Nausiedu poniať možno. Nie budiem vorošiť prošłoje. No Kučinskij o čiem? Čto takoje litvinizm? Počiemu eto dietiŝie moskovskich? Litviny eto nie pro Biełaruś? Jeŝie jesť spor, čto sovriemiennyje biełorusy eto nie litviny, tolko sovriemiennyje litovcy eto litviny? Sieŕjezno? Nausieda etoj pravdy boitsia?
Ty dzie, Siaroža?
22.07.2025
Zajaviŭ samanazvany daradca samaabvieščanaj prezidentki. Chto vy takija, kab adkazvać Prezidentu inšaj krainy? Cichanoŭski hetuju kašu zavaryŭ - jamu i adkazvać. Ci jon lapnuŭ jazykom - i ŭ kusty?
Vierym Bohu
22.07.2025
Siarhiej, ty bahata zrabiŭ, adpačni. Nia treba nam jak u rasii.
Parada
22.07.2025
[Red. vydalena]
.
22.07.2025
«Litvinizm — heta dziecišča Minska i kramloŭskich śpiecsłužbaŭ», — zajaviŭ dypłamatyčny daradca Cichanoŭskaj [Dzianis Kučynski].
Dadam tolki, nie pa sutnaści, a pa formie, što my tak Miensk/Minsk jak paniaćcie paśla nie advajujem. Ludzi iniertnyja i buduć praciahvać asacyjavać "Minsk" z teroram. Z ulikam padziełu pamiž "biełaruskaj idejaj" i "biełaruskim (sučasnym, łukašenkaŭskim) režymam" lepš nie addavać u čužy bok takija niejtralnyja terminy, nazvy. Tym dypłamatam i žurnalistam, jakija zvyklisia sa štampami "aficyjny Minsk", "siłaviki", "hubiernatary" i h.d. zrabić pracu nad saboj. Śviet źmianiajecca, vy - nie. Na moj pohlad, u danym vypadku było b lepš kazać "heta dziecišča łukašysckich i kramloŭskich śpiecsłužbaŭ".
I nakont astraŭkoŭ biełaruščyny - u 2020-21-m čuŭ ideju "paprasić kavałak ziamli u Kanady".
Tema nasamreč važnaja i trahičnaja. Heta nie pieršaja chvala emihracyi. Biełarusy źnikajuć i raśsiejvajucca na płaniecie. Dzieci emihrantaŭ asimilujucca niepasredna zaraz. I składanaja, bo dla zachavańnia patrebny vialikija vysiłki, bolš za toje, što dazvalaje vyžyvańnie zaraz.
..."Ale na dastajenstva i ŭsiaki ŭrad duchoŭny i śviecki nia majeć byci abiran, ani ad nas Haspadara staŭlen, tolka zdaŭna prodkaŭ svaich uradženiec Vialikaha Kniastva Litoŭskaha Litvin i Rusin".
.
22.07.2025
Nu tak čaho adraklisia - kali toje dla Vas hańba, pišycie nie na sučasnaj biełaruskaj, a na movie XVI st.
Janka
22.07.2025
Prezident Naŭsieda zanadta vostra adreahavaŭ da słova "aŭtanomnyja", jakoje dakładna nie było vykarystanym u kantekście zamachu na suvierenitet Litvy, ale sapraŭdy było nieŭdałym. Tamu Siarhieju varta akuratniej vykazvacca, kali sprava idzie ab dziejnaści ŭ zamiežžy. Bo nažal, jon zaraz vymušany praćhvać zmahańnie nie ŭnutry Biełarusi, a ŭ palityčnym prytułku ŭ Litvie, krainie, jakaja šmat zapłaciła za svaju niezaležnaść i naturalna vielmi baluča ŭsprymaje ŭsio, što kranaje jaje suvierienitetu. Darečna było b ŭžyć słovy "kulturnickija", "dyjasparalnyja" i h.d., spasyłajučysia na dośvied litoŭcaŭ časoŭ savieckaj akupacyi ŭ vyhladzie Vierchoŭnaha kamiteta vyzvaleńnia Litvy (lit. Vyriausiasis Lietuvos islaisvinimo komitetas, VLIK) i Suśvietnaj supołki litoŭcaŭ (lit. Pasaulio Lietuviu Bendruomene – PLB, anhł. Lithuanian World Community). Spadaru Kučynskamu ŭ adkazie prezidentu Litvy było b lepiej ŭzhadvać dobra viadomy i zrazumieły litoŭcam dośvied litoŭskaha supracivu, a nie varušyć temu "lićvinizmu".
Cim
22.07.2025
Ułady Litvy i sami litoŭcy vielmi krytyčna i z apaskaju staviacca da razmovaŭ pra "litvinizm". Tamu Dzianis Kučynski zrabiŭ pravilnuju dypłamatyčnuju zajavu.
Alhierd
22.07.2025
Nu dopustim Litva nie priniała chartiju riehionalnych jazykov,a Polša priniała i užie biełorusskij jazyk imiejet oficialnyj status v Čiechii i Polšie v miestach kompaktnoho proživanija biełorusov. I nienado sprašivať u polakov razriešienija,prosto pieriejezžajtie v Biełostok i kohda našich budiet 20%+ eto i staniet našim avtonomnym pribiežiŝiem.
Alhierd
22.07.2025
Alhierd, naprimier pomohať ariendovať kvartiru nie v Poznani,a v Biełostokie. Otkryvať(riełacirovať) biźnies v Biełostokie,brať biełorusov tam na rabotu. Nado s uvažienijem otnositsia k miestnoj kulturie,no nie rabicca jaje častkaj.
Alhierd
22.07.2025
Alhierd, jeśli vzhlanuť naprimier na juridičieskije niuansy. To naprimier na mihranskije jazyki chartija nie rasprostraniajetsia. No v Čiechii i Polšie biełorusskij priznan jazykom nacionalnoho mieńšinstva. Tak,čto łohično priedpołožiť jeśli biełorusy budut lehalno proživať v Polšie ili Čiechii to oni mohut polzovaťsia biełorusskim jazykom.
Alhierd
22.07.2025
To jesť tut libo pieriehovory s pravitielstvami Čiechii i Polši,čto by v miestach kompaktnoho i lehalnoho proživanija biełorusov im davali pravo polzovaťsia BIEŁORUSSKIM jazykom,libo sielitsia tam hdie biełorusy imiejut takoje pravo. Naprimier horod Hajnauka v Polšie.
Alhierd
22.07.2025
Alhierd, Sohłasno **Jevropiejskoj chartii riehionalnych jazykov ili jazykov mieńšinstv (ECRML)**, nositieli jazyka **nie obiazatielno dołžny byť hraždanami strany**, čtoby ich jazyk połučił zaŝitu. Vot klučievyje momienty:
### 1. **Kritierii priznanija jazyka** Chartija zaŝiŝajet jazyki, kotoryje: - **Tradicionno ispolzujutsia** na tierritorii hosudarstva (t.ie. imiejut istoričieskije korni v riehionie). - **Otličajutsia ot oficialnoho jazyka** strany. - **Nie javlajutsia dialektami hosudarstviennoho jazyka** ili jazykami mihrantov.
Hraždanstvo nositielej **nie ukazano** kak obiazatielnoje usłovije. Naprimier, vienhierskij jazyk zaŝiŝien v Słovakii, Rumynii i Sierbii, dažie jeśli časť jeho nositielej — etničieskije vienhry, nie imiejuŝije hraždanstva etich stran.
### 2. **Jazyki mieńšinstv vs. jazyki mihrantov** - **Jazyki mieńšinstv** (naprimier, saamskij v Šviecii ili brietonskij vo Francii) zaŝiŝajutsia, dažie jeśli ich nositieli — nie hraždanie, no istoričieski proživajut v riehionie. - **Jazyki mihrantov** (naprimier, arabskij ili urdu v Jevropie) **nie popadajut** pod zaŝitu Chartii, tak kak oni nie sčitajutsia "tradicionnymi" dla dannoj tierritorii.
### 3. **Praktika v raznych stranach** Niekotoryje strany mohut vvodiť dopołnitielnyje ohraničienija: - V **Łatvii** i **Estonii** russkij jazyk, niesmotria na širokoje ispolzovanije, nie priznan riehionalnym, tak kak jeho nositieli často rassmatrivajutsia kak potomki sovietskich mihrantov. - V **Finlandii** šviedskij jazyk imiejet oficialnyj status, chotia mnohije jeho nositieli — finskije hraždanie šviedskoho proischoždienija.
### **Vyvod** Hraždanstvo nositielej **nie javlajetsia formalnym triebovanijem** Chartii, no jazyk dołžien byť **istoričieski ukorieniennym** v riehionie. Jeśli žie jazyk associirujetsia s niedavniej mihracijej, on nie połučit zaŝity, dažie jeśli na niem hovorit značitielnaja časť nasielenija.
Alhierd
22.07.2025
Voobŝiem biełorusskij jazyk v Polšie i Čiechii priznan jazykom nacionalnoho mieńšinstva,poskolku viediet svoi korni iz sriednieviekov́ja. Čisło nostielej riekomiendujemoje Chartijej ot 3%-10% v Polšie ustanovlena płanka v 20%. I tut chorošaja novosť , riehionalnaja chartija jazykov rasprostraniajetsia nie tolko na hraždan strany,a prosto na čisło nositielej. Poetomu jeśli Biełorusov budiet proživať dostatočnoje količiestvo v Biełostokie možno rasčityvať,čto biełorusskij staniet oficialnym jazykom v etom riehionie.
Uładzimir Niaklajeŭ
22.07.2025
Vy — biełarusy? Chto takija? Jość Polšča, Žmudź, Litva, Rasija — Jak vy ŭščymilisia siarod? Adkul źjavilisia? Z bałot? Z čaho źlapilisia? Z tumanaŭ?.. Takich padmien, Takich padmanaŭ Nia viedaŭ ni adzin narod. Litva! Ad śloz u horle horka, Jak nazvu vymaŭlu tvaju: Litva! Pa ŭsioj ziamli staju Ja na śviatych tvaich pahorkach. Dziela čaho ŭva mnie ty budziš Nadzieju hołasam kryvi? Litva! Ty ŭžo była? Ty budzieš? Kali žyvaja, dyk žyvi!.... ...Skažu adno — što ŭ toj raz musiŭ Skazać, ale zabyŭsia ŭ skrusie, Bo ŭžo sivaja hałava... Niama nijakaj Biełaj Rusi, A jość Vialikaja Litva!
BrBrPatapim
22.07.2025
A što, narmalovaja ideja - vykupić niejki vostraŭ i pabudavać tam svabodnuju Biełaruś. U akijanie tysiačy nikomu nie patrebnych astravoŭ jakija možna vykupić ci ŭziać u arendu
Uładzisłaŭ Syrakomla
22.07.2025
Pra adno ja tolki śpiavaju, choć na roznyja matyvy Chaj žyvie naša Litva! Chaj žyvuć litviny!
Kola bok
22.07.2025
Vostrau , vostravy ci vyspy heta nie terytaryjalnyja adzinki a areoły biełaruskaj kultury , cerkvy , škoły dyj movy nie vydumvajcie bzdur . Jany pavinny być tam, dzie jeścieka biełaruski duch pa usim śviecie , vučyciesia u amerykanskaj biełaruskaj dyjaspary
Naŭsieda vykazaŭsia nakont idei Cichanoŭskaha pra aŭtanomnyja «astravy» biełarusaŭ u roznych krainach
Cichanoŭski hetuju kašu zavaryŭ - jamu i adkazvać. Ci jon lapnuŭ jazykom - i ŭ kusty?
Dadam tolki, nie pa sutnaści, a pa formie, što my tak Miensk/Minsk jak paniaćcie paśla nie advajujem. Ludzi iniertnyja i buduć praciahvać asacyjavać "Minsk" z teroram.
Z ulikam padziełu pamiž "biełaruskaj idejaj" i "biełaruskim (sučasnym, łukašenkaŭskim) režymam" lepš nie addavać u čužy bok takija niejtralnyja terminy, nazvy.
Tym dypłamatam i žurnalistam, jakija zvyklisia sa štampami "aficyjny Minsk", "siłaviki", "hubiernatary" i h.d. zrabić pracu nad saboj. Śviet źmianiajecca, vy - nie.
Na moj pohlad, u danym vypadku było b lepš kazać "heta dziecišča łukašysckich i kramloŭskich śpiecsłužbaŭ".
I nakont astraŭkoŭ biełaruščyny - u 2020-21-m čuŭ ideju "paprasić kavałak ziamli u Kanady".
Tema nasamreč važnaja i trahičnaja. Heta nie pieršaja chvala emihracyi. Biełarusy źnikajuć i raśsiejvajucca na płaniecie. Dzieci emihrantaŭ asimilujucca niepasredna zaraz. I składanaja, bo dla zachavańnia patrebny vialikija vysiłki, bolš za toje, što dazvalaje vyžyvańnie zaraz.
9-y artykuł treciaha raździełu Litoŭskaha Statutu redakcyi 1566 hodu:
..."Ale na dastajenstva i ŭsiaki ŭrad duchoŭny i śviecki nia majeć byci abiran, ani ad nas Haspadara staŭlen, tolka zdaŭna prodkaŭ svaich uradženiec Vialikaha Kniastva Litoŭskaha Litvin i Rusin".
Tamu Siarhieju varta akuratniej vykazvacca, kali sprava idzie ab dziejnaści ŭ zamiežžy. Bo nažal, jon zaraz vymušany praćhvać zmahańnie nie ŭnutry Biełarusi, a ŭ palityčnym prytułku ŭ Litvie, krainie, jakaja šmat zapłaciła za svaju niezaležnaść i naturalna vielmi baluča ŭsprymaje ŭsio, što kranaje jaje suvierienitetu. Darečna było b ŭžyć słovy "kulturnickija", "dyjasparalnyja" i h.d., spasyłajučysia na dośvied litoŭcaŭ časoŭ savieckaj akupacyi ŭ vyhladzie Vierchoŭnaha kamiteta vyzvaleńnia Litvy (lit. Vyriausiasis Lietuvos islaisvinimo komitetas, VLIK) i Suśvietnaj supołki litoŭcaŭ (lit. Pasaulio Lietuviu Bendruomene – PLB, anhł. Lithuanian World Community). Spadaru Kučynskamu ŭ adkazie prezidentu Litvy było b lepiej ŭzhadvać dobra viadomy i zrazumieły litoŭcam dośvied litoŭskaha supracivu, a nie varušyć temu "lićvinizmu".
### 1. **Kritierii priznanija jazyka**
Chartija zaŝiŝajet jazyki, kotoryje:
- **Tradicionno ispolzujutsia** na tierritorii hosudarstva (t.ie. imiejut istoričieskije korni v riehionie).
- **Otličajutsia ot oficialnoho jazyka** strany.
- **Nie javlajutsia dialektami hosudarstviennoho jazyka** ili jazykami mihrantov.
Hraždanstvo nositielej **nie ukazano** kak obiazatielnoje usłovije. Naprimier, vienhierskij jazyk zaŝiŝien v Słovakii, Rumynii i Sierbii, dažie jeśli časť jeho nositielej — etničieskije vienhry, nie imiejuŝije hraždanstva etich stran.
### 2. **Jazyki mieńšinstv vs. jazyki mihrantov**
- **Jazyki mieńšinstv** (naprimier, saamskij v Šviecii ili brietonskij vo Francii) zaŝiŝajutsia, dažie jeśli ich nositieli — nie hraždanie, no istoričieski proživajut v riehionie.
- **Jazyki mihrantov** (naprimier, arabskij ili urdu v Jevropie) **nie popadajut** pod zaŝitu Chartii, tak kak oni nie sčitajutsia "tradicionnymi" dla dannoj tierritorii.
### 3. **Praktika v raznych stranach**
Niekotoryje strany mohut vvodiť dopołnitielnyje ohraničienija:
- V **Łatvii** i **Estonii** russkij jazyk, niesmotria na širokoje ispolzovanije, nie priznan riehionalnym, tak kak jeho nositieli často rassmatrivajutsia kak potomki sovietskich mihrantov.
- V **Finlandii** šviedskij jazyk imiejet oficialnyj status, chotia mnohije jeho nositieli — finskije hraždanie šviedskoho proischoždienija.
### **Vyvod**
Hraždanstvo nositielej **nie javlajetsia formalnym triebovanijem** Chartii, no jazyk dołžien byť **istoričieski ukorieniennym** v riehionie. Jeśli žie jazyk associirujetsia s niedavniej mihracijej, on nie połučit zaŝity, dažie jeśli na niem hovorit značitielnaja časť nasielenija.
Jość Polšča,
Žmudź,
Litva,
Rasija —
Jak vy ŭščymilisia siarod?
Adkul źjavilisia? Z bałot?
Z čaho źlapilisia? Z tumanaŭ?..
Takich padmien,
Takich padmanaŭ
Nia viedaŭ ni adzin narod.
Litva! Ad śloz u horle horka,
Jak nazvu vymaŭlu tvaju:
Litva! Pa ŭsioj ziamli staju
Ja na śviatych tvaich pahorkach.
Dziela čaho ŭva mnie ty budziš
Nadzieju hołasam kryvi?
Litva! Ty ŭžo była? Ty budzieš?
Kali žyvaja, dyk žyvi!....
...Skažu adno —
što ŭ toj raz musiŭ
Skazać, ale zabyŭsia ŭ skrusie,
Bo ŭžo sivaja hałava...
Niama nijakaj Biełaj Rusi,
A jość Vialikaja Litva!
choć na roznyja matyvy
Chaj žyvie naša Litva!
Chaj žyvuć litviny!
Jany pavinny być tam, dzie jeścieka biełaruski duch pa usim śviecie , vučyciesia u amerykanskaj biełaruskaj dyjaspary