Kto tam vozmuŝałsia, čto ukraincy snosiat jemu pamiatniki? Eto russkoje ł. o nužno i u nas ubrať.
maskoŭski impieryjalizm Puškina , Sałžanicyna i Brodskaha da Navalnaha i Duhina
06.06.2025
Miascovy, Dekalanizacyja Maskoŭskaj 🇷🇺 impieryi - adziny šlach spynić zachopnickija vojny Maskvy. I ja maju na ŭvazie nia tolki impieryjalizm Pucina, ale i maskoŭski impieryjalizm ahułam, ad Puškina , Sałžanicyna i Brodskaha da Navalnaha i Duhina.
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj.
06.06.2025
Miascovy, rasiejskija pomniki na našaje ziamli tolki tamu, što tutejšyja vyraklisia rodnaj movy dy imia svajho narodu. Vy sami vinavatyja ŭ svaim haniebnym stanovišča. I nichto inšy.
babrujčanin
06.06.2025
Adkaz Mickieviča ...Adam Mickievič Prijatielam moskalam i russkim druźjam
Adam Mickievič
Prijatielam moskalam i russkim druźjam
Tiem, kto pomnit mienia, – liš o vas ja miečtaju, Potriasionnyj śmiertiami i ssyłkoj druziej. Vaši lica vo śnie i v briedu ja uznaju, Vy imiejetie pravo v miečtie žiť mojej. Hdie siejčas vy, druźja? Błahorodnyj Rylejev, Kak rodnoj mnie, no schvačien, po vole caria, On visit, zatianułaś vieriovka na šieje; Proklinajet prorokov narod, zło tvoria. Ruku tu, čto protiahivał vieŝij Biestužiev, On – poet i sołdat, bieź piera i rużja, – Vyrvał caŕ, prikovav jejo k tačkie snaruži, – Skovan naśmierť s polakom, – zaryty v zaboje druźja. Ždiot priedatielej Božija strašnaja kara. Pri mundirie, pri ordienie – carskij chołop! Dušu volnuju prodał cariuhie, nie darom! – I o carskij poroh rasšibajet svoj łob. Jazyčiŝiem prodažnym on słavit tirana, I prichodit v vostorh ot prijatielskich muk. Vieś ispačkannyj krov́ju (krovit moja polskaja rana!): Pried cariom, kak pietuch, – kak ot ratnych zasłuh. Jeśli k vam izdaleča, ot volnoho rodu, Doletit v Zapolaŕje prijatielskij klič, I otkliknietsia v niebie, trievoža prirodu, Eto – viestnik svobody, kak žuravl ili hrač. Hołos moj vam znakom; był poka ja v okovach, Iźvivajaś, kak už, (hdie podniaťsia tam v rost?), Skolko v čuvstvach sokrytych vam poviedał tajn novych, I dla vas był vsiehda, słovno hołub́, ja prost.
Vylivaju otravu na mir, i, nie bolšie, Pusť jedka moja hoŕkaja žhučaja rieċ, Eto ślozy i krov́ nieshibajemoj Polši, – Čtob okovy razjesť, vaši ciepi raśsieċ! Kto ž zavojet iz vas, kak pośledniaja šavka, Zaskulit, słovno pios, čto k biťju tierpieliv, Da i v poru jemu – povodok i udavka, Tolko možiet kusnuť, pro dobro pozabyv.
Pierievod s polskoho Valerija Śpiridonova
Adam Mickievič
06.06.2025
babrujčanin , Litwo, Ojczyzno moja! Kab zrazumieć, tak sama zrabicie pierakład na maskoŭskuju movu?
Naradziŭsia ja litvinam- Tadevuš Kaściuška
06.06.2025
babrujčanin , tolki biełyja russkija pierakładajuć vieršy svaich paetaŭ na rasiejskuju movu, kab ich pračytać. I tolki mahiły ich hierojaŭ, Kaściuški, Kalinoŭskaha, Žalihoŭskaha, jakija zmahalisia za ich budučyniu dy Ajčynu, dahledžanyja tolki tamu, što znachodziacca na čužynie. Navat mahiła Kalinoŭskaha ŭ Vilni. Bo tolki biełyja russkija, vyraklisia ad ziamli svaich prodkaŭ.
babrujčanin
06.06.2025
Adam Mickievič , Pieriekanany sieńnia zaraz pa ruski Vašym druźjam maskalam i miascovym kamradam chutčej dojdzie čym pa francuzski na jakim vy ź imi razmaŭlali ..
babrujčanin
06.06.2025
Naradziŭsia ja litvinam- Tadevuš Kaściuška , ?? Žadaješ pa prostamu dobra Vy t.zv. " elita" ŭsiu historyju dzie za kaho tolki ni vajevali za ċju svabodu dzieści daloka i za akijanam taksama I tak zaŭsiedy u historyi dalokaj Biełaruś VKŁ i naviejšej rB Jak ni było elity tvorčaj administratyŭnaj tak i nima chto pracuje znachodzicca na Maskva chto na Varšava a chto i za akijanam .. I tolki my uzhadali čto Vy " karani " majecie..ź Biełarusi VKŁ. I tolki karani Ni hety Kaściuška ni ŭzhadvał ni kłapaciłsia ..ni Hramyka )))
Mickievič
06.06.2025
Budzie źniesieny
Valenty
06.06.2025
Mickievič, a ja b nie znosiŭ, a na ŭsich pamiatnikach paviesiŭ šyldu, što Litva - słavianskaja kraina. I padmacavaŭ vyšejzhadanaj cytataj. ;)
Lolik z-pad Limasoła
06.06.2025
chachacha, dziŭnaje vidovišča na fota (kali vy razumiejecie ab čym ja)
Imia
06.06.2025
To-bok, Adam Šuryku rasiejščynaj adpisaŭsia?
Andruś
06.06.2025
[Red. vydalena]
Andruś
06.06.2025
Hety vierš rasijskaha prapahandysta puškina akramia taho, što jość jaskravym śviedčańniem impieryjalistyčnaści ŬSICH rasijcaŭ, jakimi b napačatkach jany nie byli libralnymi i svabodalubnymi. ALE! Jon śviedčyć, što navat u 1830-ja hady, praz bolš jak paŭstahodździa paśla źniščeńnia VKŁ u składzie Rečy Paspalitaj i akupacyi rasijaj našaj terytoryi, navat u Pieciarburhu razumieli, što Litva - heta mienavita SŁAVIANIE - słavianskaja kraina.
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj.
06.06.2025
"paŭstańnia 1830-1831 hadoŭ u Polščy, Biełarusi i Litvie"..- adkažycie kali łaska, na jakoj mapie možna znajści Biełaruś u hety pieryjad? My Litva! I hetuju praŭdu vam, chaŭruśnikam Maskvy, nie vyniščyć!
VKŁ&Biełaruś! chopić pravakacyi , ci z omska ?
06.06.2025
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj. ,
Hreki 4 nazvy vykarystoŭvajuć, my (BIEŁ.&LITVINY) -Ałbancy- Vuhrocy - Finy- Indusy i h.d. 2:ie, VKŁ&Biełaruś! chopić pravakacyi , ci z omska ?
Valadzimir
06.06.2025
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj. , tady nie było "Biełarusi", a zaraz niama Litvy. A toje, što niekatoryja sioniašnija biełorussy-biełarusy ličać LITVINA Mickieviča "svaim", kaniešnie, "ržačnaja" niedarečnaść.
Pan Tadevuš Rejtan
06.06.2025
VKŁ&Biełaruś! chopić pravakacyi , ci z omska ?, a jašče maskavity, krymskich hrekaŭ zvali pindosami, a žmudziny nas zavuć hudami. Hreki ličać siabie pindosami? A nam značycca zaraz zvacca tak, jak niekali maskavity vyrašyli? Kali nie maješ honaru, to kali łaska. Być rabom, ci nie być - ułasny vybar kožnaha. Ale naš narod spradvieku zvaŭsia litvinami i rusinami, jak toje zapisana ŭ Litoŭskim Statutu. Tak było j tak maje być, dla tych, chto maje honar, pamiać dy nacyjanalnuju samaśviadomaść.
VKŁ&Biełaruś!
06.06.2025
Valadzimir, "tady nie było "Biełarusi", a zaraz niama Litvy. " Nie, Była Biełaruś Ŭ kielvinsitaŭ zaŭždy (pašukajcie pracy Katlerčuka) i siońnia jość i Litva (Vialikaja) i Litviny. Jak ja i pisaŭ raniej Hreki 4 nazvy vykarystoŭvajuć, my (BIEŁ.&LITVINY) -Ałbancy- Vuhrocy - Finy- Indusy i h.d. 2:ie, VKŁ&Biełaruś!
antyBiełaruski vierš
06.06.2025
Prahučaŭ i jahony antyBiełaruski vierš....
Raścisłaŭ Łapicki
06.06.2025
antyBiełaruski vierš, u jakim miescy jon "antybiełaruski"? Jana tady nie isnavała. Čakajcie 1919 hodu kab pračytać vieršy ab vašaj savieckaj Biełoruśsii, utvoranaj pa zahadu z Maskvy.
Valenty
07.06.2025
Raścisłaŭ Łapicki , darečy, krainy z nazvaj Biełoruśsija nikoli nie isnavała. Nikoli. Navat niedareki-balšaviki tady heta razumieli i nazvali krainu Sacyjalistyčnaja Savieckaja Respublika Biełaruś. A niekatoryja - jak vy - robiać vyhlad, što i zaraz taho nie viedajuć. Soram.
Pocyk
06.06.2025
Kučieriavyj napisał eto stichotvorienije v śviazi s vosstanijem 1830 - 1831 hh., v otmiestsku za kotoroje russkije uničtožili naprimier Briest i monastyŕ kartiezianciev v Bieriozie. Po suti, eto antibiełarusskoje impierialističieskoje stichotvorienije.
Bereście było całkam źniščana impierskimi akupantami
06.06.2025
Pocyk, antyčnaje miesca Bereście było całkam źniščana impierskimi akupantami, z samaj vialikaj ŭ vilenskim style Sinahohaj, Kaštlarami , pomnikami , pabudavali na novym miescy sučasny horad
Rusłan
06.06.2025
Puškinu tohda očień nužny byli dieńhi. Na kurtizanok i pročich viesiołych dievic.
Tipok Vahnierok
06.06.2025
[Red. vydalena]
Śpiecialno dla..s osobiennostiami raźvitija
06.06.2025
Tipok Vahnierok, Choť eto nie afiširujetsia,no i Vahnier,i jeho boleje pozdnije pokłońniki sčitali tiebia s tvojej nacijej untiermienšami. Niedočiełoviekami. Dvaždy pročitaj. Trudnieje čto-libo pozornieje vydumať etoho tvojeho nika.
Uvažajemaja riedakcija,budu priedielno politkorriektien. Kak spraviedlivo zamietił Babčienko—luboj hienocid słavian ,bud́ to podavlenije vosstanija Kalinovskoho ili Pražskuju viesnu,maskali nazyvajut «sporom słavian mieždu soboju»—tipa,my utopim v krovi,vy siuda nie smotritie,vy łučšie naš balet smotritie. Nu čto—vyrodki žie. (Lit.)Nastojaŝij hnoj.(lit.)
babrujčanin
06.06.2025
Žieleznyj Drovosiek, ))) Nu kali babčanka kazaŭ nu tady heta adkryćcio?? Ni toj li Arkaša jaki na pieršaj čačenskaj a paśle pa kantrakcie na druhoj cherojstvavał macieryał dźla knih źbirał))
Žieleznyj Drovosiek
07.06.2025
babrujčanin, Nie,nu toje,što Babčanka ad pačatku vajny sabraŭ užo kolki karavanaŭ z braniravanych pazadarožnikaŭ i evakaŭ,napampavanych turnikietami —heta kaniešnie pył. Kolki ŭžo ciažkich vajaroŭ zratavali jaho evaki—sotni? A kolki dronaŭ jany pieradali—kaniešnie,ŭsio heta pierakryvaje jaho strokavaja słužba ŭ Čačni. Dobra. Moža,znojdziacie prykład bolš masštabny za jaho?
Letajuŝij kirpič
06.06.2025
Diebiły niedoraźvityje,kakoho «russkaho caria»? Kotoroho v ipaťjevskom domie šlepnuli? Bhhhh.
puškin eta naša fsioff
06.06.2025
a počiemu my dołžny ravniaťsia na puški?
Valadzimir
06.06.2025
VKŁ&Biełaruś! chopić pravakacyi , ci z omska ?, hy-hy, atajasamleńnie Biełoruśsii-Biełarusi i Vialikaha Kniastva LITOŬSKAHA - absurdna-letuciennaja prydumka miestnych biełorusskich prafanaŭ i falsifikataraŭ historyi, na jakuju ŭ śviecie nichto nie źviartaje ŭvahi i, naturalna, nie pryznaje.
Nichto b i nie viedaŭ
06.06.2025
Ale našaj nivie pastupiła zadača prarekłamavać
babrujčanin
06.06.2025
Jak Kiuchielbiekier i astatnija dali mianušku A Puškinu ??" naša abieźjanka" małpačka ..U niečym jany ni pamyliliś Jašče u saŭdep škole ździŭlałsia Za padobnyja pavodziny rečy jaho jašče u liciei pavinny byli ..prybić
Paliašuk
06.06.2025
Ab čym šumicie vy, bački źliŭnyja? Daŭno anafiemu nasłali na rasiju syny Rusi, Litvy Staroj i novaj. Niama ŭžo sprečak, skončany razmovy. Los vyrašyŭ toj daŭni vostry dysput - rasija nie zdała finalny ispyt.
Na niejki momant ścichła varažnieča, ale zatym "zialonych čałaviekaŭ prysłaŭ u Krym, rakietami zatros toj, što ad dołu tołkam nie padros. U stepach Danieckich ros hnije nachabny. Lach ruku dapamohi braćciam ciahnie. Krynicy našy nie dla ruskaje kanavy, ciakuć u bok Dniapra ci ŭ Vilniu dy Varšavu! [...] Dyk vysyłaj chutčej rasija na bojniu pasynkaŭ svaich! Chacia ladoŭni nie pustyja, pakietaŭ chopić nie dla ŭsich.
Ab čym hudziecie vy, złaślivych słoŭ praroki? Navošta znoŭ nam pahražajecie vy z poŭnačy dalokaj? Što ŭzburyła vas? — zmahańnie Ukrainy? Ci kroŭ dziaciej u skvierach Vałnavachi? Ci popieł Bučy, Maryupala ścieny? Pakińcie: tut nie sprečka za miežy, Nie rodny, nie «siamiejny» vaš kanflikt. Nie vyrašycie vy hetaj strašnaj spravy — Dzie los niavinnych staŭ pad ściaham kryŭd.
Daŭno nie «braty» — vorahi ciapier. Ich siła — praŭda, vaša — štyk i źvierstva. Chto ŭstoić u niaroŭnaj siečy viery: Toj, chto razburaje, ci toj, chto śviet źbiaroh? Ci źlicca reki śloz u ruskaje mora? Ci vysachnie jano — voś vaš dakładny žach.
Pakińcie nas. Vy nie čytali Staronak, kroŭju napisanych u Baryspali, Vy nie spaznali płaču Chiersonu ŭ śnie, I vam čužyja horyč, sum, nianaviść Da tych, chto bractvam kliča śmierć.
Vy nam vinu pradjaŭlajecie, za što? Za toje, što narod naš nie skaryŭsia, Što ŭ ciemry my svabodnaju zorkaj Praz dym i strach da ranku prabivalisia? Ci za toje, što, spaliŭšy kumira, Što zdušvaŭ volu našaju rukoj, — My nie skarylisia?
Vy — hroznyja na słovach. Dyk dzie ž vaš podźvih? Ci stomleny vaš «voin» na paścieli, Ci zmoŭk vaš car, zabyŭšy pra "izmailski štyk"? Ci vam upieršyniu — supraciŭ spraviadlivy? Ci ździŭleny, što vas nie vitajuć chlebam-sollu U ściudzionych ścienach Čarnihava i Sum?
Ci mała vas? Ci vam čužyja miežy? Ci vam padałosia, što znoŭ mahčyma ŭsio — Ad Kurska, Uładzivastoka, Da ścienaŭ niazłomnaha Kijeva, Dzie kroŭ i hnieŭ, jak ściah nad domam, Padnialisia suprać vašych snoŭ?
Dyk vysyłajcie ž nam, zachopniki, Svaich zaćvierdžanych u złości synoŭ — Znojdziecca miesca im u čornych palitenach Siarod mahił, što ŭžo nie nazyvajuć «bratnimi».
«Il russkij ot pobied otvyk?» U centry Minska siońnia dekłamavali «Paklopnikam Rasii» Puškina
Dekalanizacyja Maskoŭskaj 🇷🇺 impieryi - adziny šlach spynić zachopnickija vojny Maskvy. I ja maju na ŭvazie nia tolki impieryjalizm Pucina, ale i maskoŭski impieryjalizm ahułam, ad Puškina , Sałžanicyna i Brodskaha da Navalnaha i Duhina.
Adam Mickievič
Prijatielam moskalam i russkim druźjam
Tiem, kto pomnit mienia, – liš o vas ja miečtaju,
Potriasionnyj śmiertiami i ssyłkoj druziej.
Vaši lica vo śnie i v briedu ja uznaju,
Vy imiejetie pravo v miečtie žiť mojej.
Hdie siejčas vy, druźja? Błahorodnyj Rylejev,
Kak rodnoj mnie, no schvačien, po vole caria,
On visit, zatianułaś vieriovka na šieje;
Proklinajet prorokov narod, zło tvoria.
Ruku tu, čto protiahivał vieŝij Biestužiev,
On – poet i sołdat, bieź piera i rużja, –
Vyrvał caŕ, prikovav jejo k tačkie snaruži, –
Skovan naśmierť s polakom, – zaryty v zaboje druźja.
Ždiot priedatielej Božija strašnaja kara.
Pri mundirie, pri ordienie – carskij chołop!
Dušu volnuju prodał cariuhie, nie darom! –
I o carskij poroh rasšibajet svoj łob.
Jazyčiŝiem prodažnym on słavit tirana,
I prichodit v vostorh ot prijatielskich muk.
Vieś ispačkannyj krov́ju (krovit moja polskaja rana!):
Pried cariom, kak pietuch, – kak ot ratnych zasłuh.
Jeśli k vam izdaleča, ot volnoho rodu,
Doletit v Zapolaŕje prijatielskij klič,
I otkliknietsia v niebie, trievoža prirodu,
Eto – viestnik svobody, kak žuravl ili hrač.
Hołos moj vam znakom; był poka ja v okovach,
Iźvivajaś, kak už, (hdie podniaťsia tam v rost?),
Skolko v čuvstvach sokrytych vam poviedał tajn novych,
I dla vas był vsiehda, słovno hołub́, ja prost.
Vylivaju otravu na mir, i, nie bolšie,
Pusť jedka moja hoŕkaja žhučaja rieċ,
Eto ślozy i krov́ nieshibajemoj Polši, –
Čtob okovy razjesť, vaši ciepi raśsieċ!
Kto ž zavojet iz vas, kak pośledniaja šavka,
Zaskulit, słovno pios, čto k biťju tierpieliv,
Da i v poru jemu – povodok i udavka,
Tolko možiet kusnuť, pro dobro pozabyv.
Pierievod s polskoho Valerija Śpiridonova
Kab zrazumieć, tak sama zrabicie pierakład na maskoŭskuju movu?
I tolki my uzhadali čto Vy " karani " majecie..ź Biełarusi VKŁ. I tolki karani Ni hety Kaściuška ni ŭzhadvał ni kłapaciłsia ..ni Hramyka )))
ALE! Jon śviedčyć, što navat u 1830-ja hady, praz bolš jak paŭstahodździa paśla źniščeńnia VKŁ u składzie Rečy Paspalitaj i akupacyi rasijaj našaj terytoryi, navat u Pieciarburhu razumieli, što Litva - heta mienavita SŁAVIANIE - słavianskaja kraina.
My Litva! I hetuju praŭdu vam, chaŭruśnikam Maskvy, nie vyniščyć!
Hreki 4 nazvy vykarystoŭvajuć, my (BIEŁ.&LITVINY) -Ałbancy- Vuhrocy - Finy- Indusy i h.d. 2:ie, VKŁ&Biełaruś! chopić pravakacyi , ci z omska ?
Kali nie maješ honaru, to kali łaska. Być rabom, ci nie być - ułasny vybar kožnaha. Ale naš narod spradvieku zvaŭsia litvinami i rusinami, jak toje zapisana ŭ Litoŭskim Statutu. Tak było j tak maje być, dla tych, chto maje honar, pamiać dy nacyjanalnuju samaśviadomaść.
"tady nie było "Biełarusi", a zaraz niama Litvy. " Nie, Była Biełaruś Ŭ kielvinsitaŭ zaŭždy (pašukajcie pracy Katlerčuka) i siońnia jość i Litva (Vialikaja) i Litviny. Jak ja i pisaŭ raniej Hreki 4 nazvy vykarystoŭvajuć, my (BIEŁ.&LITVINY) -Ałbancy- Vuhrocy - Finy- Indusy i h.d. 2:ie, VKŁ&Biełaruś!
antyčnaje miesca Bereście było całkam źniščana impierskimi akupantami, z samaj vialikaj ŭ vilenskim style Sinahohaj, Kaštlarami , pomnikami , pabudavali na novym miescy sučasny horad
Choť eto nie afiširujetsia,no i Vahnier,i jeho boleje pozdnije pokłońniki sčitali tiebia s tvojej nacijej untiermienšami. Niedočiełoviekami. Dvaždy pročitaj. Trudnieje čto-libo pozornieje vydumať etoho tvojeho nika.
Niečuždyje hroby v polach Rośsii ždut / Lubitielej ślivať / Narodnyje ruċji v hniłoje morie horia
Kak spraviedlivo zamietił Babčienko—luboj hienocid słavian ,bud́ to podavlenije vosstanija Kalinovskoho ili Pražskuju viesnu,maskali nazyvajut «sporom słavian mieždu soboju»—tipa,my utopim v krovi,vy siuda nie smotritie,vy łučšie naš balet smotritie.
Nu čto—vyrodki žie. (Lit.)Nastojaŝij hnoj.(lit.)
Nie,nu toje,što Babčanka ad pačatku vajny sabraŭ užo kolki karavanaŭ z braniravanych pazadarožnikaŭ i evakaŭ,napampavanych turnikietami —heta kaniešnie pył. Kolki ŭžo ciažkich vajaroŭ zratavali jaho evaki—sotni? A kolki dronaŭ jany pieradali—kaniešnie,ŭsio heta pierakryvaje jaho strokavaja słužba ŭ Čačni. Dobra. Moža,znojdziacie prykład bolš masštabny za jaho?
Bhhhh.
Jašče u saŭdep škole ździŭlałsia Za padobnyja pavodziny rečy jaho jašče u liciei pavinny byli ..prybić
Daŭno anafiemu nasłali na rasiju
syny Rusi, Litvy Staroj i novaj.
Niama ŭžo sprečak, skončany razmovy.
Los vyrašyŭ toj daŭni vostry dysput -
rasija nie zdała finalny ispyt.
Na niejki momant ścichła varažnieča,
ale zatym "zialonych čałaviekaŭ
prysłaŭ u Krym, rakietami zatros
toj, što ad dołu tołkam nie padros.
U stepach Danieckich ros hnije nachabny.
Lach ruku dapamohi braćciam ciahnie.
Krynicy našy nie dla ruskaje kanavy,
ciakuć u bok Dniapra ci ŭ Vilniu dy Varšavu!
[...]
Dyk vysyłaj chutčej rasija
na bojniu pasynkaŭ svaich!
Chacia ladoŭni nie pustyja,
pakietaŭ chopić nie dla ŭsich.
(volnaja adaptacyja ŭ adkaz na vierš A.S. Puškina)
Ab čym hudziecie vy, złaślivych słoŭ praroki?
Navošta znoŭ nam pahražajecie vy z poŭnačy dalokaj?
Što ŭzburyła vas? — zmahańnie Ukrainy?
Ci kroŭ dziaciej u skvierach Vałnavachi?
Ci popieł Bučy, Maryupala ścieny?
Pakińcie: tut nie sprečka za miežy,
Nie rodny, nie «siamiejny» vaš kanflikt.
Nie vyrašycie vy hetaj strašnaj spravy —
Dzie los niavinnych staŭ pad ściaham kryŭd.
Daŭno nie «braty» — vorahi ciapier.
Ich siła — praŭda, vaša — štyk i źvierstva.
Chto ŭstoić u niaroŭnaj siečy viery:
Toj, chto razburaje, ci toj, chto śviet źbiaroh?
Ci źlicca reki śloz u ruskaje mora?
Ci vysachnie jano — voś vaš dakładny žach.
Pakińcie nas. Vy nie čytali
Staronak, kroŭju napisanych u Baryspali,
Vy nie spaznali płaču Chiersonu ŭ śnie,
I vam čužyja horyč, sum, nianaviść
Da tych, chto bractvam kliča śmierć.
Vy nam vinu pradjaŭlajecie, za što?
Za toje, što narod naš nie skaryŭsia,
Što ŭ ciemry my svabodnaju zorkaj
Praz dym i strach da ranku prabivalisia?
Ci za toje, što, spaliŭšy kumira,
Što zdušvaŭ volu našaju rukoj, —
My nie skarylisia?
Vy — hroznyja na słovach. Dyk dzie ž vaš podźvih?
Ci stomleny vaš «voin» na paścieli,
Ci zmoŭk vaš car, zabyŭšy pra "izmailski štyk"?
Ci vam upieršyniu — supraciŭ spraviadlivy?
Ci ździŭleny, što vas nie vitajuć chlebam-sollu
U ściudzionych ścienach Čarnihava i Sum?
Ci mała vas? Ci vam čužyja miežy?
Ci vam padałosia, što znoŭ mahčyma ŭsio —
Ad Kurska, Uładzivastoka,
Da ścienaŭ niazłomnaha Kijeva,
Dzie kroŭ i hnieŭ, jak ściah nad domam,
Padnialisia suprać vašych snoŭ?
Dyk vysyłajcie ž nam, zachopniki,
Svaich zaćvierdžanych u złości synoŭ —
Znojdziecca miesca im u čornych palitenach
Siarod mahił, što ŭžo nie nazyvajuć «bratnimi».