Chaj by i zabirali sabie hetaha rejtynhavaha "krepkaha chaziajśćvieńnika".
CIrK
27.02.2025
[Red. vydalena]
Levankoŭ
27.02.2025
rasijanie staviacca pazityŭna da Biełarusi, našych tavaraŭ i samich biełarusaŭ. Ale kali biełarus pačynaje havaryć pa biełarusku - jon stanovicca nacystam, "priedatielem", "majdanutym" bo jon choča jak "na Ukrainie". Im padabajecca taki biełarus jaki rachmany, pracavity i ruskamoŭny. Nie varta heta zabyvać
Biespracouny biedarus
27.02.2025
[Red. vydalena]
Maksim Dizajnier
27.02.2025
Levankoŭ, "8 marta" rośsijanam nravitsia?Ili kołbasa s žiłami i chriaŝami?Tolko jeśli sovkam driemučim.
Analityk
27.02.2025
My ich nie spytali, jak nam treba adnasicca da prezidenta našaj krainy i kaho nam vybirać
Spadar
27.02.2025
Analityk, ;))))) Byccam łukašenku vybirali!!! "on sam prišieł";)))))))
Žyhul
27.02.2025
Chto b sumniavaŭsia. Na bałotach usio bieź pieramienaŭ. Jany mabyć tak nikoli i nie aprytomniejuć.
maskavity mocna vierać ŭ SVAJE impierskija kazki
27.02.2025
nie ździŭleny, maskavity mocna vierać ŭ SVAJE impierskija kazki , jany usie adnolkavy ad duhina da puškina i navalnaha
Iosif Brodskij 1991 h. Na niezavisimosť Ukrainy Dorohoj Karł Dvienadcatyj, sražienije pod Połtavoj, słava Bohu, proihrano. Kak hovorił kartavyj, «vriemia pokažiet kuźkinu mať», ruiny, kosti pośmiertnoj radosti s privkusom Ukrainy. To nie zieleno-kvitnyj, tračienyj izotopom, — žovto-błakitnyj riejet nad Konotopom, skrojennyj iz chołsta: znať, pripasła Kanada — darom, čto biez kriesta: no chochłam nie nado. Hoj ty, rušnik-karbovaniec, siemiečki v potnoj žmienie! Nie nam, kacapam, ich obviniať v iźmienie. Sami pod obrazami sieḿdiesiat let v Riazani s zalitymi hłazami žili, kak pri Tarzanie. Skažiem im, zvonkoj matieŕju pauzy mietia, stroho: skatierťju vam, chochły, i rušnikom doroha. Stupajtie ot nas v županie, nie hovoria v mundirie, po adriesu na tri bukvy na vsie čietyrie storony. Pusť tiepieŕ v mazankie chorom Hansy s lachami staviat vas na čietyrie kosti, pohancy. Kak v pietlu lezť, tak soobŝa, suk vybiraja v čaŝie, a kuricu iz borŝa hryzť v odinočku słaŝie? Proŝievajtie, chochły! Požili vmiestie, chvatit. Plunuť, čto li, v Dnipro: možiet, on vśpiať pokatit, briezhuja hordo nami, kak skoryj, bitkom nabityj otviernutymi uhłami i viekovoj obidoj. Nie pominajtie lichom! Vašieho nieba, chleba nam — podaviś my žmychom i potołkom — nie trieba. Niečieho portiť krov́, rvať na hrudi odieždu. Končiłaś, znať, lubov́, koli była promieždu. Čto kovyriaťsia zria v rvanych korniach hłahołom! Vas rodiła ziemla: hrunt, čiernoziem s podzołom. Połno kačať prava, šiť nam odno, druhoje. Eta ziemla nie dajet vam, kavunam, pokoja. Oj-da levada-stieṕ, krala, baštan, varienik. Bolšie, podi, tieriali: bolšie ludiej, čiem dienieh. Kak-nibud́ pierieb́jemsia. A čto do ślezy iz hłaza, Niet na nieje ukaza ždať do druhoho raza. S Bohom, orły, kazaki, hietmany, viertuchai! Tolko kohda pridiet i vam pomirať, buhai, budietie vy chripieť, carapaja kraj matrasa, stročki iz Aleksandra, a nie briechniu Tarasa.
Mamkin istorik
27.02.2025
maskavity mocna vierać ŭ SVAJE impierskija kazki,
Napomni ka nam, kak Bohdan Chmielnickij i Zaporožčkaja Sieċ brataliś s russkimi Ivanami, točnieje s niemieckimi.
Jak rasijanie staviacca da Łukašenki — vyniki śviežaha apytańnia
Iosif Brodskij 1991 h.
Na niezavisimosť Ukrainy
Dorohoj Karł Dvienadcatyj, sražienije pod Połtavoj,
słava Bohu, proihrano. Kak hovorił kartavyj,
«vriemia pokažiet kuźkinu mať», ruiny,
kosti pośmiertnoj radosti s privkusom Ukrainy.
To nie zieleno-kvitnyj, tračienyj izotopom,
— žovto-błakitnyj riejet nad Konotopom,
skrojennyj iz chołsta: znať, pripasła Kanada —
darom, čto biez kriesta: no chochłam nie nado.
Hoj ty, rušnik-karbovaniec, siemiečki v potnoj žmienie!
Nie nam, kacapam, ich obviniať v iźmienie.
Sami pod obrazami sieḿdiesiat let v Riazani
s zalitymi hłazami žili, kak pri Tarzanie.
Skažiem im, zvonkoj matieŕju pauzy mietia, stroho:
skatierťju vam, chochły, i rušnikom doroha.
Stupajtie ot nas v županie, nie hovoria v mundirie,
po adriesu na tri bukvy na vsie čietyrie
storony. Pusť tiepieŕ v mazankie chorom Hansy
s lachami staviat vas na čietyrie kosti, pohancy.
Kak v pietlu lezť, tak soobŝa, suk vybiraja v čaŝie,
a kuricu iz borŝa hryzť v odinočku słaŝie?
Proŝievajtie, chochły! Požili vmiestie, chvatit.
Plunuť, čto li, v Dnipro: možiet, on vśpiať pokatit,
briezhuja hordo nami, kak skoryj, bitkom nabityj
otviernutymi uhłami i viekovoj obidoj.
Nie pominajtie lichom! Vašieho nieba, chleba
nam — podaviś my žmychom i potołkom — nie trieba.
Niečieho portiť krov́, rvať na hrudi odieždu.
Končiłaś, znať, lubov́, koli była promieždu.
Čto kovyriaťsia zria v rvanych korniach hłahołom!
Vas rodiła ziemla: hrunt, čiernoziem s podzołom.
Połno kačať prava, šiť nam odno, druhoje.
Eta ziemla nie dajet vam, kavunam, pokoja.
Oj-da levada-stieṕ, krala, baštan, varienik.
Bolšie, podi, tieriali: bolšie ludiej, čiem dienieh.
Kak-nibud́ pierieb́jemsia. A čto do ślezy iz hłaza,
Niet na nieje ukaza ždať do druhoho raza.
S Bohom, orły, kazaki, hietmany, viertuchai!
Tolko kohda pridiet i vam pomirať, buhai,
budietie vy chripieť, carapaja kraj matrasa,
stročki iz Aleksandra, a nie briechniu Tarasa.
Napomni ka nam, kak Bohdan Chmielnickij i Zaporožčkaja Sieċ brataliś s russkimi Ivanami, točnieje s niemieckimi.