Admin biełaruskaj Vikipiedyi: Davajcie spynim pisać pra biazdarnaściaŭ tolki tamu, što jany biełarusy abo emihranty
-
24.07.2025BrBrPatapim , niavartaja, biazdarnaja kultura taksama nie nabližajuć nas da volnaj i niezaležnaj Biełarusi, a nabližajuć da kulturnaha vyradžeńnia, bo ŭ biełarusaŭ źbivajucca aryjenciry - što vartaje, a što nie.
-
25.07.2025Łapidarny krytyk. Jak svarlivaja starucha viarzie na na inšych, zajmajučysia vikipiedyjaj... Oho.
Padobna na toje, što čeł - śpiecyjalist pa ŭsich pytańniach. Užo takuju płastylinavuju aśvietu prydbaŭ, što bieražyciesia:)
Naš nastupny prezident, nia mienš, bo viedaje, što kamu možna, a kamu niamožna. Što Kultura, a što nie.
Pierad tym jak viarźci na inšych, płastylinavy hienij, stvary sam niešta "niabrudnaje" i pierakanajsia nakolki ŭsim na ciabie abyjakava budzie. Łapidarny biełaruski Van-Hoh. -
24.07.2025Nia zhodzien z aŭtaram. Lepš by pisali pra ŭsie "niaznačnyja" padziei ŭ biełaruskaj kultury.
Ale zamiest hetaha prapanujuć 100500 artykułaŭ pra dzikpiki Hajdukievičaŭ i Stryžakoŭ. -
24.07.2025Čytač , dzikpik Stryžaka maje palityčnyja nastupstvy, a małaznačnyja emihranckija imprezy nie majuć.
-
24.07.2025Pravomočno li podobnoje protivopostavlenije? Avtor staťji pišiet nie o tom. Jeho urovień obrazovanija, pohružiennosti v profieśsiju i žiźniennyj opyt pozvolajet obosnovať točku zrienija, v kotoroj, kromie zdravoho smysła, jeŝie i łohika jesť A stałkivať łbami ċju-to hriaź i vot eti samyje małochudožiestviennyje i małoznačimyje "kulturnyje javlenija" - prieždie vsieho, niełohično.
-
24.07.2025Maryja, dzikpik Stryžaka nie maje anijakich palityčnych nastupstvaŭ, hetyja nastupstvy razdźmuli śmi.
Vuń Andreja Pavuka Andreja žonka telefonam biła. Jon u FB sihnał sos padavaŭ. I jakija nastupstvy? Nijakich. Bo nichto nie razdźmuvaŭ. Usie prosta praihnoryli.
A dzikpik na maršy roŭnaści? Taksama praihnaravali.
Tak što ad śmi taksama zaležać u tym liku i nastupstvy. -
25.07.2025Rola śmi ŭ nastupstvach, A nahadajcie, jakuju arhanizacyju ŭznačalvaŭ Pavuk, ja zabyŭsia.
-
24.07.2025[Red. vydalena]
-
24.07.2025Iznoŭ ty ja ž samyja hrabli. Čakać, pakul talenty źjaviacca, i potym ich na rukach nasić. Astatniaje niecikava. Davaj šedeŭry! Tak nie pracuje. Sapraŭdy talenavitaje zastaniecca. Astatniaje budzie hlebaj dla talenavitaha. Pišycie, spadarstva, pišycie pra ŭsio. Mnie ŭsio cikava
-
24.07.2025Kulturny mastak, dyk voś ža napisana, što jość konkursy, fiestyvali, dzie śpiecyjalisty adbirajuć talenty — heta nie zadača miedyja. Zadača miedyja padśviacić, kali niechta damohsia pośpiechu.
Čamu takija zaŭziatyja i pakryŭdžanyja amatary mastactva nie viaduć ułasnyja telehram-kanały pra lubimaje mastactva? Kali chłopcy i dziaŭčaty harać ahučkaj filmaŭ i strymami hulniaŭ, dyk užo dziasiatki kanalčykaŭ pa-biełarusku viaduć. Biełaruskaje koła vielmi vuzkaje: čahości niama — stvary sam!
Paśla z hetych kanałaŭ niešta i ŭ miedyja trapić. -
24.07.2025Kulturny mastak, mnie zdajecca, naŭrad ci chto-niebudź chacieŭ niešta zabaraniać, tym bolš - zabaraniać "pisać pra ŭsio". Ale varta razumieć, što aŭdytoryja miedyja dla zvyčajnaha čałavieka nie zaŭsiody maje mahčymaść čytać pra ŭsio, tamu vielmi važny adkazny padychod da vybaru kantentu.
-
24.07.2025Jość asobnaja kasta mastakoŭ i znatakoŭ sučasnaha mastactva, jakija isnujuć dla ŭłasnaha samapadtrymańnia: adny stvarajuć nikomu nie patrebnyja rečy, zadača inšych - uschvalać hetaje niepatrebstva i kazać, što inšyja zanadta durnyja, kab zrazumieć takoje mastactva. A nasamreč heta prosta drennaje mastactva i ludzi, jakija zarablajuć na chłuśni. Pieršy raz? Nie. Pahladzicie kolki infamachlaroŭ, jakija pradajuć kursy dychańnia pavietram. A voś hetyja znataki znajšli svaju nišu našmat raniej.
-
24.07.2025Jon nie moža kazać hazietam dy žurnalistam, pra kaho pisać, a pra kaho nie.
Pra biełarusaŭ treba pisać, bo chto akramia nas napiša?
Emihranckaja kultura šmat kamu cikava. -
24.07.2025Vaš kep, vy bačyli prahlady artykułaŭ pra emihranckuju kulturu? Kali "šmat kamu cikava", to niachaj pryjduć i prahałasujuć prahladami.
-
24.07.2025Vaš kep, Stvarycie biełaruskamoŭnyja vilenskuju i varšaŭskuju rajonki i pišycie tudy pra svaje imprezy. Čamuści nichto ž nie patrabuje, kab u Našaj Nivie źjaŭlalisia naviny, pra vystup VIA "Vierasok" u DK Bieździežskaha sielsavieta, pra što dakładna napiša miascovaja rajonka. A jany jak by nie tolki biełarusy, ale prasoŭvajuć nacyjanalnuju kulturu. Dyk čamu my pavinny čytać na Našaj Nivie naviny taho ž uzroŭniu rajonki, ale adabranyja z emihranckaha koła?
-
24.07.2025CV, mienavita heta ja i zapatrabavaŭ, tolki sfarmulavaŭ heta nie nastolki debilna
-
24.07.2025Pravilna havoryć. A to adkryješ staronku, a tam tolki pra dzikpiki.
Byccam dzikpik naša kulturnaje dasiahnieńnie. -
24.07.2025Daŭno para. Zanadta šmat uvahi ichnim vyčvarenstvam dy pustomu tryźnieńniu.
-
24.07.2025Nie, davajcie vyrašym, chto adorany a chto bnzdarny. A jašče lepiej budziem pisać tolki pra Zianona Stanisłavaviča.
-
24.07.2025V niekotorych momientach riedaktor prav, no vot v ciełom (!!!) on niesiot čuš.
prosto potomu, čto ili nie ponimajet, ili soznatielno zakryvajet hłaza na to, čto "hiettoizaciju" zatiejali nie svobodnyje ŚMI, a haulajtierskije.
eto v ich izdanijach vsie napisano isklučitielno o hosudarstviennych sohłasovannych mieroprijatijach. a učityvaja, čto tałantlivym tam po opriedieleniju nie miesto, tolko łojalnym, to i urovień "kulturnych" sobytij tam jeŝio nižie tiech, na kotoryje on opołčiłsia.
a v prirodie luboje diejstvije vyzyvajet protivodiejstvije. izhnannym śmi niet smysła pisať o tom, čto priezientujet provłastnaja "kultura", tam, povtoriuś, smysła na poriadok mieńšie. i čto ostajetsia? tak poniatno žie, čto ośvieŝienije vsieho ostalnoho, čto zamałčivatsia sovbielijej s riehionalnymi satielitami.
i bolšoje spasibo im za eto!!!
čto zdieś jeho tak vozmutiło? -
24.07.2025politziek, pro osnovnyje kulturnyje sobytija v Biełarusi hośśmi pišut, riekomienduju choť raz otkryť i počitať. V principie isčierpyvajuŝie, no často vidno, čto pišut očień zielenyje žurnalisty. Oni tak žie pišut mnoho pro kulturnyj musor, kotoryj avtor pravilno nazvał "pustaziellem". Vy pro nieho nie znajetie, potomu čto priličnyje śmi, kotoryje vy čitajetie, bierut iz hośśmi ziorna, a plevieł nie bierut. Sobstvienno vsia staťja kažietsia pro to, čto i v słožnych usłovijach, kohda niet priamoho dostupa k biełorusskomu iskusstvu, nie nužno opuskaťsia do plevieł.
-
24.07.2025Prosty prykład - hurt ili-ili, chto pra ich piša? Nichto. Pry hetym ludzi vychodzili ŭ zachapłajeńni ad ich, paśla tutaki i ździŭlalisia, što nia viedali pra ich dahetul. Tamu sprava daloka nie ŭ jakaści.
-
24.07.2025oh my, a što pra ich pisać, kali jany za šmat hadoŭ na svoj ułasny jutub zdoleli zalić tolki try svaje pieśni? Nichto nie patrabuje rabić klipy, prosta muzyki z zastaŭkaj dastatkova. Ale hetaha niama. Nu i chto vinavaty?
-
24.07.2025ani-ani, navat samyja valikija prahlady na jutubie nie harantujuć, što pra vas buduć pisać. Zaraz jość dastatkovaja kolkaść biełaruskich trekaŭ, jakija majuć miljonnyja prahlady na jutubie. Chto pra ich piša? Nichto. Prosta tamu što heta nie daje prahlady ŚMI.
-
24.07.2025ani-ani, Stryžak svoj dzikpik nikudy nie zalivaŭ, nivodnaha videa ŭ jutubie, ale śmi niekalki dzion hetuju temu musolać.
-
24.07.2025Pra kancertny tur Irdarat NN napisała 1 (adzin) raz. Tamu ja na ich trapiŭ, i zaraz mahu prajechać 10 hadzinaŭ u adzin kaniec, kab trapić da nich na kancert.
Ale čamu NN nie piša vohule NIČOHA pra letašni tur Irdarat z terminami i krainami? Čamu vohule NIČOHA pra kancerty Vadanosavaj? Dzikpiki Stryžaka i vy€&@ry nikomu nieviadomych analitykaŭ cikaviejšyja?
Ja nazvaŭ zaraz dvuch kiunstleraŭ. A dziesiatak zastaŭsia nie nazvanymi. Moža NN zrabić raździeł KULTURA - mnoha biełarusaŭ hastralujuć u zamiežžy - ich reklama robicca praz adno miejsca biełaruskimi miedyja, nat aŭtamatyčnych banieraŭ niama. -
24.07.2025Łapidarny hienij, hety raździeł treba nazyvać nie Kultura, a Naša Emihracyja — moža było b i varta zrabić taki raździeł. Ale čamu dahetul nichto nie zrabiŭ taki ŭ siabie?
-
24.07.2025nnn, u mianie niama sajta
-
24.07.2025nnn, i što, Cichanoŭskaja adrazu vybje dla takoha sajta finansavańnie? Nie. Usie my viedajem, na jakija sajty jana vybivaje finansavańnie. Astatnim - fihu. U tym liku i kulturnickim.
-
24.07.2025Sumniavajusia, ja pra raździeł na NN a nie pra asobny sajt
-
24.07.2025Aŭtar tak aŭtarytetna siabie padaŭ - i mastackaja škoła, i rukami z płastylinu ŭmieju i navuki z vysokimi mastactvami zasvoiŭ... Tolki što ŭ chory nie śpiavaju. ))
Ale z usich navuk nie zasvoiŭ bazy, pra katoruju sam ŭzhadaŭ : ŭsio zroblenaje čałaviekam i jość kultura, duchoŭnaja ci materyjalnaja, ale ŭsio jość kultura.
Vobrazna kažučy, heta jak roznakalarovaja koŭdra, sšytaja sa šmatlikich šmatočkaŭ. Vyrvi adzin šmatok i budzie dzirka. Dziravaja koŭdra słaba hreje. Parušany ŭzor pierastaje być ŭzoram.
Razmovy ŭ styli "rassuńsia, hraź, sapraŭdny hnoj płyvie" nie dla nas.
Siońnia nam važny kožny ŭzor i kožny šmatok, za nas nichto našu koŭdru nam nie satče i nie skroić.
Dastupnaść našych miedyja da infarmacyi "z paloŭ" - asobnaja prablemka.
Chto moža - dapamažycie, a nie hałasicie ŭ niabiosy. -
25.07.2025Najpierš nie hałasi! , Zhodzien z vami.
Tyja, chto sam nikoli nie sprabavaŭ stvarać niešta, jak i tyja, chto majuć niejkija narcyśsičnyja adchileńni i kompleksy asabovaści, darvaŭšysia da "mikrafona" demanstrujuć svaje chiby pryludna.
Bo meta - pryciahnuć uvahu da siabie, a nie da tvoraŭ mastactva ci kultury. Meta paprasić, kab my ich vylečyli.
Čamu jon vyrašyŭ - hety čałaviek z artykuła, - što raptam tolki jon moža bačyć Van-Hohaŭ??? Z-za kompleksaŭ. Niaščasny. -
24.07.2025Jak jany mohuć pisać pra štości cikava i abjektyŭna, kali jany pakłaniajucca pierš za ŭsio pierad peŭnymi palityčnymi fihurami, siervilna niesučy im kvietki?
-
24.07.2025Jašče z časoŭ Van Hoha i pa našyja dni, śmi, tyktok i kolkaść padpisčykaŭ nie majuć karelacyi ź jakaściu.
-
24.07.2025Prablema našmat bolš šyrejšaja i palahaje ŭ tatalnaj cenzury tak zvanych niezaležnych ŚMI, jakija akazalisia całkam niezaležnymi ad biełaruskaha hramadstva. Što kazać pra kulturu, kali jany navat nie publikujuć važnyja palityčnyja temy kštałtu prapanovy Cichanoŭskamu 200,000 na ŭdar? Ci zdaryŭsia b toj Stryžak ź Lavončykam uvohule, kali b hetyja "ŚMI" aśviačali abjektyŭna padziei ŭ "demakratyčnych kołach"? Pra hetyja rečy daŭno ž było viadoma!
Niama ŭ nas žurnalistyki, niama! -
24.07.2025Naša Niva, dziakuj, cikavyja razvažańni! Nie baču niejkich supiarečnaściej, zhodzien z abodvuma aŭtarami.
-
24.07.2025Toj chto čatam tam gtp pierakładaje, i nie viedaje słova niazdara.
-
24.07.2025Bčzdarnaść heta chto?, biełaruskija słova biez + dar = biezdar, a ad jaho biazdarnaść. Nie treba vydumlać novuju movu, kali ŭžo jana jość.
-
24.07.2025Jość praŭda ŭ hetych słovach. Liču, što ŭ pieršuju čarhu ŭ prasoŭvańni siabie najabolš zacikaŭlenymi pavinny być sami tvorcy. Heta 2025-y hod, siabručki. Mała zrabić 1 raz niešta - treba dzień za dniom trymać płanku ŭvahi da siabie/praduktu. Ciažkaja markietynhavaja praca, jakaja dakładna daść plon, kali vašaja tvorčaść sapraŭdy padychodzić dla massavaha spažyvańnia. My nie ŭ 1990-ja žyviom, alo!
-
24.07.2025Niama takoj pieradačy "Mnie taksama nie padabajecca". Jość rasiejskamoŭnaja "Mnie tožie nie nravitsia".
-
24.07.2025Heta nie toj Uładzisłaŭ, jaki aburajecca, kali źniščajucca pomniki savieckim akupantam?
*Nie, nie pra architekturu havorka. -
24.07.2025Niachaj pišuć bolš. Dla luboha adekvatnaha čałavieka maje vialikuju vartaść toje što stvaraje siamja, siabry, kalehi, ziemlaki. Ci jość uvohule niejkaja absalutnaja mastackaja vartaść? U kožnaj siamji abo ŭ vuzkim kole siabroŭ jość naratyvy, žarty, asobnyja słovy, nieviadomyja i niezrazumiełyja tym chto pa-za kantekstam. Toje samaje z nacyjanalnym mastactvam. Pakul tvorčaść nie vyjšła na bolš surjozny ŭzrovień dzie zmohuć acanić samabytnaść usprymajučy “iak jość” abo mieć dastatkova žadańnia pahłybicca ŭ kantekst kab zrazumieć pra što heta, treba padtrymać u svaim asiarodku. A kab padtrymać, treba viedać. Chaj pišuć značna bolš. Kultura abjadnoŭvaje lepš za astravy-biznes-chaby.
-
24.07.2025Pra fiestyvalnaje kino pahadžusia. Navat kali jano i adznačana žury - dzie jaho pahladzieć? Jano schavanaje za siamiu piačaciami. Nu dyk kali zdymajecie dla svajoj ciesnaj tusovački, kali ja nie mahu jaho pahladzieć, to nie chaču i viedać.
-
24.07.2025Režysiorki, pisacielki i skulptarki niehodue.
-
24.07.2025Dziakuj za srač vakoł kultury :) Sračy heta toje, što ruchaje nas napierad. Treba bolš sracca za kulturu!
-
24.07.2025Vola , isnuje prablema abmiežavanaści resursaŭ. Naprykład, volnaha času ŭ aŭdytoryi. Akramia taho, układvajučy svoj volny čas, jana pavinna raźvivacca, a nie dehradavać, abo, pa spraviadlivaści, atrymlivać peŭnuju kaštoŭnaść uzamien.
Prabačcie za maju dušnotu - razumieju, što hučyć zanadta surjozna, ale chočacca, kab byŭ adkazny padychod da kantentu. -
24.07.2025Vola , treba bolš dyskusii, tym bolš, kali razmova pra kulturu. A srač chaj zastaniecca dla chamavatych mužykoŭ i babak, jakija pabudavali tuju narodnuju sistemu, jakaja siońnia ŭ Biełarusi.
-
24.07.2025Tak-tak, mienavita tamu my čytajem pra "diss" niejkaj kz-repierki na instasamku - voś jano sapraŭdnaje mastactva! Kudy tam mihrantami z hieta?
-
24.07.2025Nu heta daŭno viadomaja situacyja. Taksama krynžavaŭ z pastoŭ u roznych čatach, kštałtu MKB, dzie panosili łahatypy biełaruskich spartovych hulniaŭ, tolki praz toje, što jany "dziaržaŭnyja", a značyć — režymnyja: zubra-chakieista ci rysionka. Choć takija samyja łahatypy ŭ inšych krainach ničym nie lepšyja i biełaruski dyzajnier dobra vykanaŭ svaju spravu.
-
24.07.2025Padobna što rupliviec uvahi da hienijaŭ maje na mecie rečy bolš prazaičnyja - lehalizacyja režymu ŭzurapatara praź lehalizacyju režymnych mierapryjemstvaŭ.
"hienacyd biełaruskaha naroda" pravaleny, "vajna i niemcy" nie pracuje, "Minsk pierahavorny" adrazu abśmiajali i zabyli.
Dyk vyrašyli zajści z boku kultury: akazvajecca ŭsie pavinny lubić i šanavać dazvolenyja režymam mierapryjemstvy. A voś viedać pra premjeru biełaruskaha režysiora na francuzskim kinafiestyvali? Nie-nie! Emihranckaje, značyć, nikomu nie pavinna być cikava.
Na pieršy pohlad dziŭnaja łohika dla architektara-skulptara, pryhledzieŭšysia bačyš raźlik i metanakiravany pasył. -
24.07.2025Najpierš nie hałasi!, Tesła ŭsie
-
24.07.2025Łučšieje proiźviedienije na movie v etom viekie - klatva Połka Kalinovskoho .
-
24.07.2025Majo mierkavańnie jak spažyŭca kultury blizkaje da taho, što skazaŭ Taras, pry hetym sfarmavaŭ ja jaho raniej niezaležna.
Padača ŭ artykule čamuści davoli rezkaja: "abvinavaciŭ", "nie pisać pra biazdarnaściaŭ". Dalej nie zusim zrazumiełyja i paśladoŭnyja paraŭnańni architekturnych i kinošnych spraŭ. Mabyć, niešta asabistaje.
Pa sutnaści:
1. Ludziam cikavyja: a) padziei vakoł sabie i b) niešta niezvyčajnaje, značnaje ŭ śviecie.
Tamu niedastatkova tolki najlepšych prykładaŭ suśvietnaj kultury (b), važna i toje, što pobač, svajo, taho ŭzroŭniu, što jość (a).
Pra heta šmat i pa-roznamu skazali taksama inšyja kamientatary.
2. Ahlad kultury ŭ "ahulnych" biełaruskich ŚMI nie zakryvaje toje, što adbyvajecca, jon davoli "łaskutny" i vypadkovy. (Tut zhodny z Tarasam).
Hady 3-4 tamu:
- Za staroj architekturaj - na "Spadčynu".
- Za kino - na "Biełavud".
- Teatr - da Marcinkieviča.
- Litaratura - "Biellit" Nasty (jaki paśla Azaronak zachapiŭ u "Knihaŭkie").
Zaraz:
- Architektura i spadčyna hodna prysutničajuć na "NN". Z bonusami ŭ vyhladzie archieałohii.
(Nie zhodny z Nastaśsiaj Roŭdaj, što heta całkam pra kulturu, heta pra jaje častku).
- Kino, pa toj ža schiemie, razam z žurnalistam, źjaviłasia na "Jeŭraradyjo".
Na "NN" kino prysutničaje ŭ vyhladzie suśvietnych sieryjałaŭ (mabyć, niechta tut fanat mienavita hetaha žanru). I trochi astatniaje.
Ja sam nie fanat kino, no dziakujučy "Biełavudu" i "Paŭnočnamu źziańniu" zrazumieŭ, što biełaruskaje kino - nie niejkaje "mieściačkovaje", jano cikavaje. Toje, što na fiestyvali, možna hladzieć amal całkam i zapar.
Voś tut, na mnie, adukacyjnaja funkcyja ahladalnikaŭ i prapahandystaŭ biełaruskaha kino i spracavała.
- Litaratura. Zaraz na "NN" pry pieradrukoŭkach z "Biellit" (novaha sajtu) i recenzijach Zosi - zakryvaje davoli šmat. Ale i nie ŭsio, što žadałasia b.
- Muzyka. Dahetul łaskutna i vypadkova.
Dla prykładu, tut uvieś prošły hod čałaviek u kamientaryjach pisaŭ, što albom Takindanha prajšoŭ całkam niezaŭvažanym. I heta praŭda.
3. Adviečny spor "ŚMI pavinny šukać naviny kultury" abo "dziejačy kultury pavinny zacikavić ŚMI" - pustoje, na moj pohlad.
Heta kali ŭ ŚMI kulturaj zajmajecca "zvyčajny" čałaviek. Tady možna pałovu žyćcia sprabavać jaho "zacikavić". Moža, źmienić hust i zacikavicca, moža nie.
A idealnyja ahladalniki - jakija całkam "ŭ temie", apantanyja daśledčyki. Voś takija jak Uładzisłaŭ i Taras (kožny ŭ svajoj vobłaści). I tady nijakich pustych dylem niama. Jany idealna zakryvajuć svaje napramki.
I pa drobiazi. Novy park u Zasłaŭje da Dažynak, novy pomnik achviaram nacystaŭ, novy mikrarajon u Sucharava - heta taksama važna. Chacia b tamu, što ludzi ŭ hetym žyvuć (hł. pačatak, p.1a).
Viedy ŭrbanistaŭ "iak pavinna być" i "što tut zroblena nie tak" da mejnstrymu, "ahulnych" ŚMI nie dajšli i da 2020-ha, a zaraz uvohule hublajucca. "Minsk-Śviet - piekła" heta parol, jaki raspaznaje ŭžo nie kožny haradžanin, mnohija hladziać "a što takoha?"
Tamu ŭ ideale i heta b było karysna i mieła b svaju aŭdytoryju. Tym bolš, usio roŭna iduć patokam pieradrukoŭki ź dziaržaŭnych ŚMI, niejkich Minsk-Navin i h.d. Tak lepš kab jany išli nie prosta biazdumnym pierakładam, a z kamientaryjam śpiecyjalista i kantekstam. -
24.07.2025., kali ŭčytacca, to tam usio zrazumieła: čytać pra čarhovy film biełaruskich aŭtaraŭ hetak ža niecikava absalutnaj bolšaści, jak i čytać pra fasady čarhovaha doma na praśpiekcie Dziaržynskaha. Pry tym pieršaje z zadavalnieńniem abmiarkuje Tarnalicki, a druhoje - Čachovič. Ale aŭtar prosić nie zasirać miedyja hetaj drabiazoj efir, pakinuć jaho dla sapraŭdy varty rečaŭ.
-
25.07.2025Pieračytaŭ, u tym liku repliki ŭ fejsbukie.
Usio ž chvory tekst. Niejkaje paraŭnańnie architektury z astatniaj kulturaj, nieviadoma dla čaho i z naŭmysnymi pierabolšvańniami.
1. Kolki treba vučycca.
- Heta nie kryteryj mastackaj vartaści. Mabyć, adzin ź ich, i toje nie harantuje vynik.
2. Toje, što architektura, ŭ adroźnieńnie ad fiestyvalnych filmaŭ, zastajecca na hady.
- Tak zastajecca i drennaje, nie tolki vydatnaje.
3. Možaš realizavacca, kali tolki pradasi pradukt-tvor zakazčyku z hrašyma, jak arystakrat abo carkoŭnik. Pa sutnaści, hrošy jak kryteryj vartaści.
- Tak, heta minimalny filtr, ale i nie kryteryj, jaki harantuje vartaść.
Toje, što staraja architektura, jakaja zastałasia, davoli vydatnaja - jość "pamyłka acalełaha".
Załatyja cybuli na "adnoŭlenych" cerkvach, novyja sacyjalnyja mikrarajony - jany majuć mastackuju vartaść? Ich ža aŭtary zdoleli pradać zakazčykam. -
25.07.2025., ja vam plusanu, bo ja toj samy fanat Takindanha.) Jakraz siońnia ŭviečary prasłuchoŭvaju na jutubie, baču hetyja mizernyja prahlady klipaŭ z pryŭkrasnaj Andrusiovaj animacyjaj, usłuchoŭvajusia ŭ absalutna aktualnuju liryku jahonych piesień... i mnie robicca duža sumna, što pra hety albom "Mir i supakoj" razhornuta napisała chiba tolki Radyjo Racyja, pahutaryła z Andrusiom, a dla astatnich ŚMI hety tvor prajšoŭ mima. Kali ŭžo pra takija rečy nie pisać, to sapraŭdy raździeły "kultura" ŭ bolšaści ŚMI lepiej začynić i nie marnavać hrošy na staŭku žurnalista-kulturołaha, a razdać ich kamuści z palityčnych ci ekanamičnych ahladalnikaŭ. I heta budzie ščyra.
Jak miełaman i aŭdyjofił ja svajo zaŭsiody znajdu - chapaje błohieraŭ, chto robić ahlady, kampanuje płejlisty usich biełaruskich relizaŭ, a ja adtul, jak razynki z bułki, vykałupvaju novyja imiony biełaruskamoŭnych artystaŭ ci treki cikavych mnie žanraŭ. Ale ž razmova nie pra mianie takoha metanakiravanaha)), a jak danieści biełaruskuju kulturu da mas, u tym liku emihranckich, katorym niezaležny kulturny siehmient lepiej dasiažny. I tut bieź ŚMI anijak - pisać treba. Chaj sabie karotka ŭ telehram-farmacie, ale heta nieabchodna. Inakš i nadalej usio budzie krucicca (ja znoŭ u muzyku) vakoł Volskaha, Navibend i skončacca płačam "ach, biełarusy masava valać na "ruki ŭhoru" ŭ Miensku i na Mieładze ŭ Varšavie". Nu, voś taki ŭzrovień viadomaści, raskrutki ŭ ŚMI ŭ našych artystaŭ.
Vynik na tabło. -
24.07.2025Jasna, dziakuj. Ale heta nijak nie abviarhaje nazirańnie, što ŚMI pakazvajuć kulturu davoli łaskutna i z prabiełami. Chutčej, heta daviadzieńnie da absurdu - maŭlaŭ, nibyta razhledžana amal ŭsio važnaje, a kožny fasad, film i biezdary ŭžo zališnija.
Vo, jašče dla prykładu zabyŭ nahadać pra BAYBUS. Vydatny niedaacenieny kanał dla biełaruskamoŭnych dziaciej. I ŭsiaho sotni prahladaŭ. Tam i dla samych maleńkich. I "Aściarožna, dzieci" (raniej pad hetym imiem vychodziŭ i časopis u Biełarusi, ad taho ž vydaviectva, što i "Naša historyja").
Darečy, tyja ž komiksy z "Našaj historyi" było b karysna prosta pieradrukavać u vieb (kali aŭtarskija pravy dazvalajuć).
I ja nie viedaju ŭmoŭ, pry jakich heta moža "zacikavić" husty umoŭnaha "zvyčajnaha" darosłaha žurnalista biez ułasnych dziaciej u takim uzroście. Nu značyć, zhinie. -
25.07.2025., jakim miescam vy čytajecie?
"Niejkaje paraŭnańnie architektury z astatniaj kulturaj, nieviadoma dla čaho i z naŭmysnymi pierabolšvańniami".
Ludzi aburajucca, što voś pra litaraturu, teatr, kino i biełaruskich mastakoŭ ničoha nie pišuć - voś dzie pierabolšańnie. Hetyja ludzi navat nie viedajuć, što akramia toj kultury, pra jakuju jany viedajuć, jość inšaja kultura, pra jakuju sapraŭdy ničoha nie pišuć - architektura, dyzajn, łandšaftnaje mastactva, skulptura. Heta ž kryvadušša, patrabavać pisać pra kožnuju hrafamaniju i prościeńkuju piesieńku, bo jany pa-biełarusku, ale ihnaravać cełyja vidy mastactvaŭ. U kožnaha svaja zvanica, ale treba niejak pryznać, što niavartych rečaŭ zanadta šmat, kab marnavać na ich svoj čas i žurnalistam, i čytačam.
"Załatyja cybuli na "adnoŭlenych" cerkvach, novyja sacyjalnyja mikrarajony - jany majuć mastackuju vartaść? Ich ža aŭtary zdoleli pradać zakazčykam."
Jany i zmahli pradać svajo fufło, bo nichto nie piša i nie pakazvaje vartyja prykłady, prykłady taho, jak musić być. Bolšaść biełarusaŭ nikoli nie bačyć mikrarajony ŭ finskich haradach, kab niešta skazać pra svoj spalnik.
Pra vydatnyja knihi, kino i muzyku pišuć, dyk ludzi razumiejuć na što aryjentavacca. I tyja, chto nyje, što mała pišuć, chočuć vyciahnuć ź niabytu niavartyja knihi, kino i muzyku, kab ludzi pierastali razumieć, što vartaje, a što nie, jak siońnia jość u architektury.
Nu i nie treba zabyvać, što biełaruski zakazčyk nie maje hrošaj. Jon nie moža apłacić mastactva, jon nie zaŭsiody moža apłacić navat nikčemnuju karobku. Architektury niama ŭ Biełarusi, bo jana nie maje hrošaj i kankurencyi za ich, hetaje mastactva abiaskroŭlenaje. Tak što ŭ śćviardžeńni, što pośpiech i hrošy zaŭsiody pobač jość praŭda. -
25.07.2025Ja zhodny, što nie chapaje infarmacyi i pra dyzajn, łandšaftnaje mastactva i h.d. Heta tolki paćviardžaje fakt, što kultura niedastatkova aśvietlena.
Zaraz nie pra pryčyny taho, u tym liku, abjektyŭnyja i sumnyja, a pra sam fakt. I nie "abvinavačvańnie", a fakt. Fakt taki: u ŚMI łaskutnaja i vypadkovaja karcina taho, što adbyvajecca.
Ja nie razumieju, čamu i aŭtar, i Vy z hetaha robicie vysnovy, što "knihi, kino i muzyka" nijakija. Što da čaho? Kali drenna ŭsim, treba pchnuć takich ža?
Mabyć, u vas ź litaratarami, muzykantami i kinošnikami niejkija zastarełyja mižcechavyja skłoki i ŭzajemnyja kryŭdy? Mabyć, tamu ja i nie razumieju padtekstaŭ hetych pretenzij.
U tym liku, navošta abiasceńvać zapyt ludziej na hetyja žanry, jaki isnuje i pra jaki jany kažuć sami. Mabyć, lepš nie tapić inšych, a stvarać zapyt i na svaje žanry (Uład pisaŭ ža, što sapraŭdny majstar prabjecca.)
Ja hladžu z boku jak spažyviec: i pra kino z muzykaj vypadkova, i pra skulpturu ničoha (chacia jość pra što raskazać i daviedacca).
Pra toje, što karysna paraŭnoŭvać "na što aryjentavacca" ŭ architektury i "što pabudavali", ja napisaŭ vyšej. Kali ŭ RB pabudavali aby što, jano taksama vartaje ŭvahi. Krytyčnaj.
Zakazčyk siońnia daje hrošy na załatyja cybuli. Taki ŭ jaho hust. Heta abviarhaje spraščeńnie, što hrošy - kryteryj kulturnaj kaštoŭnaści. Nie viedaju, jak praściej rastłumačyć.
Narešcie, pišycie biez naskokaŭ i hrubaściej. Što za "iakim miescam čytajecie". Razmovy pra kulturu, z takoj kolkaściu drennych emocyj. -
24.07.2025.
• LA HRENOBLA •
👀 «Dla čaho čytaču ... viedać, što małady biełaruski režysior prezientavaŭ svaju novuju stužku na fiestyvali ŭ pravincyjnym francuzskim haradku — nie ŭjaŭlaju.»
———
👆 Dyk (pik – vydalena) ujavi! Bo ciapieraka zusim zdymajuć pa ŭsim śviecie niejkaje nia nadta čaplalnaje kino. I «šo», krytykam naležyć vyšvabroŭvać spres jaho ŭ ihnor? Voś i ja patrapiŭsia na hety kryvy kinakručok, učora zahledzieŭšy «Hieretyká».
💖 Adzinaje, što łahodziła ŭ im vočy, serca j ... heta Safijka Betšyba Tetčer. Na zdymkach zvyčajnaja dziaŭčyna paŭstała ŭ vobrazie najpieknaj eratyčnaje hatesy, choć i pravasłaŭnataj na ŭsie hłuzdy. (U vyniku jaje zarezali.) A kab nie Safija, to hena stužka zusim była b druchło.
📝 I ŭ tej čas stolki surjoznych vodhukaŭ na jaje ad kinaznaŭcaŭ — nadta krytyčnych i raz-poraz całkam naadvarot. Kab ža tolki kinco nia sprachła dzieści na śmiećciemahilniku, nia ŭjeŭšysia ŭ serviery fiksataraŭ mastactva.
🔦 Nie, aśviatlać treba ŭsio — i kič, vynyrnuŭšy navat la Paryžu ci Hreno bla, ad taho nie pieratvorycca ŭ šedeŭr.
. -
25.07.2025JANKA, aśviatlajcie, kali vam hetym cikava, čamu vy chočacie heta rabić čužymi rukami, časam i hrašyma?
-
25.07.2025Ja nie adradzu zrazumieŭ što značyć "suč" u słovie sučbiełkult
-
25.07.2025ja spatyknuŭsia ab "Davajcie spynim pisać"
i dalej užo čytać nie zmoh
Biełaruskija ŚMI na toje i biełaruskija śmi kab raskazać pra biełaruskuju kulturu. Navat kali hetaja kultura z bolšaha ničoha nie vartaja(heta vielmi subjektyŭna).
Ja, naprykład, liču što lepiej pisać pra kulturu, čym davać forum bałabołam i škodnikami jakija nie nabližajuć nas da volnaj i niezaležnaj Biełarusi.