Toje što zaraz nazyvajuć ŠI - heta prosta ŁŁM. Nie błytajcie paniaćci.
Vojšiełk
02.08.2025
Mašiny mohut žiť na luboj płanietie sołniečnoj sistiemie. Nieponiatno,začiem im konkuriencija imienno za ziemlu? Tiepieriešnije II modieli niepłocho zamieniajut huhl i knihi,najti nužnuju informaciju i sopastaviť lehčie,čiem brodiť po ssyłkam ili kniham. A značit obučatsia samim lehčie.Čto by urovnoviesiť šansy nado čipy niejrolik i ich podobije raźvivať.
Vojšiełk
02.08.2025
Ja sčitaju iskustviennyj intiellekt nado raźvivať do opriedielennoho urovnia. I skarmlivať jemu kačiestviennuju informaciju. Čto by on moh sovieršať naučnyje otkrytija pavolna,na urovnie čiełovieka. Naprimier II na urovnie profiessora Harvarda. Prohriess budiet miedleńnieje,čiem pri śvierch'intielektie,no biez riskov.
Vojšiełk
02.08.2025
Skorieje vsieho jeśli śvierch'intielekt pojavitsia to on budiet naviazyvať svoju volu čiełovieku. Istrieblať nie budiet,no i prisłušivaťsia k nam tožie. My prosto staniem odnim iz množiestvo vidov na płanietie ziemla. A kontrol śvierch'intielektie boleje hłupymi suŝiestvami eto skazka.
Lavon
02.08.2025
Vojšiełk, treba prosta adklučyć elektryčnaść
Vojšiełk
02.08.2025
Naprimier možno raźvivať tiechnołohiju niejrolink s cielju povyšienija intiellekta chomosapijens i niemnoho umnieje diełať II. Umnieje stał čiełoviek,umnieje diełať II. Šah za šahom.Takim obrazom prohriess budiet uskoriať prohriess. Hłavnoje,čto by II nie był umnieje samoho umnoho čiełovieka. Eto utopija,čto my možiem sozdať miechanizmy kontrola dla śvierch'razuma. Eto tožie samoje,čto životnyje iz dikoj prirody,naprimier šimpanzie naučiťsia kontrolirovať čiełovieka.
SB
02.08.2025
[Red. vydalena]
spadar dipsik fon hepecinski
02.08.2025
Nie turbujciesia, skuranyja torby. Baham patrebnyja žracy. Nu a dla astatnich zrobim zapaviednik ŭ aŭstralii. Budziecie tam biehać hołyja pa savańnie, sparvacca, bicca, šukać karenčyki - usio jak vam padabajecca.
achachachacha
02.08.2025
poka osnovnaja uhroza vymiranija idiet ot śvichnuvšichsia čiełoviečieskich starikanov, a nie ot ii
Serge
02.08.2025
Idei padvyšeńnia Naturalnaha Intelektu nikomu nie cikavyja. Chomo-nie-zusim-sapijens vielmi niedalnabačnyja.
Žvir
02.08.2025
Usio žyvoje na hetaj planecie štučnaje j časovaje, i zaležyć adno ad adnaho. Tamu pofik, siońnia cudoŭny dzień, dla kožnaha z nas niama ničoha bolš važnaha čym toje, što jość siońnia.
.
02.08.2025
Možna rabić novy raździeł "ŠI zabje ludziej". Bo minimum tracina artykułaŭ na temu ŠI - pra toje. ŚMI vielmi padabajecca tema.
The Times, zdajecca, nie žoŭtaja presa, ale naźbirała roznaha, halivudskaha. Niama hałoŭnaha: čamu i jak tak atrymajecca, što ŠI budzie inficyravać ludziej abo vyciskać ich na śmietniki. Hałoŭnyja arhumienty papulisckija: jon zanadta razumny, moža chłusić, nichto nie viedaje, što jon zadumaje drennaha. Heta dakładna taja ž hulnia na emocyjach i fobijach tupych, jakuju vykarystoŭvajuć kiraŭniki typa Trampa, Pucina, Łukašenki dla manipulacyi svajoj aŭdytoryjaj suprać bolš razumnych ludziej. Hulnia na vantrobnaj nianaviści suprać bolš razumnych. Nie žadańnie samomu raźvivacca taksama abo znajści ŭzajemnuju karyść u simbijozie, a prosta impuls źniščyć čužynca, toje, čaho nie razumieješ.
Na moj pohlad, ryzyki ad ŠI jość, ale jany nie ŭ tym, što "ion zanadta razumny", a ŭ słabaj adkaznaści ludziej pry vykarystańni technałohij. ŠI mohuć dać vajennuju zadaču pra źniščeńniu voraha, jakuju jon vykanaje zanadta vydatna. Na ŠI ŭ niekatorych zadačach mohuć pierakłaści adkaznaść biurakraty, i praces uvohule moža pryvieści da absurdu abo katastrofy. Padobnaje ŭžo isnuje, kali zakony nie całkam adpaviadajuć rečaisnaści i stvarajuć absurdnyja situacyi, ad jakich zaležyć žyćcio ludziej (jak vuzki prykład, pryhadajcie roznyja absurdnyja i niespraviadlivyja vypadki ź lehalizacyjaj biełarusaŭ u susiednich krainach). Mała chto z udzielnikaŭ sistemy žadaje raźbiracca, brać na siabie adkaznaść raźbiracca i vypraŭlać pamyłki. I toje ž samaje, kali ŭ sistemu ŭbudujuć ŠI.
Jašče možna pahladzieć śviežy vialiki dajdžest na habr "Sistiemy ciennostiej bolšich jazykovych modielej", dzie aŭtar robić takuju hałoŭnuju vysnovu: "Sistemy kaštoŭnaściaŭ Vialikich Jazykovych Madelaŭ - nie škodnasny bah i nie abstraktny fiłasofski kurjoz. Heta novy płast hramadskaj damovy, sparodžany statystykaj našaha ž kulturnaha archiva. Kali papiaredniaje stahodździe vučyła praviarać fakty, to ciapierašniaje dadaje jašče adnu praktyku piśmiennaści: praviarać kaštoŭnaści ałharytmu. Chto hrebuje hetaj praktykaj, toj ryzykuje pryniać rekamiendacyi, dzie para miljardaŭ paramietraŭ šanujecca vyšej za žyćci ludziej."
Štučny intelekt moža pryvieści da vymirańnia čałaviectva, papiaredžvajuć ekśpierty
Tiepieriešnije II modieli niepłocho zamieniajut huhl i knihi,najti nužnuju informaciju i sopastaviť lehčie,čiem brodiť po ssyłkam ili kniham. A značit obučatsia samim lehčie.Čto by urovnoviesiť šansy nado čipy niejrolik i ich podobije raźvivať.
A kontrol śvierch'intielektie boleje hłupymi suŝiestvami eto skazka.
Hłavnoje,čto by II nie był umnieje samoho umnoho čiełovieka.
Eto utopija,čto my možiem sozdať miechanizmy kontrola dla śvierch'razuma. Eto tožie samoje,čto životnyje iz dikoj prirody,naprimier šimpanzie naučiťsia kontrolirovať čiełovieka.
Baham patrebnyja žracy.
Nu a dla astatnich zrobim zapaviednik ŭ aŭstralii. Budziecie tam biehać hołyja pa savańnie, sparvacca, bicca, šukać karenčyki - usio jak vam padabajecca.
Bo minimum tracina artykułaŭ na temu ŠI - pra toje. ŚMI vielmi padabajecca tema.
The Times, zdajecca, nie žoŭtaja presa, ale naźbirała roznaha, halivudskaha. Niama hałoŭnaha: čamu i jak tak atrymajecca, što ŠI budzie inficyravać ludziej abo vyciskać ich na śmietniki.
Hałoŭnyja arhumienty papulisckija: jon zanadta razumny, moža chłusić, nichto nie viedaje, što jon zadumaje drennaha.
Heta dakładna taja ž hulnia na emocyjach i fobijach tupych, jakuju vykarystoŭvajuć kiraŭniki typa Trampa, Pucina, Łukašenki dla manipulacyi svajoj aŭdytoryjaj suprać bolš razumnych ludziej. Hulnia na vantrobnaj nianaviści suprać bolš razumnych. Nie žadańnie samomu raźvivacca taksama abo znajści ŭzajemnuju karyść u simbijozie, a prosta impuls źniščyć čužynca, toje, čaho nie razumieješ.
Na moj pohlad, ryzyki ad ŠI jość, ale jany nie ŭ tym, što "ion zanadta razumny", a ŭ słabaj adkaznaści ludziej pry vykarystańni technałohij.
ŠI mohuć dać vajennuju zadaču pra źniščeńniu voraha, jakuju jon vykanaje zanadta vydatna.
Na ŠI ŭ niekatorych zadačach mohuć pierakłaści adkaznaść biurakraty, i praces uvohule moža pryvieści da absurdu abo katastrofy. Padobnaje ŭžo isnuje, kali zakony nie całkam adpaviadajuć rečaisnaści i stvarajuć absurdnyja situacyi, ad jakich zaležyć žyćcio ludziej (jak vuzki prykład, pryhadajcie roznyja absurdnyja i niespraviadlivyja vypadki ź lehalizacyjaj biełarusaŭ u susiednich krainach). Mała chto z udzielnikaŭ sistemy žadaje raźbiracca, brać na siabie adkaznaść raźbiracca i vypraŭlać pamyłki. I toje ž samaje, kali ŭ sistemu ŭbudujuć ŠI.
Jašče možna pahladzieć śviežy vialiki dajdžest na habr "Sistiemy ciennostiej bolšich jazykovych modielej", dzie aŭtar robić takuju hałoŭnuju vysnovu:
"Sistemy kaštoŭnaściaŭ Vialikich Jazykovych Madelaŭ - nie škodnasny bah i nie abstraktny fiłasofski kurjoz. Heta novy płast hramadskaj damovy, sparodžany statystykaj našaha ž kulturnaha archiva. Kali papiaredniaje stahodździe vučyła praviarać fakty, to ciapierašniaje dadaje jašče adnu praktyku piśmiennaści: praviarać kaštoŭnaści ałharytmu. Chto hrebuje hetaj praktykaj, toj ryzykuje pryniać rekamiendacyi, dzie para miljardaŭ paramietraŭ šanujecca vyšej za žyćci ludziej."
Karaciej, ryzyki jość, jany ŭsie tyja ž staryja kłasičnyja: złoŭžyvańnie technałohijami abo prosta niedastatkova adkaznaje vykarystańnie technałohij.