V Biełarusi s risom tožie vsio płocho. Food Collection (žaśmin) ciena vsieho za odin hod vyrosła užie v dva raz, a kačiestvo padajet. V prošłom hodu brali vysšieho sorta, a v etom biessortovoj (sort nie ukazan) iz V́jetnama razvarivajetsia v kašu-małašu...
Gorliwy Litwin
20.04.2025
Što takoje niearhaničny i arhaničny myšjak? Ci pierakładčyk viedaje značeńnie hetych słoŭ?
.
20.04.2025
Davoli biestałkova składzieny artykuł (u aryhinale na BBC). Jość spasyłki na inšyja daśledavańni i niama na toje "hałoŭnaje", pra jakoje navina. Nie tłumačycca, nakolki vyraście kancentracyja myšjaku pry źmienach klimatu. Nie tłumačycca, čamu heta adbudziecca (miechanizm).
Artykuł na Lancet z nazvaju "Impact of climate change on arsenic concentrations..." Z taho, što zrazumieŭ, kancentracyja myšjaku ŭzraście ŭ 6 razoŭ, pry roście siaredniaj tempieratury na 2°C i kancentracyi CO2 na 200 ppm. (+2°C nie tak šmat dla 2050-ha. Naprykład, 2024 hod u Jeŭropie ŭžo byŭ na +1.5°C ciaplej za siaredniaje pieryjadu 1991-2020 hadoŭ. Tak što realna k 2050-mu moža być bolš). Pryčynaj - rost mikrobaŭ u hlebie.
Daśledavańnie finansavałasia kitajskimi arhanizacyjami. Toje, što kitajcy zaŭvažajuć klimatyčnyja prablemy i daśledujuć ich, značna łamaje karcinu suśvietu trampistaŭ, dla jakich źmieny klimatu jość fikcyja. Kitajski palityčny łandšaft zusim inšy, tam niama anałahaŭ tych respublikancaŭ, "nazło" jakim "levaki" mahli b prydumać paviestku pra źmieny klimatu. Da taho ž jany pa bolšaści vyrašajuć svaje ŭnutranyja prablemy, na jakija klimat značna ŭpłyvaje. U toj čas kali ZŠA abrynajecca ŭ novaje ciemrašalstva z admaŭleńniem navukovych iścin (i jość ryzyki dla Jeŭropy taksama).
Vik
20.04.2025
., Kazałoś by, ris vyraŝivajetsia hdie uhodno, no tolko nie v SŠA. No i tut vsiem nahadił Tramp.,
1. Prablema z rysam tolki adna ź vialikaj kolkaści. 2. Navat Kitaj razumieje, što prablemy jość, zajmajecca imi. 3. Tramp prychilnik teoryj zmovy pra prydumanyja źmieny klimatu, zakryvaje vočy na prablemy, źniščaje navukovyja napramki (navat mieteasłužby), padryvaje budučyniu svajoj krainy i ŭ hetaj vobłaści.
Andruś
21.04.2025
Dy ŭsio heta lavackaja prapahanda. Tramp zaraz raźbiarecca z hetym myšjakom praz paciapleńnie klimatu! Usim amierykancam zahadaje jeści adzin rys, jak u Paŭnočnaj Karei, i paćvierdžvać ułasnym dośviedam, što nijakaha raku ad jaho nie nastaje.
Niečakanaja pahroza: ad źmieny klimatu ŭ rysie stanovicca bolš myšjaku
Artykuł na Lancet z nazvaju "Impact of climate change on arsenic concentrations..."
Z taho, što zrazumieŭ, kancentracyja myšjaku ŭzraście ŭ 6 razoŭ, pry roście siaredniaj tempieratury na 2°C i kancentracyi CO2 na 200 ppm.
(+2°C nie tak šmat dla 2050-ha. Naprykład, 2024 hod u Jeŭropie ŭžo byŭ na +1.5°C ciaplej za siaredniaje pieryjadu 1991-2020 hadoŭ. Tak što realna k 2050-mu moža być bolš).
Pryčynaj - rost mikrobaŭ u hlebie.
Daśledavańnie finansavałasia kitajskimi arhanizacyjami.
Toje, što kitajcy zaŭvažajuć klimatyčnyja prablemy i daśledujuć ich, značna łamaje karcinu suśvietu trampistaŭ, dla jakich źmieny klimatu jość fikcyja. Kitajski palityčny łandšaft zusim inšy, tam niama anałahaŭ tych respublikancaŭ, "nazło" jakim "levaki" mahli b prydumać paviestku pra źmieny klimatu. Da taho ž jany pa bolšaści vyrašajuć svaje ŭnutranyja prablemy, na jakija klimat značna ŭpłyvaje.
U toj čas kali ZŠA abrynajecca ŭ novaje ciemrašalstva z admaŭleńniem navukovych iścin (i jość ryzyki dla Jeŭropy taksama).
1. Prablema z rysam tolki adna ź vialikaj kolkaści.
2. Navat Kitaj razumieje, što prablemy jość, zajmajecca imi.
3. Tramp prychilnik teoryj zmovy pra prydumanyja źmieny klimatu, zakryvaje vočy na prablemy, źniščaje navukovyja napramki (navat mieteasłužby), padryvaje budučyniu svajoj krainy i ŭ hetaj vobłaści.