BIEŁ Ł RUS

Dadatkovy kancert «Staroha Olsy» ŭ suviazi z tym, što ŭsie kvitki pradadzienyja

15.11.2012 / 10:57

SH

U suviazi z tym, što kvitki na kancert hurtu “Stary Olsa” na 17 listapada pradadzienyja, adbudziecca dadatkovy kancert 18 listapada — na nastupny dzień, u niadzielu.

17 i 18 listapada. 19:00.

Pałac kultury vieteranaŭ (Ja.Kupały, 21). 19:00

Hurt siaredniaviečnaj muzyki «Stary Olsa» ź vialikim solnym kancertam.

Daviedki: (017)-3271180, (029)-1469998, (033)-3091137

Cana kvitkoŭ: ad 50 000 da 80 000.

Usim studentam i chto nabudzie kvitok papiarednie — padarunki ad BMAgroup!

Punkty prodažu kvitkoŭ: Pałac vieteranaŭ — 207 pakoj, tvorčy adździeł, teł. haradski 017 — 3271180, pierachod na płoščy Jakuba Kołasa dy inš.

Lidar hurta Źmicier Sasnoŭski adznačyŭ, što kancerty nie buduć identyčnymi.
Jašče Sasnoŭski raskazaŭ, što muzyki ciapier pierahladajuć rasšyfroŭki starych biełaruskich miełodyj. Usie noty staradaŭniaj muzyki, napisanyja sučasnaj notnaj transkrypcyjaj, ― užo kimści raniej pračytanyja i adaptavanyja da vykanańnia: vyznačana tanalnaść, temp, daŭžynia not (raniej jaje nie zaŭsiody stavili). Ale
«Stary Olsa» ciapier pracuje z kopijami aryhinalnych notnych arkušaŭ i pieračytvajuć ich samastojna. Voś i vychodzić, što niekatoryja staražytnyja miełodyi ŭ vykanańni hurtu hučać zusim pa-novamu.
Tak, naprykład, taniec «Pahamoška» z «Połackaha sšytka» jany pračytali ŭ minornym ładzie, u toj čas jak niekatoryja inšyja sučasnyja vykanaŭcy baročnaj muzyki vykonvajuć jaho jak mažorny.

Što da samoj prahramy sioletnich vosieńskich kancertaŭ, tut taksama buduć niečakanaści.

Aproč znajomych miełodyj sa staražytnaha «Połackaha sšytka», nad jakim hurt pracuje ŭžo bolš jak try hady, prahučać dźvie novyja pieśni.
Budzie pradstaŭleny i novy instrumient — niamieckaja lutnia. Jaje nie tak daŭno hurt nabyŭ u Hiermanii. Z vykarystańniem novaj lutni «Stary Olsa» zajhrajuć kaviery na kampazicyi, jakija daŭno nie vykonvalisia na kancertach.
Za čas aktyŭnaj dziejnaści (z 1999 hoda) hurt «Stary Olsa» vydaŭ 8 dyskaŭ, ź ich najbolš znakavyja — «Hieraičny epas. Śpievy rycaraŭ i šlachty Vialikaj Litvy», i dysk «Dryhuła», pryśviečany «Połackamu sšytku».

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła