Treniery «Mahilova» apranuli na matč vyšyvanki
-
07.12.2024e, a moža bavarskija...
Niejki eŭramiks. Dla pačatku varyjant nia z horšych. -
07.12.2024Chm
-
07.12.2024Usio dla vas, biehłyja, viartajciesia, raździavacca i rabotać niama kamu.
-
07.12.2024Makiej taksama apranaŭ vyšyvanku. Janukovič taksama. Łukašenka taksama. Pucin taksama.
Uvaha amataram miascovaj šaravarščyny. -
07.12.2024i Chruš šoŭ (chruŝiev) taksama
-
07.12.2024Mmmm, zialonieńki dadali da čyrvonieńkaha.... Čysta ŭ styli našaj siekty 🥴
-
08.12.2024A, Na predapošnim fota i jość asnoŭny pasył hetaj siekty.
Vyniščyć ŭsio našaje, spradviečnaje, šmatviekavoje, nacyjanalnaje, biełaruskaje i zamianić saŭkovym čyrvona-zialenym ahratrešam i vydać hetu chałturu za adzinaje što dazvolena.
***
Čyrvona-zialenaje šapito, kasavarotki i kakošniki z budzienaŭkami, dy ŭsio ŭ savieckich zorkach i tankach paŭsiul, zamiest našaha rodnaha, što było ŭ nas spradvieku ad prodkaŭ.
Tak razam sa spalinymi knihami vyniščajuć našu movu i pamiać kab adniać i źniščyć našu spadčynu pieratvaryŭšy narod u mankurtaŭ.
Tamu niedzie jašče ŭ sercy na hienietyčnym uzroŭni ŭ ludziej zastajecca supraciŭ, nie prymaje hetaje čužynskaje. Bo nie našaje heta, nie ad našych prodkaŭ i nie dla našych dziaciej. -
07.12.2024Zrazumieła,što heta ŭsio nie ščyra, ale pryjemna bačyć. Nam Biełarusam treba brać prykład z razumnych Izrailcian ( i inšych narodaŭ, jakija trymajucca svajho tradycyjnaha vyhladu) u jakich bolšaść narodu (mužčyn) nosić chacia b jarmołku… I nam patrebna zadziejničać niejki elemient nacyjanalnaha adzieńnia dla štodzionnaha ŭžytku kab adroźnivacca ad inšych, a nie źlivašša ŭ ahulnaj šeraj masie. Heta byŭ by mocny elemient na roŭni z movaju dla vychavańnia ź dziacinstva nacyjanalnaj śviadomaści, indyvidualnaści, i ŭtrymańnia na naležnym ŭzroŭni na praciahu žyćcia. Heta paspryjała b i abjadnańniu naroda…
-
07.12.2024Bondaravu razarvie, Marzaluk z Mahilovu, zaraz navydumlaje, šče hihin padciahniecca.
-
07.12.2024U vyšyvanak ŭ jakich spradvieku byli našy prodki nie było nijakich zialonych kalaroŭ. To što jany apranuli nie naša hieraldyka, nie naša tradycyja.
Heta niejkija łukašanki (nie chapaje kakošnika) ci heta niešta z cyhanskaha ci afrykanskaha falkloru, što zaŭhodna ale nie biełaruskaje. -
07.12.2024Čyrvona-zialenaja savieckaja chałtura ci anuča, a nie vyšyvanka.
Ni nacyjanalnaj tradycyi, ni nacyjanalnaj hieraldyki, ni nacyjanalnaha koleru, ni historyi, ni hodnaści, ni čoha z taho što zapaviadali našy prodki. -
07.12.2024Jak nie sprabuj ment ci łukašyst apranuć vyšyvanku, a na vychadzie usiaroŭna atrymlivajecca kasavarotka i kakošnik.
Usio jak u ruskich sa znakam jakaści. -
08.12.2024Nia viedaju dzie jany ŭziali hetyja kasavarotki i vyrašyli što heta "vyšyvanka".
Było b cikava pasłuchać śpiecyjalistaŭ —heralhistaŭ. Bo heta ci kaścium ź niamieckaj Bavaryi, ci cyhanski styl, ci bałharski, ci tatarski, ci navohuł zvyčajnaja kasavarotka ź internet placoŭki Maskovii ci Kitaju?
***
Na tradycyjnaj vyšyvancy našych prodkaŭ, na rušnikach i pajasach nikoli nie było nijakaha zialonaha koleru. Maja babula dobra vyšyvała ŭ vioscy. Jaje adpaviedna vučyła jaje maci, tuju inšaja i tak z pakaleńnia ŭ pakaleńnie. U chacie paŭsiul rušniki byli z narodnym arnamientam i ŭ našych nacyjanalnych biełych i čyrvonych kolerach. Toje ž było i pa susiednich vieskach. Kaniešnie dapuskaŭsia volny styl, byli svaje asablivaści kali šyli kvietki, tyja ž vasilki na rušnikach, ale zachoŭvałasia i tradycyja prodkaŭ. Asabliva ŭ vyšyvanak. Pa vyšyvancy možna było zrazumieć adkul čałaviek, chto jaho prodki i hd. -
08.12.2024Nie vyšyvanka a niejkaja čyrvona-zialonaja šapito ahratrešu. Nie chapaje na hałavie budzienaŭki ci kakošnika z čyrvonaj zorkaj. Mahli b u hienštabu Łukašenki ŭ doŭh ŭziać vajskovyja kakošniki, tam u kožnaha jość furažka-parašut ci kakošnik.
Na hety čyrvona-zialeny ahra-treš možna i Lenina partret paviesić razam z partretam Dziaržynskaha i litaru "Z". Dy i rasiejski trykałor.
Šapito ŭ pierjach papuhaja. Kasavarotka.
Što zaŭhodna, ale nie biełaruskaja i navat nie słavianskaja vyšyvanka. -
08.12.2024Ad rodnych niŭ, ad rodnaj chaty
U panski dvor dziela krasy
Jany, biazdolnyja, uziaty
Tkać załatyja pajasy.
I ciaham doŭhija časiny,
Dziavočyja zabyŭšy sny,
Svaje šyrokija tkaniny
Na ład piersidski tkuć jany.
A za ścianoj śmiajecca pole,
Zijaje nieba z-za vakna —
I dumki mknucca mimavoli
Tudy, dzie raśćviła viasna,
Dzie blišča zbožža ŭ jasnaj dali,
Siniejuć miła vasilki,
Chałodnym srebram źziajuć chvali
Miž hor lijučajsia raki.
Ciamnieje kraj zubčaty bora...
I tče, zabyŭšysia, ruka
Zamiest piersidskaha uzora
Ćviatok radzimy vasilka.
***
Nia viedaju hety vierš ci vasilok jašče nie pryznali "ekstremistskim"?
Tamu kolki i ŭ va što nie apranajciesia, ale nichto nie zabyty i ništo nie zabytaje. Majoj nahi nie budzie ni na jakim stadyjonie pakul apošni palitviazień nie vyjdzie na volu i nie budzie reabilitavany, a ŭsie karniki dy apryčniki nie adkažuć za svaje złačynstva suprać čałaviectva i za ŭsie spalenyja knihi. Pakul usio što na pryznavali "ekstremisckim" nie apyniecca ŭ kramach, na budynkach, u škołach i nie vierniecca ŭ našu krainu, u našy biblijateki. A vyšyvanki kali mnie i apranuć to svaje. Zhodna z tradycyjami prodkaŭ.
i niejkija šatłandskija kamizelki