Kamientary da artykuła

Pierakuplenaja «Narodnaja vola» pierajšła na łukašenkaŭskija pazicyi

  • Babior
    14.09.2023
    A čaho skrynšoty NV na rasiejskaj movie? Niaŭžo i biełaruskuju versiju vydańnia prybrali ci žurnalisty NN pa zmaŭčańniu vybirajuć rasiejskuju?
    • Vola
      14.09.2023
      Babior, na sajcie biełaruskaja tolki praz huhł-pierakładčyk 
    • Abłom
      14.09.2023
      Babior, Niama biełaruskaj viersii. Nie atrymałasia kusnuć vam NN.
    • googletranslate
      14.09.2023
      Babior, A niama tam biełaruskaj movy. Jo kryvy anłajn pierakładčyk, jaki Zialenskaha nazyvaje Ziałonski.
      RIP, NV.
  • Kastusik
    14.09.2023
    Piečalka... Narodnaja Vola - eto užie istorija ... K sožaleniju, prodał Sieriedič prava na NV i novyj choziain diełajet, kak chočiet siniepałyj . Sie la vi
    • čižik-pyžik
      14.09.2023
      Kastusik ,nie tolko NV , no i vsio vriemia  po 200 amierikanov zakaznyje staťji.
  • Za Svabodu!
    14.09.2023
    Kali b heta było 30, 20, 10 hadoŭ tamu, to było b vielmi škada. Zaraz...Zabarili papiarovuju viersiju, a ŭ viek internetu jana nie vyžyła, a zaraz, zachoplenaja, tym bolš nikomu nie cikava. Ŭ svabodnaj Biełarusi brend budzie adrodžany. 
    • Boba
      15.09.2023
      Za Svabodu!, Nie budiet svobodnoj Biełarusi. Nikohda nie budiet. Iz-za takich kak ty...
  • Anatol Starkou
    14.09.2023
    Pamianicie majo słova:
    Naša Niva 90-ch była zarehistravanaja ŭ časy lichich 90-ch z tymi miahka kažučy pamyłkami.
    Ja sto razoŭ vam ab hetym namiakvaŭ, maŭlaŭ, baćki zasnavalniki NN maładziejšyja za mianie, a ja maładziejšy za Źviazdu. Pry hetym na šapcy NN napisana PIERŠAJA bieł hazieta.
    Dyk voś. u chutkim časie ŭłada admienić tuju rehistracyju i zarehić novuju Našu Nivu.
    Karotka raspavioŭ. Vam što karotka što doŭha - usio roŭna nie zrazumieć.
  • Vo dziła....
    14.09.2023
    Akazujetsia "Narodnaja Vola" užo i nie narodnaja zusim. I Ŭkrainu caryzmu addali, dyj "i" z kropačnaj čavojta spłavili, na katarhu vidać
  • "@"
    14.09.2023
    Heta Nienarodnaja vola. Narodnaja vola jašče drukujecca.
  • vykładaju
    14.09.2023
    Siabry, chto zajmajecca, treba terminova abnavić staronku vikipedyi na hetuju temu, bo moładź karystajecca vielmi aktyŭna
  • Pchapchapcha....
    14.09.2023
    Chm .. "pierajšła"... A to raniej niby adstojvała vybar biełaruskaha naroda. Tak... Jak kažuć "sopli z sacharam"... parazmazvać. U 2006-m raspačali sapraŭdnuju vajnu suprać "adzinaha" Alaksandra Milinkieviča.
  • Biełarus
    14.09.2023
    Sieriedič obmanuł vsiech? Vozmožno, raz živiet v kottiedžie za horodom.
  • Narodnaja vola na maskavickaj heta jak?
    14.09.2023
    Heta jak padručniki pa historyi Biełarusi na maskavickaj. Fuuuuu
  • Anatol Starkou
    14.09.2023
    Pryjdzie čas i źjavicca novaja Naša Niva ha Biełarusi. Nie bčb.
    • babrujčanin
      14.09.2023
      Anatol Starkou, U Štatach pačnieš vydavać??
      • Anatol Starkou
        14.09.2023
        babrujčanin, pa tvajoj bčb lohicy ja tut u NY mahu adčynić svoj MakDonalds, a nie toje što NN hazietu
        ja ž u pieršym kamiencie skazaŭ: vam NIČOHA rastłumačyć nielha - nie ŭ temie vy

        Nie, ja ŭ Niu Jorku adčyniu novy MAZ. Ja ŭsio ž inžynier, tiechnar.
  • Vasia
    14.09.2023
    A što pra heta kaža Siaredzič? Čamu nie ŭziali kamientar?
  • Michaś
    14.09.2023
    Nie čytaŭ NV časoŭ Vieniedyktava, oj, prabačcie, Siaredziča. Tamu źmiena jaje redakcyjnaj palityki ź miratvorčaj na prałukašysckuju prajšła niezaŭvažanaj
  • Znamienskij ,krasno-zielonyj
    14.09.2023
    Da ,brośtie vy sožaleť o tom ,čieho vovsie i nie było. Čto otražałoś na stranicach etoho izdanija pośle jejo "normalizacii " let piatnadcať nazad? A vot čto : jeśli kto-to, koje-hdie ,poroj viediot siebia płocho ,to eto bieź viedoma Vsienarodno izbrannoho...Ślivnoj listok
  • rom
    14.09.2023
    nu jeśli pažyť u Polščy i paabščacca z ukraincami,,,,,, to daleka nie usie zahałouki kažucca už takimi prapahandysckimi))
    tolko včiera słyšał ot odnoho ukrainca - kak vsie oni niedovolny Zielenskim)) skora hladi śviarhať buduť))
    • łoch eto sud́ba
      15.09.2023
      rom, zasuń svoju łukašickuju propahandu v to samoje miesto, kotoroje ty tak lubiš lizať.
    • idi dohoniaj ruski korabl
      15.09.2023
      rom ty jesť produkt łukašickoj sistiemy, hdie odin m***** hovorit za vsiech biełarusov. ja jeŝie udivlajuś kak polaki nie vydvorili takoje h. kak ty.
    • kalinoviec
      15.09.2023
      rom, Ukraincy śliškom truślivy, čtoby soprotivlaťsia vłasti Zielenskoho.
  • Čytač
    15.09.2023
    Nu čto ž, Sieriedič snova "pierieviernuł stranicu". I vołki syty, i ovcy (cieły, poka). I nie stydno, nu ni kapielki, a? Chotia o čiem eto ja? Pomniu anhažirovannyje statiejki NV, za kotoryje hłavried dołžien był by iźviniťsia, no uvy. I srač pro Milinkieviča niepierievarimym ob́jemom. I zakaznyje najezdy na torhovlu: "A počiemu eta torhovaja sieť nie chočiet siebie v ubytok prodavať Daridu? Vied́ tam (na Daridie) korriespondientku NV tak vkusno uhostili... Biespłatno... Podarkov nadarili... Oni žie takije patrioty..."
  • Historyja paŭtarajecca
    15.09.2023
    Toje samaje było i z Narodnaj hazetaj Siaredziča.
  • daviedka
    15.09.2023
    Ja srazu napisał, čto Sieriedič prodał s potrochami.
  • Extract
    15.09.2023
    Užo jak hod tamu na tak zvanaj Narodnaj voli źjaŭlalisia artykuły maskoŭskich vialikadziaržaŭnych šavianistaŭ jakija drukavalisia z rasiejskich časopisaŭ biez kamientaroŭ ad redakcyi. Daŭno pierastaŭ jaje čytać.
  • Źmiena
    15.09.2023
    «Narodnaja Vola» ciapier «Nienarodnaje Varjactva».
  • archivist Miša
    15.09.2023
    Hłavnoje, čtoby archiv sochraniłsia.... Osobienno nomier za 26.05.2009h. so staťjoj Michaiła Podolaka "Adbielivaciel M."  . Nužno budiet čitať i znať našu istoriju mołodym ludiam i čtoby nie vitali v obłakach....
    • Anatol Starkou
      15.09.2023
      archivist Miša, A jeŝie hłavnoje, čtoby sochraniłaś Narodnaja Hazieta za janvaŕ 1994, v bytnosť tovariŝa Iosifa Siaredziča hłavnym riedaktorom. A staťja v niej nazyvałaś i napisana była na russkom jazykie "O russkom impierialiźmie i jeho opasnosti". Imienno eta staťja i etot upomianutyj mnoju hłav ried dali zielenyj, prabačcie, čyrvona-zialony śviet našamu lubimamu łukašyzmu, jaki j pieramoh na vybarach-1994, i ad jakoha zaraz taščycca ŭ zamiežžy tujeva chuča bieł-čyrvona-biełych zmaharoŭ-adradžencaŭ nacyi i nie očań adradžencaŭ.

      Miarkuju, spałar Siaredzič pa prostamu źliŭ Narodnuju Volu čyrvona-zialonaj uładzie. Po vzaimnomu sołhasiju storon. 
      • žeŭžyk
        15.09.2023
        Anatol Starkou, ci možacie patłumačyć, jakim čynam toj artykuł dapamoh łukašyzmu?
        • Anatol Starkou
          15.09.2023
          žeŭžyk, Ja na hetaje pytańnie adkazvaŭ sto piaccot razoŭ u svaich kamientach na forumach NN i navat knihu vydaŭ u lutym 2023 u Rasii. 

          Karotka: Zhadany artykuł abjadnaŭ biełaruskich ruskich (heta pryblizna 8% hałasoŭ vybarščykaŭ-1994) + part-dziarž-haspadarčuju-namienkłaturu (ci pa sučasnamu tahačasnuju elitu nacyi), pradstaŭniki jakoj byli ŭ vybarčych kamisijach. Bo kab nie abjadnalisia, to piervych čakaŭ by ciahnik i Čamadan-Vakzał-Rasija, a druhich lustracyja. A ŭ nas tady siarod kiraŭnikoŭ usich halin haspadarki mo 90% było byłych čalcoŭ KPB. Tak što jany prajhrać vybary-1994 nie mahli, z-za abiacanaj lustracyi. A ŭ ich siemji - dzieci dy žonka. A heta miljony biełarusaŭ i biełarusak.
          Dyj narod stamiŭsia ad bčb šaścihadovaj bałbatni na vulicach dy la mikrafonaŭ VS, i padtrymaŭ maładoha byłoha dyrektara saŭhasu. A čaho ž było nie padtrymać, kali ŭ tym artykule ŭžaściki narod i krainu čakali, kali b pajšła nacyja pa bieł-čyrvona-biełamu šlachu, namalovanamu ŭ artykule "O russkom impierialiźmie i jeho opasnosti", jaki byŭ nadrukavany za piać miesiacaŭ da vyrašalnych vybaraŭ-1994. Druhich takich vybaraŭ historyja bieł-čyrvona-biełym nie prypadniesła. 
        • Anatol Starkou
          15.09.2023
          žeŭžyk, Ja na hetaje pytańnie adkazvaŭ sto piaccot razoŭ u svaich kamientach na forumach NN i navat knihu vydaŭ u lutym 2023 u Rasii. 
          .
          Karotka: Zhadany artykuł abjadnaŭ biełaruskich ruskich (heta pryblizna 8% hałasoŭ vybarščykaŭ-1994) + part-dziarž-haspadarčuju-namienkłaturu (ci pa sučasnamu tahačasnuju elitu nacyi), pradstaŭniki jakoj byli ŭ vybarčych kamisijach. Bo kab nie abjadnalisia, to piervych čakaŭ by ciahnik i Čamadan-Vakzał-Rasija, a druhich lustracyja. A ŭ nas tady siarod kiraŭnikoŭ usich halin haspadarki mo 90% było byłych čalcoŭ KPB. Dyj byłych kamunistaŭ było šmat. Tak što jany prajhrać vybary-1994 nie mahli, z-za abiacanaj u artykule lustracyi. A ŭ ich siemji. A heta miljony biełarusaŭ i biełarusak.
          Dyj narod stamiŭsia ad bčb šaścihadovaj bałbatni na vulicach dy la mikrafonaŭ VS, i padtrymaŭ maładoha byłoha dyrektara saŭhasa. A čaho ž było nie padtrymać, kali ŭ tym artykule ŭžaściki narod i krainu čakali, kali b pajšła nacyja pa bieł-čyrvona-biełamu šlachu, namalovanamu ŭ artykule "O russkom impierialiźmie i jeho opasnosti", jaki byŭ nadrukavany za piać miesiacaŭ da vyrašalnych vybaraŭ-1994. Druhich takich vybaraŭ historyja bieł-čyrvona-biełym nie prypadniesła. 
      • Anatol Starkou
        16.09.2023
        P.S. dla junych bčb zmaharoŭ za naša bčb sčaście:
        Zhadanaja mnoj Narodnaja Hazieta - hazieta VS RB, u pačatku 90-ch była samaja papularnaja biełaruskaja hazieta. Jaje tyraž (pa pamiaci) časam dachodziŭ da 600 tys ekzemplaraŭ. Takoha tyražu nie mieła nivodnaja biełaruskaja hazieta. Hałoŭnym redaktaram NH byŭ spadar Iosif Siaredzič. Adnačasova jon byŭ deputatam VS. Dyk voś adnojčy da jaho ŭ redakcyju zahlanuŭ druhi deputat VS i jany vyrašyli dapamahčy bčb ruchu, jak kašal chvarobie, nadrukavaŭšy ŭ NH artykuł "O russkom impierialiźmie i jeho opasnosti". Heta pačatak 1994-ha.  Ab hetym ja raspavioŭ vyšej. U 1995-m Ryhoravič svaim Ukazam zrynuŭ deputata VS Siaredziča z pasady hłaŭreda, chacia ŭ toj čas źniać ci pastavić kahości na pasadu hałoŭnaha redaktara Narodnaj Haziety moh tolki jaje zasnavalnik Viarchoŭny Saviet RB. Moh VS dy nie zmoh.

      • Było takoje
        17.09.2023
        Anatol Starkou, byŭ taki effiekt.
        Zianon zaŭždy by majstram kanfrantacyi i raskołu. Toj artykuł pierad vybarami byŭ čarhovym kamieniem na šlachu kansalidacyi ŭsich ludziej ćviarozaha myśleńnia. Na toj čas rola artykuła ŭ papiarovaj haziecie była vielizarnaj, to była nie ciapierašniaja błohierska-bałbatlivyja para.
        Tolki Siaredzič zaŭsiody byŭ "tovariŝiem", a nie spadarom. Mietamarfozy vydańnia ad "Narodnaj Haziety" 1994 hoda da "Narodnaj Voli" siońniašniaha dnia zusim nie vypadkovyja, a całkam zakanamarnyja i paśladoŭnyja.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić