooM palitołah Siarhiej Musijenka.
«Tolki tyja, chto ŭsie hetyja hady zaklikaŭ destabilizavać abstanoŭku ŭ Biełarusi, i mohuć mieć dačynieńnie da vybuchu ŭ minskim mietro», — upeŭnieny palitołah. Na jaho dumku, na takoje złačynstva zdolnyja tolki ludzi, jakija «nie lubiać Biełaruś, nie žadajuć dabra ni prezidentu, ni ŭładzie, ni narodu».
«V mirie jesť siły, kotoryje chotieli by razyhrať v Biełarusi livijskij ścienarij, zajavił v efirie tielekanała ANT rośsijskij žurnalist Maksim Šievčienko.
«Tolko ślepomu, koniečno, nie vidno, čto jesť siły v mirie, prieždie vsieho sosriedotočiennyje na Zapadie, kotoryje chotieli by prievratiť dostatočno stabilnuju i spokojnuju Biełaruś v Liviju, — otmietił Šievčienko».
«Złačyncam nie ŭdałosia pasiejać strach, paniku, niedavier da orhanaŭ ułady i pravaachoŭnych struktur», — skazaŭ [staršynia Minskaha abłvykankama] Barys Batura.
A voś cytata z «Sovietskoj Biełoruśsii»:«Biez masok ostaliś vsie — v tom čiśle i «borcy za narodnoje sčasťje», kotoryje biessoviestno hohočut siejčas na «chartijach», «partizanach» i «svobodach». Kohda bieźviestnyje studienty v obhorievšiej odieždie taskali nosiłki s ranienymi, eta hnusnaja publika radostno obsuždała, kak zamiečatielno oprokinuto striemlenije vłastiej k poriadku i spokojstviju v stranie. «Pusť tiepieŕ poprobujut hovoriť o biezopasnoj Biełarusi!» — likovali oni, kohda dievčonka s okrovavlennymi koleniami połzała po asfaltu i iskała mobilnik, čtoby pozvoniť mamie. «Nakoniec–to eto sonnoje bydło vstriachnietsia!» — potirali ruki svobodolubivyje i humannyje «kommientatory», poka čiej–to rodnoj čiełoviek umirał v bolnicie. <...>Nie połučiłoś vyzvať «vołnu narodnoho hnieva» słuchami o «narušienii prav čiełovieka»? Podkiniem spletniu o niechvatkie sachara, pusť atakujut priłavki. Nie vyplasyvajet viersija o novom «podžohie riejchstaha»? Poprobujem rasprostraniť spletni o massovych vzryvach v avtobusach i na vokzale. Ciel odna — raskačať, raskołoť, razobŝiť».