Kamiendanty łahieroŭ i viertuchai taksama žyli ŭ kamforcie i dumali, što jany humanisty, i robiać bolš dobraha, čym drennaha. Što jany - heta toje, što adździalaje ludziej ad absalutnaha źniščeńnia, a jany ŭsio ž dapamahajuć bolšaj častcy.
Źniščeńnie ŭsiaho biełaruskaha - modus operandi mašeraŭščyny. I tutejšy režym - heta mienavita kamsamolcy brežnieŭskich časoŭ, jakija chacieli pieramašeryć mašeraŭščynu.
Pahladzicie na fota, chto achoŭvyvaŭ Mašerava? Heta prostyja sałdaty ź Biełpałka ŭnutranych vojskaŭ, jaki tady znachodziŭsia na Hrušaŭcy, u paradnaj formie biez zbroi. A što zaraz abdyvajecca ŭ padobnych vypadkach?
Najpierš nie hałasi!
04.10.2025
Tak, Mašeraŭ išoŭ pa karjernaj leśvicy ŭ kłanie partyzanaŭ. Kłany utvarylisia jašče na I źjeździe RSDRP i dalej tolki raśli razam z rostam dziaržaŭnaha apparatu. Viečnaja sprečka i kankurencyja "kto bolšie matieri Istorii cienien partija ili Lenin". Naprykład, KHB zrabiŭ kino "17 mhnovienij viesny", dzie vajnu vyjhrali raźviedčyki. Ale ŭ realnaści ŭładu trymaŭ "armiejski kłan" - maršały, hienierały i tyja chto byŭ pad nimi. U ichnych rukach da śmierci Brežnieva byli asnoŭnyja resursy - zbroja, ekanomika, biudžet SSSR, vytvorčaść, pasady. Mašeraŭ išoŭ jak partyzan i tamu padtrymlivaŭ ŭsich, chto piša pra vajnu i niemcaŭ. Atrymaŭ darohu mastak Savicki, piśmieńniki Mielež, Tank, Kulašoŭ, byŭ uratavany Bykaŭ, i Adamovič taksama. Dy i chto ŭ nas nie pisaŭ pra tolki što pieražytuju vajnu? U vyniku litarataraŭ ŭ peŭnych miežach šanavali, davali samarealizoŭvacca, hetki jak paźniej kazali "sacyjalna tvorčy kantrakt": ty pišaš pra rolu BSSR ŭ pieramozie, pra pakuty - u vyniku ty pišaš, albo vy pišacie pra rolu biełarusaŭ ŭ SSSR, značyć vy pišacie. Tamu i pisali. Ale ŭ toj ža čas zakrytymi ad naroda, u śpiecfondach i śpiecchranach byli usie astatnija płasty biełaruskaj kultury i historyi. Kali, skažam, Harecki ci Syrakomla nie pisali pra partyzanaŭ i niemcaŭ, to i viedać vam pra ich stroha zabaroniena. Tvorčaść biełaruskich piśmieńnikaŭ vykarystoŭvałasia Mašeravam dla ideałahičnych ryčahoŭ, kab padniacca ŭharu karjery. Knižki pra vajnu i akupacyju, abieliski ŭ kožnaj vioscy.. I tyja ryčahi sapracavali napoŭnicu jak zmahli : u partyzanskaj BSSR - car i boh, a ŭ Maskvu, jak nie staraŭsia, nie ŭziali, bo na tych bałotach furažyravali inšyja "partyzany" (krakadziły). Mašeravu nie dapamahło ani zabarona biełaruskaj movy ŭ adukacyi na karyść "ślijanija nacyj", ani zaniapad restaŭracyi i razbureńnie architekturnych pomnikaŭ, ani likvidacyja ŭ dziaržaŭnym i hramadskim žyćci biełaruskaj kultury, litaratury i movy. Stvorany dziaržaŭny padmurak praletarskaha biezkulturja, dziaržaŭnaha škurnaha biaspamiactva dali trahičny vynik na vybarach 1994 hoda.
Botamkropka
05.10.2025
Suvorova občitałsia, no pieriepryhivał čieriez abzac.
Khb, mvd i armija byli v bałansie čtoby Politbiuro siebia spokojno čuvstvovało, nikto iz nich ničiem nie rulił.
Styditieś
08.10.2025
Najpierš nie hałasi! , Kakoj bried ja čitaju, čto kłany rodiliś jeŝio na 1- om sjezdie RSDRP, t.ie v 1898- m hodu. Eto pišiet čiełoviek, kotoryj nikohda sieŕjezno nie izučał istoriju KPSS i už tiem pačie nie čitał istorika A. Avtorchanov a " Voźniknovienije partokratii". Styd i sram.
Šeračka- mašeračka
04.10.2025
Hłyboka saviecki čałaviek. Niaŭžo nie chapała mazhoŭ, honaru, ci sumleńnia być Nie-savieckim ? A moža prosta prystasavaniec? Darečy, nie da kanca razumieju, čamu KDB praz svaich ahientaŭ, raspaŭsiudžvała čutki siarod nasielnictva, što Mašeraŭ pamior- bulby nie budzie.
Najpierš nie hałasi!
04.10.2025
Šeračka- mašeračka , prystasavaniec. Chaj sa svaim kałarytam, ale kamunist, jon i ŭ puščy kamunist.
A kto tohda był nie sovietskij, tot proziabał
15.10.2025
Šeračka- mašeračka , My tut vsie sovietskije ili postsovietskije. My vam tak nie nravitsia?:)) A jeśli by Mašierov był nie sovietskij, on by nie sdiełał takuju sovietskuju kaŕjeru. Otiec Viečierki staršieho był pomoŝnikom Mašierova, zatiem zamom prieds. Hospłana BSSR. Imieł by Vinckk Viačorka takoj start, jeśli by kaŕjernyj vźlet jeho papaši? On v 1983- m zakončił BHU i vskorie stał priepodavatielem v piedinstitutie. Kto b jeho vział, jeśli by nie papa?:))
BiełArus
04.10.2025
V koncie siemidiesiatych ja był užie školnikom v Minskie i pomniu, kak było hołodno. Viečierom v mahazinach tolko była raźlivnaja śmietana, mołoko v butyłkach i čiornyj chleb v kirpičikach, krupy, soki v triechlitrovych bankach, kilka v tomatnym sousie. Mašierov vsie otpravlał v Moskvu, on dažie nie soprotivlałsia. V Minskie vsie razhovarivali na russkom, bieł.iazyk. był s čietviertoho kłassa, kak inostrannyj. Po tielevizoru iz trioch prohramm hovorili po-biełorusski tolko v odnoj s dikim russkim akcientom. Ja ,kak prostoj sovietskij učienik, nie oŝutił na siebie nikakich połožitielnych osobiennostiej pravlenija Mašierova. I NIE NADO MNIE JEHO NAVIAZYVAŤ, KAK ŚVIATOHO!!! Eto mojo mnienije!!!
Odnaždy podarił Briežniev novyj avtomobil Mašierovu. Pošli oni jeho smotrieť. Otkryvajet Mašierov voditielskuju dvieŕ, a rula to i niet, on i sprašivajet, kak ja budu ruliť? Eeee, Pietia, ruliť ja budu...
Janka
04.10.2025
JANKA, nijakaha dziva ŭ deficycie charčoŭ u SSSR niama. Uviedzieny ŭ 1932 pryhon dla sialan u SSSR byŭ admienieny tolki ŭ 1974, i praces pašpartyzacyi sielskaha nasielnictva raściahnuŭsia da 1976. Niama ničoha dziŭnaha ŭ tym, što pryhonnyja kałhaśniki, ź jakimi časta raźličvałasia navat nie hrašyma, a h.z. "trudodniami", nia mieli stymułaŭ dla efiektyŭnaj pracy. Zakupnyja košty sialhaspradukcyi byli štučna zanižanymi (jak i pry Łukašenku), tamu mahčymaściaŭ dla raźvićcia amal što nie zastavałasia aproč vypadkaŭ nabližanaści kiraŭnictva kałhasaŭ da partyjnaha kiraŭnictva, jakija mahli łabijavać pieratvareńnie padnačalenych haspadarak u paciemkinskija vioski kštałtu Aleksandryi. Što z sabie ŭjaŭlała savieckaja sialhaspadarka i jaje technałahičny ŭzrovień - krasamoŭna adlustroŭvaje h.z. "osvojenije cieliny". Heta byŭ typovy ekstensiŭny mietad raźvićcia, i ŭ pieršyja hady rezkaje pavialičeńnie płoščy sialhasziamli na celinie sapraŭdy dało imhnienny pryrost vyrabu žyta ŭ SSSR. Ale efiekt byŭ vielmi karotkačasovym, bo mocnyja bury paŭnočnaha Kazachstana chutka źniščyli tonki pładarodny płast na nieabaronienych ad ich novych nivach, ŭradžajnaść na celinie abvaliłasia i nieŭzabavie SSSR pačaŭ nabyvać zbožža ŭ paŭnočnaj Amierycy.
JANKA
05.10.2025
Janka, dziakuj za adkaz.
Žora
04.10.2025
"U Maładziečanskaj vobłaści jamu daviałosia zajmacca nie tolki kamsamolskimi spravami, ale i dabivać antysavieckich partyzanaŭ pa lasach."
Mrak...
Demahrafičnaja bomba ad Mašerava
04.10.2025
Mašerau pačau razburać vieski, a žycharou pieravozić u Miensk. Jen budavau pieršy horad-miljeńnik. A potym, dzieci hetych pierasialencau vybrali sabie kałchoźnika Łukašenku. Jak žaž, jen dla ich byu svaim u dosku.
Najpierš nie hałasi!
04.10.2025
Demahrafičnaja bomba ad Mašerava, vioski razburyła kalektyvizacyja. Heta nie ad Mašerava. U artykule dziŭnyja i małarealnyja ličby pra biełaruskuju ŭnutranuju mihracyju.
U mianie inšyja ličby: ŭ 30-ch hadach 70% viaskovaha nasielnictva, a 30% haradskoha, u 70-ch hadach, nie pamiataju na jaki hod, užo 30% viaskoŭcy, a 70% haradžanie. Maje ličby z encykłapiedyi, jakaja spasyłałasia na Hoskomstat BSSR.
feafania
05.10.2025
Demahrafičnaja bomba ad Mašerava, mnie taksama apaviadała karennaja minčanka, što Miensk naroščvali štučna - chacieli pabudavać mietro, a dla hetaha patrebien byŭ horad-miljońnik. Tamu ŭvieś Zialony łuh byŭ śpiecyjalna zasieleny žycharami viosak. Chacia ja asabista sustrakała ŭ Zialonym łuzie tolki naščadkaŭ bychył vajennych.
.
04.10.2025
Ja raniej pierapraviaraŭ pa pierapisach. Pry pierapisie 1959-ha sielskaha nasielnictva było 69.2%. Bałans źmianiŭsia ŭ 1975-76.
Najpierš nie hałasi!
04.10.2025
., o, dziakuj. A to u mianie albo 30-ja, albo ŭžo 70-ja. A hłyboka kałupać było lanota. Nu i znoŭ ža.. Taki pieravarot nie moža adbycca za 5 hadoŭ.
Pry hetym aficyjnyja ličby ŭrbanizacyi ŭ toj čas zanižany. Žylla nie chapała. Tomas Man u knizie pra Minsk pryvodzić prykłady chaatyčnych samastojnych pasialeńniaŭ, naprykład, u Šejpičach (zaraz Sierabranka). Jasna, što hetyja ludzi nie mieli haradskuju prapisku i nie byli ŭličany aficyjna.
Nielha i pryviazvać urbanizacyju da ułasnaj palitycy Mašerava. Adna z vysnoŭ Mana ŭ tym, što savieckaje kiraŭnictva ŭvieś čas raźvićcia Minska nie toje, kab uznačaliła, a naadvarot, było niazdolnaje kantralavać pracesy ŭrbanizacyi.
I taksama dumka, što "mif pra partyzanskuju respubliku byŭ žadańniem aŭtanomii ad Kramla".
Ličbavy dokaz
04.10.2025
., vašy ličby dokaz źniščeńnia vioski za časy Mašerava: było 62.5%, stała 44.0%.
.
05.10.2025
Nichto nie admaŭlaje, što ŭrbanizacyja išła pry Mašeravie. Ale i nie vierna stvarać inšy mif, što jana išła tolki pry Mašeravie i, jak pišuć vyšej, što nibyta jon prydumaŭ i mienavita "pačau razburać vieski, a žycharou pieravozić u Miensk".
Za 15 hod 1965-1980 nasielnictva vioski pamienšyłasia na 18.5%. Za papiarednija 15 hod 1950-1965 jano pamienšyłasia na blizkuju ličbu 16.5%.
Tut jašče momant, što heta ŭ pracentnych suadnosinach. U absalutnych ličbach nasielnictva horada rasło dynamičniej za tempy pamianšeńnia nasielnictva vioski. Naprykład 1960-1965: horad +770.4 tys., vioska -193 tys. Heta značyć, što nie tolki viaskovyja pierajazdžali ŭ horad, a što haradskija naradžali bolš. Umovy dla žyćcia byli drennyja pa ŭsioj krainie, ale ŭ horadzie było lepš za viosku. I hetaja situacyja zachoŭvajecca dahetul.
Uvohule pryčyna ŭ chutkaj źmienie ahrarnaj dziaržavy ŭ pramysłovuju za XX st. Praz reformy, zroblenyja praz hvałt, a nie rozum: kalektyvizacyju, industryjalizacyju, na fonie vojnaŭ i balšavickaha teroru. Mašeraŭ tut nie architektar urbanizacyi BSSR, jon tolki adzin z vykanaŭcaŭ na adnym z etapaŭ.
JANKA
04.10.2025
Hety sajtyk ciškom praciahvaje ŭkrainčyć biełaruskuju movu. Prykładaŭ šmat, i voś znoŭ «Piatro», choć Mašeraŭ nijakaha svajackaha dačynieńnia da Ŭkrainy nia mieŭ. Čamu b nie nazvać jaho pa-biełarusku Piatruś, Piotra albo Piotar?! Ale dla tych, u kaho mova Bieraściejščyny mienavita ŭkrainskaja, «Piatro» zanadta bližej.
.
04.10.2025
Z čaho vyrašyli pra ŭkrainizm? "Piatro" šmat vykarystoŭvali kłasiki biellita stahodździe tamu. I varyjant "Piatro Mašeraŭ" źjaviŭsia zusim nie ŭ hetym artykule NN. Naprykład, z takoj nazvaj isnuje histaryčny raman Słavamira Antanoviča.
M
04.10.2025
JANKA, Piatro byŭ jašče napačatku 90-ch hh., jaki da djabła heta ŭkrainizm??? Pačytajcie biełaruskuju litaraturu taksama. Tak, apošnim časam u kamentach traplajucca słoŭcy z ukrainskaje movy , bo ludzi čytajuć , hladziać i słuchajuć ukrainski kantent. I heta prablema. Ale i niepatrebnyja zapazyčańni jość i z anhielskaje, maskoŭskaje dy inšych movaŭ. Ale vaš prykład tut nie da čaho.
JANKA, i darečy.. Jakraz nie Piotar, a mienavita Piatro, Piatruś. Piatro - Piatry, Piatryłavičy Piatroŭščyna. Piatruś - Pietrusioŭščyna.
Nie zasłužyŭ jon biełaruskaha imia
05.10.2025
Najpierš nie hałasi! , jaki jon Piatro ci Piatruś, rusifikatar hety. Imiony rusifikataraŭ ŭvohule nie treba pierakładać na biełaruskuju movu. Jany hetaha nie zasłužyli.
Najpierš
05.10.2025
Nie zasłužyŭ jon biełaruskaha imia, Ad naradžeńnia Piatro, a nie pa zasłuhach, što parobiš! A voś proźvišča Urahoŭ prymušaje zadumacca pra aryhinał. Jašče "uschodniki". Nie nazyvali ich uschodniki, nazyvali vastočniki i tolki tak. Sapraŭdy była takaja źjava, niepryjemnaja dla tutejšych, ale zredku mahło pašancavać na dobruju nastaŭnicu vastočnicu ŭ miascovuju škołu.
JANKA
06.10.2025
Najpierš , nie. Ad naródžańnia jon byŭ Piotar, a nie Piaro j nie Piatro!
Smurhoniec
04.10.2025
Paraŭnajcie Mašerava z kiraŭnikami prybałtyjskich respublik SSSR. Tyja jak mahli supraciŭlalisia rusifikacyi svaich narodaŭ, a hety išoŭ u avanhardzie nie tolki rusifikacyi, ale i byŭ inicyjataram źniščeńnia biełaruskaj identyčnaści.
Dopołnienije
04.10.2025
Smurhoniec, nie vsie soprotivlaliś, kažietsia tolko litovcy, a łatyši v rot Moskvie smotrieli, nie darom iz pribałtijskich riespublik tolko priedstavitieli łatvijskoj kompartii popadali v CK KPSS.
Najpierš nie hałasi!
04.10.2025
Smurhoniec, davajcie paraŭnajem. Chto ž suprać?
Jašče
04.10.2025
Dopołnienije, u 1935 hodzie nasielnictva Łatvii składa 1 905 900 čałavieki, pry hetym łatyšoŭ było 77%, a ruskich 8,8%. Pry kancy savieckaj ułady ŭ Łatvii pražyvała 2 666 600 žychara ź ich łatyšoŭ stała 52%, a ruskich 34%. Jašče zusim krychu i karennaja nacyja skłała b tolki pałovu nasielnictva. Zatoje pradstaŭniki savieckaj Łatvii zajmali vysokija pasady ŭ Maskvie, naprykład, były pieršy sakratar KP Aŭhust Vos staŭ staršynioj Viarchoŭnaha Savieta SSSR, a były pieršy sakratar KP Łatvii Barys Puha staŭ staršynioj Kamiteta partyjnaha kantrola pry CK KPSS. Tady jany ličylisia naščadkami čyrvonych łatyšskich strałkoŭ, jakija achoŭvali Lenina ŭ časy hramadzianskaj vajny.
Imia
04.10.2025
Dopołnienije, čarhovaje hubiernskaje čyściutkaj maskoŭščynaj vinavacić łatyšoŭ u kałabarcyjaniźmie! Dumaju, seńnia ŭžo ničoha śmiašniejšaha nie pabaču.
Najpierš nie hałasi!
04.10.2025
Dopołnienije, usie kamunisty "supraciŭlalisia" adnolkava: usie rehijanały z respublik abapiralisia na svaje kłany. U nas kamunisty hienietyčna nia horšyja i nia lepšyja adnosna letuviska-łatyšska-estonskich kumiraŭ. )) Zasłuha taho ž "Sajudzisa" i piersanalna Łandbierhisa, što chapiła rozumu i kultury damovicca sa svaimi kamunistami, prapanavać im miesca ŭ jašče fantomnaj budučaj niezaležnaj Letuvie. Razam da ahulnaje mety i mary stali realnaściu.
Nas takoje ščaście abminuła, my pryncypova nie damovilisia, my pačali sabačycca i ad 1988 hoda dahetul žujom taksičnaje słova "apazicyja".
Francišak A.
04.10.2025
Typovy biełarus, jaki praz savieččynu staŭ ruski. I najbolš cikava, što jaho kult dalej nie pamior, trymajecca na mifach i pryviazanaści biełaRusaŭ da saviecka-ruskaha. Navat niekatorych maładych, u asnoŭnym uschodnikach.
Chryč
04.10.2025
Da normalnyj rukovoditiel s francuzskimi korniami.Urovień žiźni v BSSR był kuda vyšie čiem v RSFR.Da i riealno jeho ludi uvažali v otličii "darahova Leonida Iljiča" kotoryj Mašierova tierpieť nie moh.
Skažy Ŭ
04.10.2025
Chryč,
1. Pra francuzskija karani - mif.
2. Admietna, što kamientar pra "normalnoho rukovolitiela" na rasiejskaj, asabliva z ulikam rusifikatarskaj palityki Mašerava.
))
04.10.2025
Chryč, hy-hy, a Łuka so svojej kołchoznoj rožiej chotieł byť na nieho pochožim.))
Nie zasłužyŭ jon biełaruskaha imia
05.10.2025
Chryč, aha, pasprabuj nie ŭvaž, dyk jon ciabie, jak antysavieckaha .... "U Maładziečanskaj vobłaści jamu daviałosia zajmacca nie tolki kamsamolskimi spravami, ale i dabivać antysavieckich partyzanaŭ pa lasach."
Vadzim
04.10.2025
Pra źmienu jahonaha proźvišča nia viedaŭ. Budu ciapier kazać "prašpiekt Piatra Mašery"
Cinik
04.10.2025
Obŝij riezultat politiki: dienacionalizacija, ruśsifikacija, industrializacija, ekołohičieskije problemy, uničtožienija sieła kak osnovy nacii, sozdanije kvazinacionalnoj samoidientifikacii na osnovie partizanskoj biohrafii Mašierova, i vsie radi prizračnoj idiei moskovskoho trona. Tak siebie dostižienija, Łajt viersija Łuki.
Nie zasłužyŭ jon biełaruskaha imia
05.10.2025
Cinik, a i praŭda, pa vynikach i metach, čym jon adroźnivajecca ad Łukašenki?
Jašče i ŭłasnaruč "dabivaŭ antysavieckich partyzanaŭ pa lasach".
rłhyk
04.10.2025
Usio ž narmalna zhodna Miełkazioru: Mašeraŭ - dobra ci nie vyrašajcie słuchačy sami. Paźniak - heta prosta miem.
Tamu nie raśpisvajcie artykułaŭ Mikitka ŭžo za vas razabraŭsia ŭ hetym pytańnie.
Anatol Starkou
04.10.2025
Na VDNCH v Minskie po słučaju 60-letija BSSR ja priedstavlał svoju razrabotku, i pieried otkrytijem vystavki Pietr Mironovič prišieł na čas rańšie, prošieł po eksponatam, čtoby byť v kursie, połučił infu i vstriečał hostiej. Tak čto ja vidieł Pietra Mironoviča očień blizko. Sriedi prihłašiennych tohda byli Valentina Tierieškova i Ŭładzimir Kavalonak naš kasmanaŭt. Ja ich taksama bačyŭ, a z Uładzimiram my stajka tych chto mieŭ svaje ekspanaty, razmaŭlali, bo jon jak raz viarnuŭsia na Ziamlu z Kosmasu.
1
04.10.2025
Anatol Starkou, kak obyknoviennyj funkionier, čtoby byť v kursie i nie boleje toho. Obyknoviennyje taktičieskije prihotovlenija.
Nacdem
04.10.2025
[Red. vydalena]
Mankurt
04.10.2025
jakoha zabili jahonyja haspadary za niedastatkovaje mankurctva
Sky
05.10.2025
Sravnił Mašierova i Łukašienko i užasnułsia i raśśmiejałsia odnovriemienno. Łukašienko -niedoraźvitoje , strašnoje,kołchoznoje bydło,variuha , ostavivšij navoznuju jamu. Mašierov- krasivyj intiellihientnyj čiełoviek s hipnotičieskoj empatijej, ostavivšij dvukratnoje raźvitije strany.
Najpierš nie hałasi!
05.10.2025
Sky, jakoj strany?
ad
10.10.2025
"Naprimier, Kiriłł Mazurov moh biez pompy, spokojno projtiś po minskim mahazinam, pointieriesovaťsia cienami, posłušať, čto narod hovorit." Nie śmiešitie moi tapki. Cieny ustanavlivaliś śvierchu, a narod v prisutstvii buhrov nikohda pravdy nie skažiet.
Lehienda pra śviatoha Piatra Mironaviča
Źniščeńnie ŭsiaho biełaruskaha - modus operandi mašeraŭščyny. I tutejšy režym - heta mienavita kamsamolcy brežnieŭskich časoŭ, jakija chacieli pieramašeryć mašeraŭščynu.
Kłany utvarylisia jašče na I źjeździe RSDRP i dalej tolki raśli razam z rostam dziaržaŭnaha apparatu. Viečnaja sprečka i kankurencyja "kto bolšie matieri Istorii cienien partija ili Lenin". Naprykład, KHB zrabiŭ kino "17 mhnovienij viesny", dzie vajnu vyjhrali raźviedčyki. Ale ŭ realnaści ŭładu trymaŭ "armiejski kłan" - maršały, hienierały i tyja chto byŭ pad nimi. U ichnych rukach da śmierci Brežnieva byli asnoŭnyja resursy - zbroja, ekanomika, biudžet SSSR, vytvorčaść, pasady. Mašeraŭ išoŭ jak partyzan i tamu padtrymlivaŭ ŭsich, chto piša pra vajnu i niemcaŭ. Atrymaŭ darohu mastak Savicki, piśmieńniki Mielež, Tank, Kulašoŭ, byŭ uratavany Bykaŭ, i Adamovič taksama. Dy i chto ŭ nas nie pisaŭ pra tolki što pieražytuju vajnu? U vyniku litarataraŭ ŭ peŭnych miežach šanavali, davali samarealizoŭvacca, hetki jak paźniej kazali "sacyjalna tvorčy kantrakt": ty pišaš pra rolu BSSR ŭ pieramozie, pra pakuty - u vyniku ty pišaš, albo vy pišacie pra rolu biełarusaŭ ŭ SSSR, značyć vy pišacie. Tamu i pisali.
Ale ŭ toj ža čas zakrytymi ad naroda, u śpiecfondach i śpiecchranach byli usie astatnija płasty biełaruskaj kultury i historyi. Kali, skažam, Harecki ci Syrakomla nie pisali pra partyzanaŭ i niemcaŭ, to i viedać vam pra ich stroha zabaroniena.
Tvorčaść biełaruskich piśmieńnikaŭ vykarystoŭvałasia Mašeravam dla ideałahičnych ryčahoŭ, kab padniacca ŭharu karjery. Knižki pra vajnu i akupacyju, abieliski ŭ kožnaj vioscy..
I tyja ryčahi sapracavali napoŭnicu jak zmahli : u partyzanskaj BSSR - car i boh, a ŭ Maskvu, jak nie staraŭsia, nie ŭziali, bo na tych bałotach furažyravali inšyja "partyzany" (krakadziły).
Mašeravu nie dapamahło ani zabarona biełaruskaj movy ŭ adukacyi na karyść "ślijanija nacyj", ani zaniapad restaŭracyi i razbureńnie architekturnych pomnikaŭ, ani likvidacyja ŭ dziaržaŭnym i hramadskim žyćci biełaruskaj kultury, litaratury i movy.
Stvorany dziaržaŭny padmurak praletarskaha biezkulturja, dziaržaŭnaha škurnaha biaspamiactva dali trahičny vynik na vybarach 1994 hoda.
Khb, mvd i armija byli v bałansie čtoby Politbiuro siebia spokojno čuvstvovało, nikto iz nich ničiem nie rulił.
Mašierov vsie otpravlał v Moskvu, on dažie nie soprotivlałsia.
V Minskie vsie razhovarivali na russkom, bieł.iazyk. był s čietviertoho kłassa, kak inostrannyj.
Po tielevizoru iz trioch prohramm hovorili po-biełorusski tolko v odnoj s dikim russkim akcientom.
Ja ,kak prostoj sovietskij učienik, nie oŝutił na siebie nikakich połožitielnych osobiennostiej pravlenija Mašierova. I NIE NADO MNIE JEHO NAVIAZYVAŤ, KAK ŚVIATOHO!!!
Eto mojo mnienije!!!
Zatoje ciapieraka Maskva jak moža abaraniajecca ad biełaruskich, chaj navat bolej jakasnych praduktaŭ. Niama tamaka ŭ sietkavych smakarach užo j biełaruskaha sała, cukaru, roznych słodyčaŭ i słoikaŭ ź vielmi smačnymi j tannymi zakatkami. Usio heta možna bačyć tolki ŭ specyjalizavanych kramkach pa zachmarnych koštach.
Što z sabie ŭjaŭlała savieckaja sialhaspadarka i jaje technałahičny ŭzrovień - krasamoŭna adlustroŭvaje h.z. "osvojenije cieliny". Heta byŭ typovy ekstensiŭny mietad raźvićcia, i ŭ pieršyja hady rezkaje pavialičeńnie płoščy sialhasziamli na celinie sapraŭdy dało imhnienny pryrost vyrabu žyta ŭ SSSR. Ale efiekt byŭ vielmi karotkačasovym, bo mocnyja bury paŭnočnaha Kazachstana chutka źniščyli tonki pładarodny płast na nieabaronienych ad ich novych nivach, ŭradžajnaść na celinie abvaliłasia i nieŭzabavie SSSR pačaŭ nabyvać zbožža ŭ paŭnočnaj Amierycy.
Mrak...
U artykule dziŭnyja i małarealnyja ličby pra biełaruskuju ŭnutranuju mihracyju.
U mianie inšyja ličby: ŭ 30-ch hadach 70% viaskovaha nasielnictva, a 30% haradskoha, u 70-ch hadach, nie pamiataju na jaki hod, užo 30% viaskoŭcy, a 70% haradžanie. Maje ličby z encykłapiedyi, jakaja spasyłałasia na Hoskomstat BSSR.
Pry pierapisie 1959-ha sielskaha nasielnictva było 69.2%. Bałans źmianiŭsia ŭ 1975-76.
A to u mianie albo 30-ja, albo ŭžo 70-ja. A hłyboka kałupać było lanota.
Nu i znoŭ ža.. Taki pieravarot nie moža adbycca za 5 hadoŭ.
U artykule sapraŭdy pamyłka - padobna, što pierabłytana z 1960-m.
1960. Horad 32.0%, vioska 68.0%.
1965. Horad 37.5%, vioska 62.5%.
1970. Horad 43.4%, vioska 56.6%.
1975. Horad 50.1%, vioska 49.9%.
1980. Horad 56.0%, vioska 44.0%.
1985. Horad 61.3%, vioska 38.7%.
Pry hetym aficyjnyja ličby ŭrbanizacyi ŭ toj čas zanižany. Žylla nie chapała. Tomas Man u knizie pra Minsk pryvodzić prykłady chaatyčnych samastojnych pasialeńniaŭ, naprykład, u Šejpičach (zaraz Sierabranka). Jasna, što hetyja ludzi nie mieli haradskuju prapisku i nie byli ŭličany aficyjna.
Nielha i pryviazvać urbanizacyju da ułasnaj palitycy Mašerava. Adna z vysnoŭ Mana ŭ tym, što savieckaje kiraŭnictva ŭvieś čas raźvićcia Minska nie toje, kab uznačaliła, a naadvarot, było niazdolnaje kantralavać pracesy ŭrbanizacyi.
I taksama dumka, što "mif pra partyzanskuju respubliku byŭ žadańniem aŭtanomii ad Kramla".
Za 15 hod 1965-1980 nasielnictva vioski pamienšyłasia na 18.5%.
Za papiarednija 15 hod 1950-1965 jano pamienšyłasia na blizkuju ličbu 16.5%.
1950. Horad 21.0%, vioska 79%.
1955. Horad 26.6%, vioska 73.4%.
Tut jašče momant, što heta ŭ pracentnych suadnosinach. U absalutnych ličbach nasielnictva horada rasło dynamičniej za tempy pamianšeńnia nasielnictva vioski. Naprykład 1960-1965: horad +770.4 tys., vioska -193 tys. Heta značyć, što nie tolki viaskovyja pierajazdžali ŭ horad, a što haradskija naradžali bolš.
Umovy dla žyćcia byli drennyja pa ŭsioj krainie, ale ŭ horadzie było lepš za viosku. I hetaja situacyja zachoŭvajecca dahetul.
Uvohule pryčyna ŭ chutkaj źmienie ahrarnaj dziaržavy ŭ pramysłovuju za XX st. Praz reformy, zroblenyja praz hvałt, a nie rozum: kalektyvizacyju, industryjalizacyju, na fonie vojnaŭ i balšavickaha teroru.
Mašeraŭ tut nie architektar urbanizacyi BSSR, jon tolki adzin z vykanaŭcaŭ na adnym z etapaŭ.
"Piatro" šmat vykarystoŭvali kłasiki biellita stahodździe tamu.
I varyjant "Piatro Mašeraŭ" źjaviŭsia zusim nie ŭ hetym artykule NN. Naprykład, z takoj nazvaj isnuje histaryčny raman Słavamira Antanoviča.
Piatro, Piatro, padaj viadro,
Karovie pić - tabie vadzić.
Staradaŭniaja biełaruskaja ličyłka dziciačych hulniaŭ.
Jakraz nie Piotar, a mienavita Piatro, Piatruś.
Piatro - Piatry, Piatryłavičy Piatroŭščyna.
Piatruś - Pietrusioŭščyna.
Ad naradžeńnia Piatro, a nie pa zasłuhach, što parobiš!
A voś proźvišča Urahoŭ prymušaje zadumacca pra aryhinał.
Jašče "uschodniki". Nie nazyvali ich uschodniki, nazyvali vastočniki i tolki tak. Sapraŭdy była takaja źjava, niepryjemnaja dla tutejšych, ale zredku mahło pašancavać na dobruju nastaŭnicu vastočnicu ŭ miascovuju škołu.
U nas kamunisty hienietyčna nia horšyja i nia lepšyja adnosna letuviska-łatyšska-estonskich kumiraŭ. ))
Zasłuha taho ž "Sajudzisa" i piersanalna Łandbierhisa, što chapiła rozumu i kultury damovicca sa svaimi kamunistami, prapanavać im miesca ŭ jašče fantomnaj budučaj niezaležnaj Letuvie. Razam da ahulnaje mety i mary stali realnaściu.
Nas takoje ščaście abminuła, my pryncypova nie damovilisia, my pačali sabačycca i ad 1988 hoda dahetul žujom taksičnaje słova "apazicyja".
1. Pra francuzskija karani - mif.
2. Admietna, što kamientar pra "normalnoho rukovolitiela" na rasiejskaj, asabliva z ulikam rusifikatarskaj palityki Mašerava.
"U Maładziečanskaj vobłaści jamu daviałosia zajmacca nie tolki kamsamolskimi spravami, ale i dabivać antysavieckich partyzanaŭ pa lasach."
Budu ciapier kazać "prašpiekt Piatra Mašery"
Jašče i ŭłasnaruč "dabivaŭ antysavieckich partyzanaŭ pa lasach".
Mašeraŭ - dobra ci nie vyrašajcie słuchačy sami.
Paźniak - heta prosta miem.
Tamu nie raśpisvajcie artykułaŭ Mikitka ŭžo za vas razabraŭsia ŭ hetym pytańnie.
Nie śmiešitie moi tapki. Cieny ustanavlivaliś śvierchu, a narod v prisutstvii buhrov nikohda pravdy nie skažiet.