Kamientary da artykuła

Tusk: U Polščy narastaje chvala prarasijskich nastrojaŭ

  • Varšaviak
    14.09.2025
    Čitaju postojanno polskije socsieti. Nienavisť k ukraincam počti totalnaja. Bolšinstvo nie vierit, čto niedavno zaletievšije drony - rośsijskije. Polskije polzovatieli intiernieta ubieždieny, čto Ukraina pytajetsia takim obrazom "vtianuť" Polšu v vojnu. Očień mnohije povtoriajut rośsijskije narrativy - sami vinovaty, bandierovcy, kłoun i t.d. Biez konca vspominajut Vołyń po povodu i biez.

    Ukraina sdiełała množiestvo ošibok v otnošienijach s Polšiej. Odnako nikakoho sočuvstvija, poka front daleko, ot polakov nie budiet. Tolko jeśli rośsijskaja armija k polskoj hranicie podojdiot, tohda oni čto-to pojmut
  • Nie čitajtie socsieti pieried obiedom
    14.09.2025
    Varšaviak, maleńkaja ohovorka, vy v kommientarijach socsietiej sposobny otličiť kommientarii i łajki riealnych ludiej ot botov, ja niet.

    Diełať vyvody ob obŝiestviennom mnienije po kommientarijam na Facebook ili ch miahko hovoria hłupo. Byli niedavno vybory, vot po nim i sudiť možno.
  • Vad
    14.09.2025
    Varšaviak, nu to čto zielenskij chotieł vtianuť Polšu v vojnu - eto pravda. Byvšij priezidient Duda pro eto niedavno skazał. Nu a nieprijazń k ukraincam v Polšie potomu, čto ich tam očień mnoho i oni dostali miestnoje nasielenije svoim prisutstvijem. Tiem boleje čto oni nie pytajutsia byť niezamietnymi, kosiť po miestnych, a diełajut vsie s točnosťju do naoborot.
  • Varšaviak
    14.09.2025
    Nie čitajtie socsieti pieried obiedom , možno otličiť. Tam razhovornym polskim jazykom napisano. S ošibkami, v raznych stilach, dlinnyje i korotkije soobŝienija. S mnohimi ja vstupił v diskuśsii i oni otviečajut. Bolšinstvo nie boty, ja uvierien. Eto riealnoje polskoje obŝiestviennoje mnienije, no pravda iz socsietiej. Čto dumaju nie polzovatieli socsietiej, ja nie znaju. No dumaju čto nie silno druhoje
  • Nie čitajtie socsieti pieried obiedom
    14.09.2025
    Varšaviak, ja nie sporiu, čto takich ludiej mnoho i hołosa za brauna i mienciena tomu jarkije śvidietielstva, prosto iz vašieho posta śledujet, budto počti vsie polaki za śpiecopieraciju, łukašienko i totalno protiv Ukrainy. Vas ludi iz Biełarusi pročitajut i tožie načnut tak dumať. Sami, iźvinitie, siejetie diezinformaciju.

    A to, čto vy nie zamiečajetie raźnicy, nu tak ai zdorovo naučiłsia pisať za poślednije paru let. Vy tak s nimi ot odinočiestva možietie hodami disskutirovať i pieriepisyvaťsia.
  • Varšaviak
    14.09.2025
    Vad, vot i vy povtoriajet to čto pišut polaki. Mnoho eto skolko? Maksimum ich 1.5 - 2 młn, iz 38 młn nasielenija Polši. I kak oni dołžny kosiť pod miestnych, hovoriť po polski mieždu soboj? Starajutsia kak mohut, už točno łučšie čiem lubyje druhije mihranty.
  • Och
    14.09.2025
    Varšaviak, 2młn. iz soroka - eto užie 5%, eto očień dofiha dla odnoj nacii. No oni žie nie po vsiej Polšie, oni v krupnych horodach. T.ie. procientov 15 užie. A skolko iz nich javnych uchilantov?
  • Och
    14.09.2025
    Varšaviak, i oni ž v osnovnom aktivnoho vozrasta, tam piensionierov mało. T.ie. ich jeŝie i vidno i słyšno. T.ie. na vid tak i vsie 25% možiet byť.
  • Vad
    14.09.2025
    Varšaviak, słabo oni nie starajutsia na moj vzhlad. Ja był 2 miesiaca nazad v Varšavie po diełam i u mienia był šok. Kak budto nie v Polšu prijechał, a v Ukrainu. Ich było morie: i na ulicie, i v torhovych cientrach. Postojanno była słyšna rieċ libo na russkom s charaktiernym akcientom, libo na suržikie. Pričiem v osnovnom eto była mołodież libo ludi sriednieho vozrasta.
  • Varšaviak
    14.09.2025
    Och, po punktam.
    1. 5% eto niemnoho. Jesť mnohich druhich horazdo boleje mnohonacionalnych stran. Jesť strany hdie narody počti porovnu podieleny. I ničieho, živut. Mnoho eto tolko polakov, kotoryje inostranciev dołhije hody nie vidieli nikohda, potomu čto v etu jevropiejskuju provinciju nikto nie jezdił.
    2. V krupnych horodach možiet ich možiet i 15%. A skolko polakov sdajet im kvartiry? Skolko połučajut ot nich dieńhi za tovary i usłuhi? Jeśli oni vsie razom ujedut, uvierien čto polskaja ekonomika na paru let vojdiot v riecieśsiju.
    2. Bolšinstvo prijechavšich pośle vojny - žienŝiny i dieti. Mnohije prijechali davno, mnohije studienty i td. Dumaju čto javnych uchilantov ot siły 200 - 300 tys. Eto kapla v morie
  • Och
    14.09.2025
    Varšaviak, da,ia ž nie sporiu. Da, i Polša i Litva podnialiś i na vojnie i na mihrantach, tut hovoriť niečieho. I da, eto hłuchaja provincija i mihrantov oni nie chotiat. To jesť dla nich eti 15% - eto očień mnoho, i rano ili pozdno dojdiet do pohromov - eto riealnosť. Očieriednoj krietin-uchilant s bandierovskim fłahom - i poniesłoś.
  • Vad
    14.09.2025
    Varšaviak, ničieho podobnoho. V stranach Zapadnoj Jevropy, kuda ponajechali araby, koriennoje nasielenije tak žie razdražajet ich prisutstvije. I dažie nie tolko potomu, čto oni v osnovnom sidiat na posobii, rožajut kuču dietiej i rabotať nie chotiat, a dažie svoim vniešnim vidom: žienŝiny v płatkach, mužiki-borodači i kuča rastormožiennych dietiej vokruh javno nie dobavlajet im simpatii.
  • Pieršy
    14.09.2025
    To budzie rusifikacyja
  • Rasieja idzie
    14.09.2025
    Tusk, skažy dziakuj Naŭrockamu. Kali Rasieja pryjdzie, tvaja armija źbiažyć, a vajavać buduć ukraincy i biełarusy
  • Baradzied
    14.09.2025
    Ukraincy potrievožili komfortnuju žizń polakov, kotoruju polaki sami dla siebia sozdali. Dažie jeśli na ich stranu napadut, polaki nie budut vidieť dalšie svojeho sobstviennoho nosa i svojeho karmana.
  • International trade
    14.09.2025
    Rasieja idzie, Putinu nužien Donbass i słabaja Ukraina. Konflikt s Polšiej nie v jeho intieriesach, v jeho intieriesach doing business.
  • International trade
    14.09.2025
    Rasieja idzie, koniečno, vojevať budut tie kto za svoju stranu vojevať nie chočiet. Nie raznositie pustyje słova
  • Praciah Vyborčaj
    14.09.2025
    Voś i nastaje čas sapraŭdnaha ekzamienu dla Polščy - jak naroda, tak i dziaržavy: ci vyvučyli jany ŭroki historyi, ci pieraasensavali svaju rolu va Ŭschodniaj Eŭropie, ci zrazumieli ŭsie svaje pamyłki ź minuŭščyny jašče z časoŭ Jahajły, užo nie kažučy pra 1569 i dalej, z čaho ŭłasna j majem dahetul biadu Biełarusi j Ukrainy?
    Jak staradaŭnija žydy stracili svaje dziaržavy praz uzajemnuju nianaviść, tak my stracili Reč Paspalituju praź impierskija ambicyi, pychu j hanarlivaść polskaje šlachty; to bližejšy čas pakaža, ci vynikovym było tak balučaje lekavańnie.
    Bo jak nie, to chutka znoŭ uspomnicie bot tamboŭskaha Fiedzi, i čas ZOMO jašče vyrajem padavacca budzie.
  • Varšaviak
    14.09.2025
    Praciah Vyborčaj, dumaju čto nie vyučili. Nie poniali, nie pierieosmyślili. Piečalno, no fakt. Vołyń 82 hoda nazad im važnieje čiem riealnaja vojna zdieś i siejčas. Oni ničieho o niej znajut.
  • Jazep
    14.09.2025
    Skoro budiet rusifikacija Polši, biełarusam užie pora unosiť nohi v Južnuju Amieriku ili Juho-Vostočnuju Aziju.
  • Filipp
    14.09.2025
    "Tusk: U Polščy narastaje chvala prarasijskich nastrojaŭ"
    Prarasiejskich, ci antyŭkrainskich? Niešta nie bačna ad palakaŭ vialikaj lubvi da rasiejcaŭ?
  • Ale
    14.09.2025
    U našaj kačałcy chapaje polskich nacyjanalistaŭ i fanaŭ Lehii.
    Narmalnyja chłopcy

    A sacsietki vašyja zabity botafiermami z Azii
  • Varšaviak
    14.09.2025
    Ale, vyborka po vašiej kačałkie nieriepriezientativna. Popadietieś etim žie ludiam ṕjanym vozvraŝajuŝimsia s matča, i jeśli morda nie ponravitsia, ohriebietie po połnoj. I nikto nie budiet słušať čto vy biełorus, a nie ukrainiec
  • Ministierstvo biespłatnych sovietov
    14.09.2025
    Kak žie vy vsie dostali) snova sporitie o tom, kto prav, pravyje ili levyje. A imiejet li eto voobŝie značienije?
    Instinkt hruppovoj idientičnosti załožien v nas biołohičieski. On pomohał priedkam vyživať: zaŝiŝať svoich, spłačivaťsia, koopierirovaťsia. No tot žie miechanizm roždajet strach i niedovierije k čužakam.
    Da, tiechničieski Tusk, skorieje vsieho, prav - Krieml ihrajet na etich strachach. No raźvie odno zajavlenije riešajet problemu?
    Priedstav́tie: vy politik i podchoditie k tołpie s płakatami (nievažno, pravyje eto ili levyje). I hovoritie: "Riebiata, s vami čto-to nie tak". Čto iźmienitsia? Ničieho. Maksimum jeŝio bolšie chajpa.
    Poetomu nužny nie hromkije rieči, a riealnyje prohrammy intiehracii i šahi po śnižieniju vzaimnoho niedovierija.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić