Słuchajcie, razumniki i krytykany - u nas usia mova - choć pramaskalenaja stalinka, choć taraškievica jak muzejny ekspanat pad šklanym kaŭpakom. Narodu mova nie balić. Tamu dabje jaje nie Tramp z Łukašienkaj/Pucinym, a sami biełarusy
Ao
18.03.2025
"NN" viartajcisia da taraškievicy. Kaliś vy zdradzili joj. My pamiatajem hety haniebny fakt, ale darujem vam. Kali viernicisia. P.S. za "lacinku" - asobny respekt!
Žycciescviardžałnasc
18.03.2025
Ao, dziakuj, nie treba, bo ad słova Žycciescviardžałnasc vyciakajuć vočy.
1234
18.03.2025
Ao, nia zdradzili, heta było pytańnie, kab hazeta pradavałasia ŭ kijoskach, a patrabavańnie było - pierachod na narkamaŭku. Ale zhodny ŭ tym, što hazeta daŭno tam nie pradajecca, a ŭ internecie praciahvaje być na narkamaŭcy i jašče časam z rusizmami
Murtazajev
18.03.2025
Ao, tak počiemu nie pišieš etoj łatinkoj? Piši, nie mučajsia.
Nie hałasi!
18.03.2025
Žycciescviardžałnasc, ad samoha hetaha ruskaha słova ŭ biełaruskaj vokładcy vyciakajuć vočy. Nikoli im nie karystajciesia, kali vy nie žurnalist z BSSR.
Žyćcieśćviardžalnaść
18.03.2025
Žycciescviardžałnasc, Prosta pišycie narmalna - łacinkaju. I nie budzie nijakich prablemaŭ ad usich hetych "" dy " ' " :).
Zamkompamordzieł
18.03.2025
Z taraškievicaj dva pytańni. Pieršaje - mnohija, chto ŭparta rasstaŭlaje znaki, sam tak nie vymaŭlaje. Bolš taho, va Ŭschodniaj Biełarusi niaredka tak mocna, jak u Zachodniaj, nie źmiakčajuć, tam niama hetych amal polskich ŚĆ. Tam nie pa-rusku, ale i nie ź vilenskim vymaŭleńniem. Druhoje pytańnie - z hetaj šyzoj "klasyčnaja filalohija", jakuju tak staranna vymaŭlaje Viačorka starejšy, jaki toj movy žyvoj uvohule nidzie nie čuŭ, vychoŭvaŭsia ŭ siamji savieckich partakrataŭ.
1234
19.03.2025
Pačytaješ kamentary i razumieješ, jak ludzi śviadoma pierastupajuć i prymajuć toje, što naviazvajuć, aby kab tolki nibyta było zručna. Jašče na adzin krok abrusilisia
Supovoj pakietik
18.03.2025
[Red. — Dziakuj, vypravili]
[Zredahavana]
Kvorum
18.03.2025
Pahulacca ŭ taraškievicu možna budzie tady, kali biełarusy ŭ asnoŭnaj masie ŭžo buduć razmaŭlać na narmavanaj biełaruskaj movie. Bo 100500 pravapisaŭ i dyjalektaŭ tolki pieraškadžajuć jaje ukaranieńniu. Chaj by choć aficyjnuju biełaruskuju movu vyvučyli dla pačatku. Amataram łacinki i taraškievicy nichto nie pieraškadžaje karystacca imi, ale musić być niejki adziny standart dla ŚMI i aficyjnaha ŭžyvańnia.
Aby čaho
19.03.2025
Kvorum, Nie voźmiotie vłasť, nie budiet biełorusizacii. Tut vsie prosto. A tak bolšinstvu čto narkamauka, čto taraškievica, vsie jedino i vsie nie ispolzujetsia. Voobŝie biełorusskij projekt pod bolšim voprosom.
Mierkavańnie
18.03.2025
Bieły ruch taksama admaŭlaŭsia ad balšavickaj reformy ruskaj movy (tam nie ŭsio tak adnaznačna, jak u biełaruskim vypadku), ale siońnia nie čutno ni pra toje, kab niechta chacieŭ viarnuć jaci i fity va ŭžytak, i tym bolš kab niechta nazyvaŭ toj pravapis kłasičnym, a sučasny bałšakoŭkaj. Ciapieršni pravapis nie zrusifikavany, chapiła akademikam rozumu nie psavać dalej movu na zło Viačorkam i Saŭkam, dla jakich jany zaciatyja stalinisty, a vypraŭlać jaho. Ale z kožnaha vuhła dahetul jenk pra niejkuju "narkOmaŭku"! Spynicie ŭžo, vy svajo advajavali.
Vadzim
18.03.2025
Mierkavańnie, reforma bieź jaciaŭ rychtavałasia z 1911 hoda. Aficyjna abjaŭlenaja ŭ traŭni 1917. Balšaviki potym tolki paćvierdzili jaje, jany tam i pobač nie stajali z raspracoŭkaj.
Ranička
18.03.2025
Mierkavańnie, vy b mo samu pastanovu SNK BSSR "Ab źmienach i spraščeńni biełaruskaha pravapisu" ad 28 žniŭnia 1933 hoda pačytali? Tam niepasredna pišacca, što stary pravapis nia byŭ padobny na rasiejkuju, a to tym i błahi.
"Nacyjanał-demakratyzm imknuŭsia ŭsimi mierami i sposabami adarvać biełaruskuju litaraturnuju movu ad movy šyrokich biełaruskich pracoŭnych mas, stvaraŭ štučny barjer pamiž biełaruskaj i ruskaj movami i zaśmiečvaŭ biełaruskuju movu roznymi siarednieviakovymi archaizmami i buržuaznymi vulharyzmami."
Historyk
19.03.2025
Mierkavańnie, paraŭnoŭvać ' i ѣ u ruskaj movie z u biełaruskaj hetak ža nie niepiśmienna, jak paraŭnoŭvać vykarystoŭvańnie jo u ruskaj i biełaruskaj movach. Albo patrabavać napisańnia jo va ŭkrainskaj movie.
Nu
18.03.2025
Ścipłyja filalahini poŭnyja škadavańnia z hetaj nahody...
Vadzim
18.03.2025
Dziejasłovica - maja lubimaja
Lidar nacyi
18.03.2025
Ni biełarusam, ni asabliva ukraincam nielha achajvać Ameryku i jaje zakonna vybranaha amerykanskim narodam prezydenta Donalda Trampa. Nichto nia maje prava źnievažać asobu i hańbić vialikuju demakratyčnuju krainu, ad jakoj zaležać losy śvietu.
Nośbit
18.03.2025
Baba ź dziedam ni ŭ škołach narmalna nie advučylisia (vajna), ni va ŭniviersitety nie chadzili. Usio žyćcio pražyli ŭ vioscy, havoračy jak havorycca. I my ad ich navučylisia. I nie Viačorkam biełarusaŭ vučyć, jak treba razmaŭlać pa-biełarusku. Pamre hetaje štučnaje abyšto, to i chalera ź im. A źbiedavanym filolaham dapamohuć dyplamavanyja psycholahi, tak i pieražyvuć .
[Zredahavana]
usio tak
18.03.2025
Nośbit , Amen
hramadzianskuju vajnu treba spynić
18.03.2025
Nie baču ciažkaściaŭ dziela zamirańnia siońnia (hramadzianskuju vajnu treba spynić) , nie biaśpiečny BČB SIOŃNIA , VYKARYSTOŬVAJEM KALUMNY , STARAŽYTNY (nie "rpc"-NKVDšny) hierb Mienska i h.d.
čaraviki
18.03.2025
Kali maja maci, jakaja rodam ź vioski na Mienščynie, pačuła pa Radyjo Svaboda jak jany raspaviadali pra niejkija "plany", to duža śmiajałasia. Heta niežyvaja mova, na joj nichto nie havoryć i nikoli nie havaryŭ. Adkul jana naohuł źjaviłasia sa svaimi planami, Babiłonami, Arabijami i klasami. Sprava ž nie ŭ pravapisu, tut niejkaja havorka asablivaja, niejki dyalekt.
Buba
18.03.2025
čaraviki , heta tak, jak staryja kazali pad Vilniaj. Ja sam čuŭ tam pra “5 kilo cukru”. Ale, biezumoŭna, ŭ astatniaj Biełarusi tak nia kažuć.
Aniarchist
18.03.2025
Biełaruskaj movie nia treba nijakich źniešnich zabojcaŭ, biełarusy sami pryniasuć ziamli na pryhorak. Što ni kamentar, to "nu i chaj by ź im". Spadarstva, pierad vami siakeraj zabivajuć jašče adzin bastyjon kultury, a vy łapidarna zachaplajeciesia. Hidoćcie.
Nie hałasi!
18.03.2025
U boj treba iści nie tolki z ambicyjaj, ale i z amunicyjaj. U taraškievicy niama "amunicyi" - hety varyjant nie vučać ŭ škołach, i samaje važnaje im nie karystajucca nośbity movy, dy elita dumak ŭ masie svajoj. Postsaviecki samvydat (NN, Svaboda, Naviny BNF dy inš.) rabilisia pieravažna, vybačajcie, "novaśpiečanymi" nośbitami, katoryja nie naradzilisia ŭ asiarodku žyvoj movy. Nie admaŭlajučy ŭ patryjatyźmie, pasijanarnaści, samaachviarnaści maładym dziaŭčatam i chłopcam taje pary, musim razumieć, što mienavita dla ich nie było roźnicy, jaki varyjant biełaruskaha pravapisu brać za asnovu biełaruščyny. Skončyŭ ruskuju škołu ŭ ruskamoŭnym haradskim asiarodździ, pračytaŭ Karatkieviča i bac! - pryjšło asensavańnie svajho miesca ŭ Časie i Prastory. Ja biełarus? Biełarus! Dzie moj kraj? A dzie ž mova maja, muzyka, pieśni i dumki maje? U pošukach sapraŭdnaści z moładzievym maksimalizmam adrynuli ŭsio, što patychała balšavizmam. I... Apynulisia na niedasiažnaj vyśpie. Absalutyzacyja taraškievicy škodziła pašyreńniu movy ŭ socyŭmie, u dziaržaŭnym žyćci. Heta jak siońnia absalutyzavać movu Skaryny ci Statuta 1588 hoda.
"... hdie urodzilisia i vskormleny suť po bozie k tomu miestu vielikuju łasku imajut" Zbolšaha zrazumieła kožnamu biełarusu, ale ž nie paspryjaje jadnańniu, i niemahčyma movu Skaryny zrabić dziaržaŭnaj movaj sioniašniaj dziaržavy.
apošni inspektar
18.03.2025
hatovy pierajści na sučasny pravapis pry ŭmovie, što buduć udaskanaleny praviły akańnia/iakańnia j zapazyčańnia. kali možna budzie pisać "nia pieršy" zamiest "nie pieršy", "biznes" zamiest "biźnies" i h.d. krytykam taraškievicy naviersie mahu skazać, što Biełaruskaja hramatyka dla škoł śpiarša pryznačałasia dla łacinki, tamu filologia ci žyćcieśćviardžalnaść peŭna vyhladali arhanična. na maju dumku, Taraškievič stvaryŭ amal daskanałuju hramatyku, ale jaho nie zrazumieli (što časta byvaje z henijami). toje jak piša Svaboda, pry ŭsioj mehapavazie da jaje, heta nie klasyčny pravapis. prosta źviarniciesia da pieršakrynic i pabačycie.
Nie hałasi
18.03.2025
apošni inspektar, a, tak, jašče ž majem i łacinku, aha... Dyk i heta nJa ŭsio: jašče majem i al-kietaby - biełaruskaja mova napisanaja arabskaj viazziu. Ot heta pravapis!
Reformy 33 hoda, 57-ha, słoŭniki Nasoviča, Kandrata Krapivy... I moža chtości dumaje, što heta ŭžo ŭsie varyjanty pravapisu? O nie, daražeńkija. Kožny moža vybrać sabie luby varyjant svajmu sercu miły i nazyvać jaho jak maje svajo žadańnie - klasyčny, narkamaŭski, ci tam sapraŭdny, kryvicki, lićvinski i h.d. Da biaskoncaści. Moža na hłaholicu pierajści, a ź biełaruskimi runami ŭvohule niepačaty kraj raboty. Vełkam!
Ale siońnia my havorym pra ADNU biełaruskuju movu socyŭmu i dziaržaŭnaści, biez čaho našyja spravy dreń. I voś z hetaje pryčyny my zaraz družna zdajom ŭ muziejnyja fondy daśviedčanym ludziam ŬSIE inšyja varyjanty biełaruskaje movy aprača SIONIAŠNIAHA ŬNARMAVANAHA. Za jaho jak krynicu movy i musim trymacca.
Pisať hramotno naučiś, dołbień chutorskoj
19.03.2025
[Red. vydalena]
apošni inspektar
18.03.2025
Nie hałasi, dyk ja z vami jak by i nie spračajusia. mnie asabista lahčej aryjentavacca na Taraškieviča (asabliva ŭ častcy zapazyčanych słovaŭ), ale kali ŭrad i parlament piaroŭduć z maskalskaj na sučasnuju biełaruskuju, ja tolki za. što da łacinki - nu, treba ž niejak pisać našyja nazvy/proźviščy na hlobalnym uzroŭni. naprykład ambasada ŭ ZŠA nazyvaje svajho pavieranaha Pavel Shidlovsky. na maju dumku, heta nia pravilna.
Sioniašni varyjant unarmavanaj litaraturnaj movy nie idealny, ale nie čas uvohole havaryć pra heta.
Tak, pieršaje/pieršaha, miakki znak, je pierad naciskam (nie/nia).... Dobra było b unarmavać ŭ adpaviełnaści z vymaŭleńniem, ale paŭtaraju jašče raz: siońnia, badaj i zaŭtra, nam suprocpakazanyja lubyja moŭnyja dyskusii. I pra taraškievicu, i pra rieformu, i tym bolš pra nieabchodnaść dziaržaŭnaści movy. Nie musim być "trampami", musim być zdolnymi skarystać toje, što majem dla dasiahnieńnia hałoŭnaj mety.
vikipied
18.03.2025
Taraškievickaja vikipEdyja heta jama z histaryčnymi fantaziorami i šavinistami. Raźviali tam samy ahresiŭny liĆvinizm, a potym ździŭlajucca, čamu ŭ Litvie biełarusaŭ čechvościać i ŭ chvost i ŭ hryvu. Z-za Radyjo Svaboda, darečy, taksama. Niachaj by admior k čortu, adnym skopam, hety ŭvieś fantaziorski šavinizm.
moža być
18.03.2025
vikipied, ja nie ździŭlusia kali vyjavicca, što supracoŭniki RS na čale ź Viačorkam, i jość tymi samymi prasoŭnikami lićvinizmu ŭ VikipEdyju. Publična nie mohuć, a pad psieŭdanimami ananimna mohuć.
Answer
18.03.2025
vikipied, svoich moskovskich braťjev nasłušałsia?
Pamieniej patasu
18.03.2025
"Skon taraškievicy". Lepš zadacca pytańniem, jak tak atrymałasia, što "epocha" akazałasia zaležnaj ad finansavańnia prapahandyčnym adździełam adnoj z partyj krainy ź inšaha boku hłobusu, a nie samimi biełarusami.
Nie hałasi!
18.03.2025
Pamieniej patasu, voś mienavita. Heta jak raz pra ambicyju i amunicyju. Možna paraŭnać "žyćciaśćviardžalnaść" ci jak tam jaje hramatyki B. Taraškieviča i žyvoj "nietaraškievicy".
Siońnia možna padvodzić vyniki ekśpierymientu pa viartańni da taraškievicy. Vynik vidavočny - viartańnia nie adbyłosia.
Viktor
18.03.2025
So śmiechom vspominaju kak priepodavatieli licieja v Minskie vysłušivali movnyje eskapady Viečorki - filozofija, chemija i td.
Nie hałasi!
18.03.2025
Viktor , śmiech biez pričiny - priznak duračiny.
rrr
18.03.2025
Viktor , a ja voś kožny raz paśmichajusia kali čarhovy raz čuju jak maskalifikavanyja pierabiełarusy-niedarasijaki zavuć naš Miensk "Miiiinsk". Taniutka tak. Jak kamary.
[Zredahavana]
Historyk
19.03.2025
Viktor , a mnie śmiešna, što prychilniki narkamaŭki nia mohuć vyznačycca, jak tre vymaŭlać: biznesmen albo biźnieśmień.
Viktor
19.03.2025
Nie hałasi! , tak prodołžaj dieło Viečorki s sieŕjoznymi ŝami. I posmotri vokruh na rieakciju, a tam pojmioš hdie duračina.
Viktor
19.03.2025
A voobŝie ja za to, čtoby oni, eti artisty razhovornoho žanra nie ostanavlivaliś na połdorohie, a pošli dalšie, po stopam vielikoho Janki Stankieviča so vsiemi jeho Vašeć, Moja, Vaša, Tvoja i td. ))
Mch
18.03.2025
Taraškievicu treba adradžać. Tak, pieršapatačkova taraškievicka-narkamaŭskaja trasianka niepaźbiežnaja, i heta naturalna. Nakont zapazyčvańniaŭ: isnuje haniebnaja praktyka tranśliteravać zamiežnyja słovy praz rasiejskuju movu. Ale, u nas ža jość svaja łacinka, karystajučysia jakoj mahčyma fanetyčna čytać słovy napisanyja zamiežnaj movaj łacinskim šryftom. Našaj Nivie treba znoŭ pierachodzić na Taraškievicu, tak budzie papularyzaacca "narmalny" nienarkamaŭski pravapis. Pra toje, što "čytačy nie zrazumiejuć". Nu, pamiataju, na pačatku 90-ch što było: "pryjduć złyja beneefaŭcy i prymusiać usich havaryć pa biełarusku". Nu, pryjšoŭ "dobry" Łukašenka i što? Źjechała pałova krainy. A ŭ niekatorych dahetul "rasiejskaja mova - naš aktyŭ" i "fašysty" va ŭładzie,(chacia hetaja ŭłada ŭžo prosta adkryta kryčyć, što jany pramyja naščadki tavaryša Stalina i NKVD). Možna rabić tłumačeńni, pisać praviły Taraškievicy chaj sabie i ŭ Viačorkaŭskim varyjancie), chacia taja knižka na maju dumku taksama nieidealnaja, chacia i bolš mieńš aktualizavanaja pad sučasnaje žyćcio. A kali nie rabić ničoha - nu ničoha i nie budzie, na što i robiać staŭku vorahi biełaruskaj movy i biełaruskaj dziaržaŭnaści ŭ cełym, maŭlaŭ biełarusy ŭrešcie "supakojacca". Ale, straciŭšy biełaruskuju movu budziem čužymi ŭsiudy.
Uhu
18.03.2025
Mch, ludzi, jakija hetak ža nie razumieli prablemy biełaruskaha hramadstva, daviali da taho, što nacyjanalnyja siły ŭ 90-ja pieratvarylisia ŭ pudziła dla šyrokich mas.
Nie hałasi!
19.03.2025
Mch, mienavita absalutyzacyja taraškievicy i viadzie nas da stračvańnia movy. Dapahła taraškievica ŭ biełarusizacyi 90-ch? Nie. Była pieraškodaju? Vidavočna, što tak.
Nu dyk navošta iznoŭ tyja hrabli?
Voś patłumačcie mnie, ciomnamu čałavieku, jak taraškievica spryjaje pašyreńniu biełaruskaj movy ŭ hramadskim, siamiejnym i dziaržaŭnym žyćci? Jak taraškievica zaviadzie siabie ŭ škołu? Jak jaje tudy zavieści?
Adna reč ułasnyja chaciełki ideału ad 60-hadovych piersanažaŭ, zusim inšaje - stanovišča z movaju u pakaleńnia dziaciej, čyje baćki vyraśli pry łukašyźmie.
Uzakonić siońnia taraškievicu - zrabić niepiśmiennymi absalutna ŭsich, akramia paŭtara dziesiatka tych samych 60-ci hadovych dziadoŭ ź ichnymi chaciełkami.
I jašče.. Voś čamu mienavita taraškievica? Čamu ja mušu vučyć varyjant Inbiełkultu i Terminalohičnych komisyjaŭ z 1920-ch hadoŭ? Ja mahu čytać Statut VKŁ, dyk patrabuju sapraŭdnaj movy - movy Statutaŭ i movu Skaryny! Nazavu "skarynicaj" i budu patrabavać, tupać nožkami, bo... mnie padabajecca. Ci Leksis Zizanija, taksama dobry varyjant dla zabaŭki i "poŝiočiny obŝiestviennomu vkusu".
Pra nieabchodnaść prymusovaj zamieny žyvoha masivu sučasnaj movy na niežyvy masiŭ taraškievicy nichto nie abasnavaŭ.
Mch
19.03.2025
Nie hałasi! , Inšym časam sapraŭdy lepš maŭčać, čym hałasić. Taraškievica jamu nie padabajecca. A ci była mahčymaść raźvicca hetaha pa sutnaści narodnaha varyjantu biełaruskaje movy? Nie. Jak ŭžo nižej pisali, Taraškievica budzie spryjać taksama našamu bolšamu adroźnieńnie ad rasiejcaŭ, prynamsi taksama praź leksiku i hramatyku litaraturnaj movy (taraškievicy), "Śmiatanaj", "Śniadanak", Miensk, miastečka. Biezumoŭna, roznyja havorki buduć u roznych rehijonach, ale jość litaraturnaja mova, i adzinym takim varyjantam pavinna zastacca Taraškievica. Hramatyka ad Viačorki vydadzienaja vielmi małym nakładam, ale jość u Siecivie, i maje farmat nie padručnika, a niejkaha dapamožnia dla fiłołaha. Za asnovu možna ŭziać pracy Taraškieviča 19-ch 30-ch hadoŭ i dapracoŭvać ŭžo ich. Nu i dla pierachodu "trasianka standartaŭ" niepaźbiežnaja. Nu i ja pisaŭ, NN ža kaliści vychodziła Taraškievicaj trymałasia ž niejkich pravił. Ciapier jaje standart moža stać adzinym, jak asnova sučasnaha varyjantu Taraškievicy. Možna davać tłumačeńni, tablicy, vučyć narod na prykładzie žyvoj movy, movy navinaŭ, a nie na prykładzie niejkich rušnikoŭ dy pałacaŭ, jak heta rabili za časami SSSR, "biełaruskaja mova heta było ŭ vas dzieści tam, daloka.".
Mojo imia
19.03.2025
[Red. vydalena]
Pcič
19.03.2025
Nievierahodna, vy złaradničajecie?!
JANKA
19.03.2025
. • BOB-HAROCH U LAHARÓCh •
🔺Biełaruskaja mova heta najpierš taraškievica, a narkama(na)ŭka — jejny niedarečny varyjant, jaki psuje maŭleńnie biełarusaŭ. Nie, tre' ž było daŭmieć, kab u słovach «śviežaja śmiatana na śniadanak» skasavać sam miaḱki znak! U vyniku niedareki hedak i spažyvajuć a-la rasiejskim rotam «s-śmiatanu na s-śniadanak», što vyhladaje viel-vielmi kisła.
🔺Taksama naležyć terminova viarnuć u movu «j» pierad hałosnymi j kančatki -och i -joch dla nazoŭnikaŭ u miesnym skłonie, kali nacisk prypadaje na apošni skład: pry lasoch, pa paloch, na rukoch, u halavoch...
🔺A ŭnarmavać taraškievicu (ci jak pisaŭ A.Bieły, «taraškEvicu») ci najskładana, to bok prybrać u joj najrozny bob-haroch? Ale dla hetaha nieabchodna parupicca j rabić u tym ža siecivie viačorki, chaj na čale ź Viačorkami. Nia budźma pacukom, a budźma ź Vincukom! .
Historyk , im toje nie abychodzić. Hałoŭnaje - kab im sami zdavałasia "aby nie pa-rasiejsku". A budzieš im piarečyć, dyk arhumientujuć tabie ŭ imhnieńnie voka - nazavuć kansiervaj i ahienturaj. )))
Nie hałasi!
19.03.2025
Pasłuchajcie, panovie-spadarovie... Davajcie nie hałasić "chaču-chaču-chaču!!!", a pamaŭčym i padumajem voś pra što: Jość taki vyraz chvilasofski "za drevami nia bačyć lesu". Možna biaskonca lubavacca kožnym asobnym drevam i nie zaŭvažyć, što ty ŭ lesie.
My možam biaskonca spračacca pra nadumanyja nienavukovyja mianuški (taraškievica/narkamaŭka) , možam lubavacca miakkim znakam (čaćvier), dapuščalnymi varyjantami kančatkaŭ nazoŭnikaŭ (łahieroch), patrabavać parnaha skłonu (kluče) dy inšymi małymi i vialikimi zichatlivymi dyjamientami našaje movy. Lubujciesia! Siońnia pytańnie nie pra moŭnyja pošuki "adroźnieńniaŭ ad rasiejskaj". Heta zabaŭki zakampleksavanych "maskalu na zło". Kamu siońnia heta cikava! Nikomu! Ni biełaruskamu narodu, ni maskalu. Voś nam cikava siońnia viartańnie biełaruskaje movy ŭ dziaržaŭny abarot. Voś pra što musić być kłopat. I tolki. Navat biez viartańnie movy ŭ dziaržaŭnaje žyćcio heta budzie cudoŭna. Ci nie tak? Vvbačajcie, mnie absalutna (absalutova?) plavać, što chtości małady-haračy dzieści 35 hod tamu kinuŭ abraz()livaje "narkamaŭka!". Nu i chaj z hetym žyvie. Dziela uviadzien()nia movy ŭ dziaržaŭny abarot ja nazavu heta inakš - unarmavany masiŭ žyvoj biełaruskaj movy. Abo "sučasnaja biełaruskaja litaraturnaja mova". I voś mienavita hety varyjant majem zrabić dziaržaŭnym jak najchutčej.
A ŭsie razmovy "treba ŭ movu viarnuć toje, toje-sioje...." Panovie, kudy viartać źbirajeciesia? Kali movy ŭ dziaržavie niama? Spačatku ludzi staviać jołku, a ŭžo paśla ŭpryhožvajuć jaje skarbami z kuferka. Na pustoje mie(j)ca skarby nie paviesiš.
Nie hałasi!
19.03.2025
I jašče nienavukovy prahnoz siektantam "taraškievicy" : Taraškievica atrymaje ŭvachodny bilet ŭ hramadstva tolki paśla dziaržaŭnaści sučasnaj biełaruskaj litaraturnaj movy. Šlach da "taraškievicy" praź sioniašniuju ŭžo ŭnarmavanuju litaraturnuju movu. Pakul nie stała dziaržaŭnaj sučasnaja litaraturnaja biełaruskaja mova, "taraškievičanie" zastanucca izalavanaj siektaj na 10-15 čałaviek, jakaja zhinie naturalnym šlacham, nie pakinuŭšy idejnych naščadkaŭ.
Mch
19.03.2025
Nie hałasi! , Vy ŭžo admaŭlajecie biełaruskaj movie ŭ statusie dziaržaŭnaj movy? A jak ža Kanstytucyja: "Artykuł 17. Dziaržaŭnymi movami ŭ Respublicy Biełaruś źjaŭlajucca biełaruskaja i ruskaja movy."? Niama ŭdakładnieńnia jakaja, "narkamaŭka", "taraškievica" ci niejkaja vaša "litaraturnaja". ""taraškievičanie" zastanucca izalavanaj siektaj na 10-15 čałaviek, jakaja zhinie naturalnym šlacham, nie pakinuŭšy idejnych naščadkaŭ." ///// Nu, nu. Viasna, čas vybuchu kansiervaŭ.
Nie hałasi!
19.03.2025
Mch, napisana ŭ Kanstytucyi... Dobra, što tam choć tak napisana. Jašče b vykonvałasia de facto toje napisanaje. Navat pra dźvie movy. Narmalnamu čałavieku nie treba tłumačyć pra što idzie havorka, tamu pakiniem pra napisanaje.
Dalej. Paniaćcie "sučasnaja litaraturnaja biełaruskaja mova" - davoli strohi termin. Jana, sučasnaja litaraturnaja, nie "vaša" i nie "naša". Heta bazavaje paniaćcie, bieź viedańnia jakoha dalej niama pra što havaryć, nie toje što patrabavać ni mnoha, ni mała reformaŭ movy. Niepiśmiennaść refarmataraŭ niepaźbiežna pryvodzić da katastrofy ŭ luboj halinie. A z movaj tut nam dalikatnaha kłopatu na pakaleńnie napierad.
Treciaje. Adkažycie sami sabie na 2 pytańni: 1. Kali siońnia jakimści čaroŭnym čynam uzakonić "taraškievicu", heta paspryjaje pašyreńniu movy va ŭsienarodnym ŭžytku?
2. Vas, taraškievičanaŭ, pasłuchać dyk nibyta tolki adsutnaść taraškievicy nie daje ludziam karystacca movaj. Ci tak heta?
I jašče raz dla movaznaŭcaŭ-refarmataraŭ uzroŭniu "ty kansierva (ahientura)": Refarmavać možna toje, što jość, a nie toje čaho niama. Kali jość mova ŭ dziaržaŭnym i hramadskim užytku, tady možam parazvažać pra nieabchodnyja źmieny va ŭžyvańni. Kali movy niama va ŭžytku, tady pra što havorka? Tady ŭ svajoj siekcie ci klubie amataraŭ kožny moža čahości tam chacieć, choć runami pišycie.
R. S. I nahadaju piersanalna "Klubu taraškievičanaŭ". U 90-ch hadoch minułaha stalećcia biełarusizacyja išła va ŭsich halinach našaha žyćcia. I prašu pamiatać, što va ŭžytak uvachodziła sučasnaja biełaruskaja litaraturnaja mova, a nie "taraškievica", choć taraškievica lehalna prysutničała dzieści zboku. Dzieści zboku, pa-za pracesam. Vypadkovaść? Pytańnie rytaryčnaje.
Skon taraškievicy. Zakryćcio «Radyjo Svaboda» moža zaviaršyć moŭnuju epochu
P.S. za "lacinku" - asobny respekt!
Prosta pišycie narmalna - łacinkaju. I nie budzie nijakich prablemaŭ ad usich hetych "" dy " ' " :).
Pieršaje - mnohija, chto ŭparta rasstaŭlaje znaki, sam tak nie vymaŭlaje. Bolš taho, va Ŭschodniaj Biełarusi niaredka tak mocna, jak u Zachodniaj, nie źmiakčajuć, tam niama hetych amal polskich ŚĆ. Tam nie pa-rusku, ale i nie ź vilenskim vymaŭleńniem.
Druhoje pytańnie - z hetaj šyzoj "klasyčnaja filalohija", jakuju tak staranna vymaŭlaje Viačorka starejšy, jaki toj movy žyvoj uvohule nidzie nie čuŭ, vychoŭvaŭsia ŭ siamji savieckich partakrataŭ.
[Zredahavana]
"Nacyjanał-demakratyzm imknuŭsia ŭsimi mierami i sposabami adarvać biełaruskuju litaraturnuju movu ad movy šyrokich biełaruskich pracoŭnych mas, stvaraŭ štučny barjer pamiž biełaruskaj i ruskaj movami i zaśmiečvaŭ biełaruskuju movu roznymi siarednieviakovymi archaizmami i buržuaznymi vulharyzmami."
Trampa. Nichto nia maje prava źnievažać asobu i hańbić vialikuju demakratyčnuju krainu, ad jakoj zaležać losy śvietu.
[Zredahavana]
Hidoćcie.
U taraškievicy niama "amunicyi" - hety varyjant nie vučać ŭ škołach, i samaje važnaje im nie karystajucca nośbity movy, dy elita dumak ŭ masie svajoj.
Postsaviecki samvydat (NN, Svaboda, Naviny BNF dy inš.) rabilisia pieravažna, vybačajcie, "novaśpiečanymi" nośbitami, katoryja nie naradzilisia ŭ asiarodku žyvoj movy.
Nie admaŭlajučy ŭ patryjatyźmie, pasijanarnaści, samaachviarnaści maładym dziaŭčatam i chłopcam taje pary, musim razumieć, što mienavita dla ich nie było roźnicy, jaki varyjant biełaruskaha pravapisu brać za asnovu biełaruščyny.
Skončyŭ ruskuju škołu ŭ ruskamoŭnym haradskim asiarodździ, pračytaŭ Karatkieviča i bac! - pryjšło asensavańnie svajho miesca ŭ Časie i Prastory. Ja biełarus? Biełarus! Dzie moj kraj? A dzie ž mova maja, muzyka, pieśni i dumki maje?
U pošukach sapraŭdnaści z moładzievym maksimalizmam adrynuli ŭsio, što patychała balšavizmam. I... Apynulisia na niedasiažnaj vyśpie.
Absalutyzacyja taraškievicy škodziła pašyreńniu movy ŭ socyŭmie, u dziaržaŭnym žyćci. Heta jak siońnia absalutyzavać movu Skaryny ci Statuta 1588 hoda.
"... hdie urodzilisia i vskormleny suť po bozie k tomu miestu vielikuju łasku imajut"
Zbolšaha zrazumieła kožnamu biełarusu, ale ž nie paspryjaje jadnańniu, i niemahčyma movu Skaryny zrabić dziaržaŭnaj movaj sioniašniaj dziaržavy.
krytykam taraškievicy naviersie mahu skazać, što Biełaruskaja hramatyka dla škoł śpiarša pryznačałasia dla łacinki, tamu filologia ci žyćcieśćviardžalnaść peŭna vyhladali arhanična.
na maju dumku, Taraškievič stvaryŭ amal daskanałuju hramatyku, ale jaho nie zrazumieli (što časta byvaje z henijami).
toje jak piša Svaboda, pry ŭsioj mehapavazie da jaje, heta nie klasyčny pravapis. prosta źviarniciesia da pieršakrynic i pabačycie.
Dyk i heta nJa ŭsio: jašče majem i al-kietaby - biełaruskaja mova napisanaja arabskaj viazziu. Ot heta pravapis!
Reformy 33 hoda, 57-ha, słoŭniki Nasoviča, Kandrata Krapivy... I moža chtości dumaje, što heta ŭžo ŭsie varyjanty pravapisu? O nie, daražeńkija.
Kožny moža vybrać sabie luby varyjant svajmu sercu miły i nazyvać jaho jak maje svajo žadańnie - klasyčny, narkamaŭski, ci tam sapraŭdny, kryvicki, lićvinski i h.d. Da biaskoncaści.
Moža na hłaholicu pierajści, a ź biełaruskimi runami ŭvohule niepačaty kraj raboty. Vełkam!
Ale siońnia my havorym pra ADNU biełaruskuju movu socyŭmu i dziaržaŭnaści, biez čaho našyja spravy dreń.
I voś z hetaje pryčyny my zaraz družna zdajom ŭ muziejnyja fondy daśviedčanym ludziam ŬSIE inšyja varyjanty biełaruskaje movy aprača SIONIAŠNIAHA ŬNARMAVANAHA.
Za jaho jak krynicu movy i musim trymacca.
što da łacinki - nu, treba ž niejak pisać našyja nazvy/proźviščy na hlobalnym uzroŭni. naprykład ambasada ŭ ZŠA nazyvaje svajho pavieranaha Pavel Shidlovsky. na maju dumku, heta nia pravilna.
Sioniašni varyjant unarmavanaj litaraturnaj movy nie idealny, ale nie čas uvohole havaryć pra heta.
Tak, pieršaje/pieršaha, miakki znak, je pierad naciskam (nie/nia)....
Dobra było b unarmavać ŭ adpaviełnaści z vymaŭleńniem, ale paŭtaraju jašče raz: siońnia, badaj i zaŭtra, nam suprocpakazanyja lubyja moŭnyja dyskusii. I pra taraškievicu, i pra rieformu, i tym bolš pra nieabchodnaść dziaržaŭnaści movy.
Nie musim być "trampami", musim być zdolnymi skarystać toje, što majem dla dasiahnieńnia hałoŭnaj mety.
Heta jak raz pra ambicyju i amunicyju.
Možna paraŭnać "žyćciaśćviardžalnaść" ci jak tam jaje hramatyki B. Taraškieviča i žyvoj "nietaraškievicy".
Siońnia možna padvodzić vyniki ekśpierymientu pa viartańni da taraškievicy.
Vynik vidavočny - viartańnia nie adbyłosia.
[Zredahavana]
Dapahła taraškievica ŭ biełarusizacyi 90-ch? Nie.
Była pieraškodaju? Vidavočna, što tak.
Nu dyk navošta iznoŭ tyja hrabli?
Voś patłumačcie mnie, ciomnamu čałavieku, jak taraškievica spryjaje pašyreńniu biełaruskaj movy ŭ hramadskim, siamiejnym i dziaržaŭnym žyćci?
Jak taraškievica zaviadzie siabie ŭ škołu? Jak jaje tudy zavieści?
Adna reč ułasnyja chaciełki ideału ad 60-hadovych piersanažaŭ, zusim inšaje - stanovišča z movaju u pakaleńnia dziaciej, čyje baćki vyraśli pry łukašyźmie.
Uzakonić siońnia taraškievicu - zrabić niepiśmiennymi absalutna ŭsich, akramia paŭtara dziesiatka tych samych 60-ci hadovych dziadoŭ ź ichnymi chaciełkami.
I jašče.. Voś čamu mienavita taraškievica?
Čamu ja mušu vučyć varyjant Inbiełkultu i Terminalohičnych komisyjaŭ z 1920-ch hadoŭ?
Ja mahu čytać Statut VKŁ, dyk patrabuju sapraŭdnaj movy - movy Statutaŭ i movu Skaryny!
Nazavu "skarynicaj" i budu patrabavać, tupać nožkami, bo... mnie padabajecca.
Ci Leksis Zizanija, taksama dobry varyjant dla zabaŭki i "poŝiočiny obŝiestviennomu vkusu".
Pra nieabchodnaść prymusovaj zamieny žyvoha masivu sučasnaj movy na niežyvy masiŭ taraškievicy nichto nie abasnavaŭ.
dla fiłołaha. Za asnovu možna ŭziać pracy Taraškieviča 19-ch 30-ch hadoŭ i dapracoŭvać ŭžo ich. Nu i dla pierachodu "trasianka standartaŭ" niepaźbiežnaja. Nu i ja pisaŭ, NN ža kaliści vychodziła Taraškievicaj trymałasia ž niejkich pravił. Ciapier jaje standart moža stać adzinym, jak asnova sučasnaha varyjantu Taraškievicy. Možna davać tłumačeńni, tablicy, vučyć narod na prykładzie žyvoj movy, movy navinaŭ, a nie na prykładzie niejkich rušnikoŭ dy pałacaŭ, jak heta rabili za časami SSSR, "biełaruskaja mova heta było ŭ vas dzieści tam, daloka.".
• BOB-HAROCH U LAHARÓCh •
🔺Biełaruskaja mova heta najpierš taraškievica, a narkama(na)ŭka — jejny niedarečny varyjant, jaki psuje maŭleńnie biełarusaŭ. Nie, tre' ž było daŭmieć, kab u słovach «śviežaja śmiatana na śniadanak» skasavać sam miaḱki znak! U vyniku niedareki hedak i spažyvajuć a-la rasiejskim rotam «s-śmiatanu na s-śniadanak», što vyhladaje viel-vielmi kisła.
🔺Taksama naležyć terminova viarnuć u movu «j» pierad hałosnymi j kančatki -och i -joch dla nazoŭnikaŭ u miesnym skłonie, kali nacisk prypadaje na apošni skład: pry lasoch, pa paloch, na rukoch, u halavoch...
🔺A ŭnarmavać taraškievicu (ci jak pisaŭ A.Bieły, «taraškEvicu») ci najskładana, to bok prybrać u joj najrozny bob-haroch? Ale dla hetaha nieabchodna parupicca j rabić u tym ža siecivie viačorki, chaj na čale ź Viačorkami. Nia budźma pacukom, a budźma ź Vincukom!
.
Hałoŭnaje - kab im sami zdavałasia "aby nie pa-rasiejsku".
A budzieš im piarečyć, dyk arhumientujuć tabie ŭ imhnieńnie voka - nazavuć kansiervaj i ahienturaj.
)))
Davajcie nie hałasić "chaču-chaču-chaču!!!", a pamaŭčym i padumajem voś pra što:
Jość taki vyraz chvilasofski "za drevami nia bačyć lesu". Možna biaskonca lubavacca kožnym asobnym drevam i nie zaŭvažyć, što ty ŭ lesie.
My možam biaskonca spračacca pra nadumanyja nienavukovyja mianuški (taraškievica/narkamaŭka) , možam lubavacca miakkim znakam (čaćvier), dapuščalnymi varyjantami kančatkaŭ nazoŭnikaŭ (łahieroch), patrabavać parnaha skłonu (kluče) dy inšymi małymi i vialikimi zichatlivymi dyjamientami našaje movy. Lubujciesia!
Siońnia pytańnie nie pra moŭnyja pošuki "adroźnieńniaŭ ad rasiejskaj". Heta zabaŭki zakampleksavanych "maskalu na zło". Kamu siońnia heta cikava! Nikomu! Ni biełaruskamu narodu, ni maskalu.
Voś nam cikava siońnia viartańnie biełaruskaje movy ŭ dziaržaŭny abarot.
Voś pra što musić być kłopat. I tolki.
Navat biez viartańnie movy ŭ dziaržaŭnaje žyćcio heta budzie cudoŭna. Ci nie tak?
Vvbačajcie, mnie absalutna (absalutova?) plavać, što chtości małady-haračy dzieści 35 hod tamu kinuŭ abraz()livaje "narkamaŭka!". Nu i chaj z hetym žyvie.
Dziela uviadzien()nia movy ŭ dziaržaŭny abarot ja nazavu heta inakš - unarmavany masiŭ žyvoj biełaruskaj movy. Abo "sučasnaja biełaruskaja litaraturnaja mova". I voś mienavita hety varyjant majem zrabić dziaržaŭnym jak najchutčej.
A ŭsie razmovy "treba ŭ movu viarnuć toje, toje-sioje...."
Panovie, kudy viartać źbirajeciesia? Kali movy ŭ dziaržavie niama?
Spačatku ludzi staviać jołku, a ŭžo paśla ŭpryhožvajuć jaje skarbami z kuferka.
Na pustoje mie(j)ca skarby nie paviesiš.
Taraškievica atrymaje ŭvachodny bilet ŭ hramadstva tolki paśla dziaržaŭnaści sučasnaj biełaruskaj litaraturnaj movy.
Šlach da "taraškievicy" praź sioniašniuju ŭžo ŭnarmavanuju litaraturnuju movu.
Pakul nie stała dziaržaŭnaj sučasnaja litaraturnaja biełaruskaja mova, "taraškievičanie" zastanucca izalavanaj siektaj na 10-15 čałaviek, jakaja zhinie naturalnym šlacham, nie pakinuŭšy idejnych naščadkaŭ.
""taraškievičanie" zastanucca izalavanaj siektaj na 10-15 čałaviek, jakaja zhinie naturalnym šlacham, nie pakinuŭšy idejnych naščadkaŭ." ///// Nu, nu. Viasna, čas vybuchu kansiervaŭ.
Narmalnamu čałavieku nie treba tłumačyć pra što idzie havorka, tamu pakiniem pra napisanaje.
Dalej.
Paniaćcie "sučasnaja litaraturnaja biełaruskaja mova" - davoli strohi termin. Jana, sučasnaja litaraturnaja, nie "vaša" i nie "naša". Heta bazavaje paniaćcie, bieź viedańnia jakoha dalej niama pra što havaryć, nie toje što patrabavać ni mnoha, ni mała reformaŭ movy.
Niepiśmiennaść refarmataraŭ niepaźbiežna pryvodzić da katastrofy ŭ luboj halinie.
A z movaj tut nam dalikatnaha kłopatu na pakaleńnie napierad.
Treciaje. Adkažycie sami sabie na 2 pytańni:
1. Kali siońnia jakimści čaroŭnym čynam uzakonić "taraškievicu", heta paspryjaje pašyreńniu movy va ŭsienarodnym ŭžytku?
2. Vas, taraškievičanaŭ, pasłuchać dyk nibyta tolki adsutnaść taraškievicy nie daje ludziam karystacca movaj.
Ci tak heta?
I jašče raz dla movaznaŭcaŭ-refarmataraŭ uzroŭniu "ty kansierva (ahientura)":
Refarmavać možna toje, što jość, a nie toje čaho niama.
Kali jość mova ŭ dziaržaŭnym i hramadskim užytku, tady možam parazvažać pra nieabchodnyja źmieny va ŭžyvańni. Kali movy niama va ŭžytku, tady pra što havorka? Tady ŭ svajoj siekcie ci klubie amataraŭ kožny moža čahości tam chacieć, choć runami pišycie.
R. S. I nahadaju piersanalna "Klubu taraškievičanaŭ".
U 90-ch hadoch minułaha stalećcia biełarusizacyja išła va ŭsich halinach našaha žyćcia. I prašu pamiatać, što va ŭžytak uvachodziła sučasnaja biełaruskaja litaraturnaja mova, a nie "taraškievica", choć taraškievica lehalna prysutničała dzieści zboku. Dzieści zboku, pa-za pracesam.
Vypadkovaść?
Pytańnie rytaryčnaje.