Znajšli artefakty što na Miency kaliś žyli biełarusy, navad cyvilizacyja była a nie zatoki paśla źlevy z navalnicaj
Žvir
05.08.2025
To bok, technalahičny ŭzrovień adpaviadaŭ, i pieraŭzychodziŭ, tahačasny siaredniejeŭrapiejski ŭzrovień. Taksama było j u Połacku, Turavie, Pinsku, Navahradku, Bieraści, Harodni, i t.d. I heta ŭ toj čas (9 st.!), kali na terytoryi Žamojci nie isnavała navat haradoŭ... Heta ja da pytańnia, adkul pajšła Litva, i chto ŭ kaho nasamreč u rabach pierabyvaŭ.
Najpierš nie hałasi!
05.08.2025
Vybačajcie, sp. Žvir, ale kamu vy heta ahulnaviadomaje nahadvajecie? Užo bajusia, što samomu sabie: samoha siabie pierakonvajecie i pierakonvajecie.
Nie
05.08.2025
Žvir , dumaju, što "siaredniejeŭrapiejski ŭzrovień" uklučaŭ lićcio ŭpryhažeńniaŭ paŭsiul, dzie byli harady.
Žvir
05.08.2025
Najpierš nie hałasi! , vybačeńni prymajucca.
Najpierš nie hałasi!
05.08.2025
Pavodle napisanaha Frydaj Hurevič, u kulturnym słai Navahradka "drievnieruskoho pierioda" była najbolšaja ščylnaść juvielirnych vyrabaŭ ŭ Jeŭropie. Samaja vysokaja ščylnaść juvielirnyz znachodak na 1 m². Fryda Davydaŭna Hurevič - archieołah ź Leninhrada, doktar navuk. Śpiecyjalizacyja - žalezny viek i rańniaje Siaredniaviečča ad Kalininhrada da Paniamońnia. Ź siaredziny 1950-ch i da kanca svajoj navukovaj dziejnaści ŭ 1980-ch kapała i vyvučała Navahradak.
U Połacku raskapali astatki juvielirnaj majsterni płoščaj 24 m² tysiačahadovaj daŭniny.
Ja heta viedaju i mnie niama patreby štochvilinna padymać hałas "A voś letuvisy, a voś palaŭničy na samahitaŭ, a voś toj, a tam, a vy čuli..." Daŭno čas pra samich siabie parupicca, a nie biaskonca vyšukvać i ŭspaminać chto dzie kali, vybačajcie, piernuŭ ŭ łužynu.
Žvir
05.08.2025
Tut uskosnaje śviedčańnie taho, što na momant svajho źniknieńnia, Miensk na Miency isnavaŭ ciaham vielmi doŭhaha času, bo paśpieli skłaścisia śpiecyfičnyja, ułaścivyja miestu, ramiostvy j, adpaviedna, handl ramiesnymi vyrabami, a značyć i stałyja handlovyja šlachi. A voś Miensk na Niamizie peŭna značna maładziejšy, bo ničoha padobnaha ŭ im nie znachodzili. Chutčej za ŭsio miesca było zasnavana, jak tahačasny "lahistyčny chab" la račnych šlachoŭ...
Na Miency ŭpieršyniu znajšli liciejnuju formu dla juvielirnych upryhažeńniaŭ. Heta źmianiaje ŭjaŭleńnie pra žyćcio letapisnaha Mienska
Užo bajusia, što samomu sabie: samoha siabie pierakonvajecie i pierakonvajecie.
Fryda Davydaŭna Hurevič - archieołah ź Leninhrada, doktar navuk. Śpiecyjalizacyja - žalezny viek i rańniaje Siaredniaviečča ad Kalininhrada da Paniamońnia.
Ź siaredziny 1950-ch i da kanca svajoj navukovaj dziejnaści ŭ 1980-ch kapała i vyvučała Navahradak.
U Połacku raskapali astatki juvielirnaj majsterni płoščaj 24 m² tysiačahadovaj daŭniny.
Ja heta viedaju i mnie niama patreby štochvilinna padymać hałas "A voś letuvisy, a voś palaŭničy na samahitaŭ, a voś toj, a tam, a vy čuli..."
Daŭno čas pra samich siabie parupicca, a nie biaskonca vyšukvać i ŭspaminać chto dzie kali, vybačajcie, piernuŭ ŭ łužynu.