Kryk dušy dziaŭčyny, što skončyła miedinstytut i z žacham hladzić na bližejšyja piać hadoŭ
-
09.07.2025Stałaść, u narmalnych krainach biaspłatnaja adukacyja biaspłatnaja ) atrymlivaješ viedy, pierśpiektyvy, a dalej usio zaležyć tolki ad ciabie. Mnoju ŭ svoj čas byŭ projdzieny hety šlach raźmierkavańnia, i ja vielmi dobra razumieju jak heta vyhladaje znutry. A što datyčyć ludziej u vioscy, to zhadžajusia całkam, što heta taksama ludzi i dla ich taksama pavinny być stvoranyja ŭsie ŭmovy dla jakasnaha žyćcia i atrymańnia na miescy adpaviednaj miedycynskaj dapamohi... Ale nie takim čynam... Ci dobrym śpiecyjalistam stanie hetaja dziaŭčyna, pracujučy pad prymusam i adčuvajučy adčaj i biezvychodnaść? Sumniajusia. Sotni takich cyničnych i abyjakavych śpiecyjalistaŭ siadziać užo pa paliklinikach u rajonnych centrach i cicha nienavidziać kožnaha pacyjenta, pierastupiŭšaha paroh ich kabinieta. I tak, pierš, čym iści ŭ miedycynski pa metavym nakiravańni, niachaj kožny abituryjent pračytaje vyšej nazvanyja tvory Bułhakava. Na prastorach Rasijskaj impieryi za sto hadoŭ amal ničoha nie pamianiałasia...
-
09.07.2025Śviadomaść, Osobienno v SŠA biespłatnoje miedicinskoje obrazovanije. Čto potom ludi jeŝie poł žiźni kriedit na obučienije hasiat.
-
08.07.2025Ambułatorija vrača obŝiej praktiki nachodiatsia v ahrohorodkach, v nie v dierievniach, hdie vsie žitieli 65+, tam raznoho vozrasta žitielej chvatajet. Na každuju dierievniu vrač nie połožien, tam v łučšiem słučaje fieldšierskij punkt s fieldšierom v naličii ili s prijezžajuŝim fieldšierom, i to, jeśli dierievnia bolšaja i do ahrohorodka daleko. I voobŝie - łučšie vrač biez opyta, čiem nikakoho, tiem boleje čto k vraču v ambułatorii priłahajetsia miedsiestra ili fieldšier i sanitarka.
-
09.07.2025Raz pajšła takaja piatruška na temu pieršaj miedycynskaj praktyki, dyk voś jašče historyja Mikoły Kaliničienka ź Mikałajeŭskich stepaŭ.
Raz jana vybrała takuju składanuju i vysakarodnuju prafiesiju, joj treba viedać i historyju ludziej, što taptali hetuju ściežku da jaje.
"U 1947 hodzie, va ŭzroście 23 hadoŭ, Kaliničenka pastupiŭ u Adeski miedycynski instytut imia Pirahova. Za jaho plačyma byli bajavy vopyt, ranieńni, strasieńnie mozhu, strata słychu i movy, praciahłaje lačeńnie i praca na zavodzie. Napieradzie byli šeść hadoŭ vučoby ŭ adnoj z samych viadomych miedycynskich ustanoŭ krainy. Vučycca było ciažka. Udzień Mikała naviedvaŭ lekcyi i praktyčnyja zaniatki, a ŭnačy pracavaŭ źmienna na Adeskim supierfasfatnym zavodzie, dzie zarablaŭ na žyćcio. Paśla zakančeńnia instytuta ŭ 1953 hodzie Mikałaja Kaliničenka byŭ nakiravany na pracu ŭ viosku Tuzły, jakaja tady ŭvachodziła ŭ skład Izmailskaha rajona (ciapier Adeskaja vobłaść). Jon pracavaŭ chirurham u sielskaj rajonnaj balnicy i adnačasova vykonvaŭ abaviazki zahadčyka rajonnaha adździeła achovy zdaroŭja. Nahruzka była značnaj. Miedycynskaja infrastruktura rajona patrabavała ŭvahi, sistematyzacyi i raźvićcia. Pacyjentaŭ było šmat, ale nie chapała abstalavańnia i vopytnych śpiecyjalistaŭ. Kaliničenku davodziłasia apieryravać, arhanizoŭvać dapamohu ŭ sielskaj miascovaści, adkazvać za stan achovy zdaroŭja va ŭsim rajonie. Tut jon atrymaŭ svoj pieršy praktyčny vopyt chirurha: vykonvaŭ płanavyja i ekstranyja apieracyi, vučyŭsia prymać rašeńni biez starońniaj dapamohi. Praca była składanaj, adkaznaj i adnačasova karysnaj.
U volny ad asnoŭnaj pracy čas Kaliničenka praciahvaŭ vučobu. U 1955 hodzie jon z adznakaj skončyŭ Instytut udaskanaleńnia chirurhaŭ."
Chotia da, v 23 hoda ty vpiervyje połučaješ počti połnociennoje ludskoje myšlenije, nie rańšie. I eto jeŝio tolko načało