Vy, spadary historyki, tut pra ułasna historyju i histaryčnuju pamiać kažacie i turbujecieś. A stvaralniki voś hetaha (na čale vidać z Mrazalukom i Hyhynym) pra idiejałohiju, pra suviaź z ruskim śvietam, pra jednaść narodaŭ. Roznyja pohlady, roznyja kaštoŭnaści
Mch
30.09.2025
Treba było adrazu bareljef Stalina, Łukašenki i Pucina. Usio adno ŭ ichnich jabaćkavych mazhach inšych "hierojaŭ" niama.
1123
30.09.2025
Mch, oni stieśniajutsia poka
potym dadzim Vitušku i Sapiehu , ŭ čym pytańnie ?
30.09.2025
Mch, što za tannaja pravakacyja ,i na impierskaj movie ? usie vyjavy mienskcentryčnyja ( ŭ styli lekcyi T . Snajdera), potym dadzim Vitušku i Sapiehu , ŭ čym pytańnie ?
✓
30.09.2025
Kłaśsičieskaja biełorusskaja situacii - odni smotriat na Polšu, druhije na Rośsiju. I tak vo vsiom, a istina nachoditsia hdie-to posieriedinie.
Trump
30.09.2025
✓, biełarusy viedajuć svaju historyju i nikudy nie hladziać, łukašyk. Nie muci vadu. U hetaj historyi niama lenina i stalina z nkvd, niama niejkich mazuravych i mašeravyz, niama rasiejcaŭ naohuł nijakich.
Triamp
30.09.2025
Trump, a polaki jesť?
*
30.09.2025
Trump, vaša "istorija" eto zierkalnoje otražienije istorii vłastiej. Hłavnyj kritierij - boŕba s Rośsijej vmiestie s braťjami polakami.
Litvin
30.09.2025
Trump, kamu vy chłusicie? Dziela čaho? Kali b vy viedali svaju historyju, to saromielisia by zvacca impierskaju mianuškaju j žyć z taŭrom bratoŭ (zakreślina) raboŭ rasiejcaŭ.
Imia
30.09.2025
*, pamiž jeŭrapiejskimi nacyjami - jakimi jość i našyja susiedzi - i vašaj śmiardziučaj impieryjaj niama ničoha “zierkalnava”, vońka. Heta pryncypova roznyja isnaści.
Josik
30.09.2025
A što mohuć ba.struki źlapić? Viadoma, tolki ha.no. Pamre vaš kumir, i pryjdziecca adkazać na pytańnie - navošta ja pražyŭ na hetaj ziamli, jaki śled pakinuŭ. Anijaki, bo sikuny i bajaźliŭcy.
Kohda-to Łukašienko ratovał za mnohoviektornosť
30.09.2025
Fasad etoho sooružienija jasno pokazyvajet jeho tiepieriešniuju odnoviektornosť.
Biełaruś stoit na vodorazdiele Zapada i Vostoka, i v etom jeje unikalnosť. A jeśli posmotrieť ekonomičieski, to v etom jeje i turističieskij potienciał.
A etot muziej budiet mało- privlekatielen i intieriesien kak svoim, tak i zajezžim. Tolko dla jabatiek nyniešnich i vośpitanija śledujuŝich.
Hłobalnyj Juh
30.09.2025
Kohda-to Łukašienko ratovał za mnohoviektornosť, kakoj Vostok?! Vostok - eto Kitaj, Korieja, Japonija. Moskovija - eto nie Vostok, a Varvarstvo! Nielzia byť na hranicie mieždu Civilizacijej i Varvarstvom, tut libo odno, libo druhoje! Niejtralitiet v takom słučaje, to vsiehda vybor v polzu moskovitskoho rabstva!
POTOMU !
30.09.2025
Božie, čto vam nie poniatno i otkuda počiemu ? Možno otvietiť, jeśli kratko, odnim słovom - POTOMU ! Kak i otviečajut 31 hod k riadu. Jeśli poširšie, to vklučili vsio to, čto pomohajet vłasť dieržať niezakonno, vsio, čto pomohajet stroiť russkij mir i Rośsiju na miestie biełaruskoj Biełarusi, a značit połučať milliardy dołłarov na ličnyje sčieta, vsio, čto opravdyvajet rieprieśsii nasielenija, vsio, čto opravdyvajet marazm i diespotiju łukašienko, vsio, čto pomohajet, maksimalno, pribliziť biełarusa k sriedniestatističieskomu vańkie Rośsii biez roda i plemieni.....
Namaście
30.09.2025
Ał.Suvorava, Muraŭjova-viešalnika, Fieliksa D. i Łaŭrencija C. nie pryšpandoryli - i dobra. A to mahli b ... :)))
Oni živut v svojem pridumannom zamknutom mirkie so svoimi hierojami, prazdnikami, simvołami i t.d. V to vriemia kak civilizacija raźvivajetsia otdielno ot nich. I odnaždy etot zatchłyj sovkovyj mylnyj puzyŕ łopniet, čieho nikto i nie zamietit.
Litvin
30.09.2025
Džošua, tak žyvuć tolki tyja, chto nie viedaje rodnaj movy, jakuju vy źniščajecie biez usialakich vorahaŭ dy "saŭka", bo mylnyja burbałki bolš tryvałyja za vas.
Valadzimir
30.09.2025
Jakoje dačynieńnie majuć LITVINY Sapieha, Kaściuška (amal palak), i tym bolš Vitaŭt Vialiki da "Biełoruśsii"-"Biełarusi", jakaja ŭźnikła ŭ kancy 19 st.?? Biełaruskija prazachodnija nacyjanalisty - takija ž prafanatary i falsifikatary historyi, jak i biełaruskija prarasiejskija "aficyjoźniki". I jašče ich jabjadnoŭvaje toje, što i tyja, i druhija jak ryba ab lod maŭčać ab zachodnich słavianach lutičach, čyja naščadki litva-litviny stvaryli Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, i jakim tak zvanyja "biełarusy" abaviazany svaim isnavańniem .
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj
01.10.2025
Valadzimir, siarod litvinaŭ, nie było palakaŭ, a voś siarod palakaŭ, chapaje litvinaŭ. Jak i siarod žamojtaŭ, ukraincaŭ dy maskalej.
Łathał
03.10.2025
Naprimier kultura vostočno-litovskich kurhanov na sievierie soprikasajetsia s horodom Brasłavl. A Brasłavl drievniaja tierritorija łathałov. Poetomu jeśli litovcy nie chotiat kompromissa, možno načať dokazyvať čto Litva plemia(kultura vostočno-litovskich kurhanov),była bližie k łatyšam, a potom aśsimilirovana aukšajtami i słavianami(priedkami biełorusov).Na eto ukazyvajet, čto aukšajty nazyvajut rieku Vilija Niarisom,očievidno,čto tie kto osnovał VKŁ nazyvali jeje Vilijej,potomu,čto ot vilinii pošieł taponim Vilnius.
Litvin
03.10.2025
Łathał, praź Vilniu ciače 2 (dźvie) raki: Vilejka i Vielja. Žmudziny robiać vyhlad, što sami taho nie viedajuć. Vielja praz pałanizacyju stała zvacca Vilijaj, a Vilejka Vilenkaju. Nijakich aŭkštajtajtaŭ nikoli nie isnavała. Nikoli. Hetaje fejk akupantaŭ. Aŭkštajcija - hetaje Hiermanizm. Tak niemcy nazyvali častku našaje Litvy. Śćviardžać, što na Litvie isnavała Aŭkštajcija, taki ž idyjatyzm, jak šukać na Italii Vłochiju, tamu, što pa polsku Italija zaviecca Włochy. Da 1918 žmudziny zvali Vilniu Vilniy. Aficyjna Vilniusam Vilnia stała tolki ŭ 1939 hodzie, kali Stalin vyrašyŭ pieradać horad žmudzinam i raspačałasia letuvizacyja. Vyvučajcie.
Łathał
05.10.2025
Litvin, chorošij chod;). Kohda rieki nazyvaliś v čiesť horodov 1. Jeśli horod stał važnieje samoj rieki. - Małyje rieki, nie imievšije ustojčivoho drievnieho nazvanija, mohli połučiť imia po horodu, čieriez kotoryj protiekali. - Primier: v Jevropie vstriečajutsia «horodskije riečki» (Stadtbach, Stadtfluss), kotoryje v istočnikach fiksirujutsia imienno kak «rieka horoda N».
2. Kołonialnyje i novyje posielenija. - V Novom Śvietie (Amierika, Avstralija) často byvało naoborot: snačała pojavlałsia horod s «importirovannym» nazvanijem (naprimier, York → New York), a potom bližajšij ručiej ili riečka połučali to žie imia (Hudson River — ot Hienri Chadsona, no riadom jesť miełkije pritoki, nazvannyje užie po posielenijam).
3. Słučai v Vostočnoj Jevropie. - Inohda miełkije pritoki v chronikach načinajut nazyvaťsia po horodu: naprimier, v starych dokumientach vstriečajutsia upominanija «rieka Smolenka» (v Pietierburhie, nazvana po słobodie Smolenciev), «rieka Moskva» — tut spornyj słučaj: časť isśledovatielej sčitajet, čto snačała było nazvanije horoda, a potom zakriepiłoś za riekoj, chotia bolšinstvo skłoniajetsia k obratnomu.
Takim obrazom Vilejka mohła byť nazvana v čiesť Vilniusa.
Łathał
05.10.2025
Litvin, tak žie moju viersiju podtvierždajet piečatka Vitauta ot 1407 hoda na niej napisano Vielikij kniaź Litvy,hospodaŕ Rusi i "ostalnych",podrazumievajutsia pod ostalnymi nacionalnyje jedinicy,ich hierby izobražieny na piečatkie,pomimo kriesta rusi i litovskoj pahoni tam Trakajskij piechotiniec i Žamojtskij miedvied́. Čto ukazyvajet,čto v VKŁ žiło 4 Etnosa na momient 1407 hoda.
Łathał
05.10.2025
Pritok vpołnie možiet połučiť imia, proizvodnoje ot boleje krupnoj rieki; eto obyčnaja praktika v Jevropie i elsewhere. Priefiksy i suffiksy tipa «małyj», «maleńkij», «-ka», «little/klein/mini» často dajut pritokam, kotoryje vosprinimajutsia kak «mieńšaja viersija» hłavnoj rieki.
---
Objaśnienije miechanizmov imieni - Jazykovyje umieńšitielnyje formy. V słavianskich jazykach suffiks «-ka» (Vilija → Vilejka) ili priłahatielnyje «Vielikaja/Małaja», «Bolšaja/Maleńkaja» słužat dla obrazovanija imion pritokov. - Hieohrafičieskoje sravnienije. Jeśli miestnyje ludi sootnosiat małuju riečku s krupnoj sosiedkoj, dajotsia imia «małyj/maleńkij/little X». - Administrativno-kulturnaja privyčka. Inohda pritok połučajet proizvodnoje imia, potomu čto posielenije ili vładienije nazyvali po bolšoj riekie, a blizkij pritok nazvali «tot žie, no mieńšij». - Tipy vodnych otvietvlenij. Usťjevyje rukava i raspriedielitielnyje kanały často nosiat imiena, javno śviaznyje s hłavnoj riekoj (naprimier, «Małaja/Kleine Donau» kak otvod Dunaja).
---
Primiery (illustrativno) - Vilja (Vilija) i Vilejka v Biełarusi — tipičnyj łokalnyj primier: Vilejka vosprinimajetsia kak «mieńšaja Vilija» (nazvanija rodstvienny po korniu). - Little Ouse i Great Ouse v Anhlii — «Little Ouse» imienujetsia v sopostavlenii s «Great Ouse»; Little Ouse tiečiot v tom žie baśsiejnie i istoričieski sopostavlałaś s krupnoj. - Kleine Donau / Donaukanal v avstro-niemieckoj toponimikie — otvietvlenija ili małyje rukava Dunaja połučajut imiena, śviazannyje s hłavnoj riekoj.
Dzie Sapieha? A Łuckievičy? Historyki — pra zaćvierdžanych uładami nacyjanalnych hierojaŭ
Biełaruś stoit na vodorazdiele Zapada i Vostoka, i v etom jeje unikalnosť.
A jeśli posmotrieť ekonomičieski, to v etom jeje i turističieskij potienciał.
A etot muziej budiet mało- privlekatielen i intieriesien kak svoim, tak i zajezžim.
Tolko dla jabatiek nyniešnich i vośpitanija śledujuŝich.
Možno otvietiť, jeśli kratko, odnim słovom - POTOMU ! Kak i otviečajut 31 hod k riadu.
Jeśli poširšie, to vklučili vsio to, čto pomohajet vłasť dieržať niezakonno, vsio, čto pomohajet stroiť russkij mir i Rośsiju na miestie biełaruskoj Biełarusi, a značit połučať milliardy dołłarov na ličnyje sčieta, vsio, čto opravdyvajet rieprieśsii nasielenija, vsio, čto opravdyvajet marazm i diespotiju łukašienko, vsio, čto pomohajet, maksimalno, pribliziť biełarusa k sriedniestatističieskomu vańkie Rośsii biez roda i plemieni.....
Poetomu jeśli litovcy nie chotiat kompromissa, možno načať dokazyvať čto Litva plemia(kultura vostočno-litovskich kurhanov),była bližie k łatyšam, a potom aśsimilirovana aukšajtami i słavianami(priedkami biełorusov).Na eto ukazyvajet, čto aukšajty nazyvajut rieku Vilija Niarisom,očievidno,čto tie kto osnovał VKŁ nazyvali jeje Vilijej,potomu,čto ot vilinii pošieł taponim Vilnius.
Nijakich aŭkštajtajtaŭ nikoli nie isnavała. Nikoli. Hetaje fejk akupantaŭ.
Aŭkštajcija - hetaje Hiermanizm. Tak niemcy nazyvali častku našaje Litvy. Śćviardžać, što na Litvie isnavała Aŭkštajcija, taki ž idyjatyzm, jak šukać na Italii Vłochiju, tamu, što pa polsku Italija zaviecca Włochy.
Da 1918 žmudziny zvali Vilniu Vilniy. Aficyjna Vilniusam Vilnia stała tolki ŭ 1939 hodzie, kali Stalin vyrašyŭ pieradać horad žmudzinam i raspačałasia letuvizacyja.
Vyvučajcie.
1. Jeśli horod stał važnieje samoj rieki.
- Małyje rieki, nie imievšije ustojčivoho drievnieho nazvanija, mohli połučiť imia po horodu, čieriez kotoryj protiekali.
- Primier: v Jevropie vstriečajutsia «horodskije riečki» (Stadtbach, Stadtfluss), kotoryje v istočnikach fiksirujutsia imienno kak «rieka horoda N».
2. Kołonialnyje i novyje posielenija.
- V Novom Śvietie (Amierika, Avstralija) často byvało naoborot: snačała pojavlałsia horod s «importirovannym» nazvanijem (naprimier, York → New York), a potom bližajšij ručiej ili riečka połučali to žie imia (Hudson River — ot Hienri Chadsona, no riadom jesť miełkije pritoki, nazvannyje užie po posielenijam).
3. Słučai v Vostočnoj Jevropie.
- Inohda miełkije pritoki v chronikach načinajut nazyvaťsia po horodu: naprimier, v starych dokumientach vstriečajutsia upominanija «rieka Smolenka» (v Pietierburhie, nazvana po słobodie Smolenciev), «rieka Moskva» — tut spornyj słučaj: časť isśledovatielej sčitajet, čto snačała było nazvanije horoda, a potom zakriepiłoś za riekoj, chotia bolšinstvo skłoniajetsia k obratnomu.
Takim obrazom Vilejka mohła byť nazvana v čiesť Vilniusa.
---
Objaśnienije miechanizmov imieni
- Jazykovyje umieńšitielnyje formy. V słavianskich jazykach suffiks «-ka» (Vilija → Vilejka) ili priłahatielnyje «Vielikaja/Małaja», «Bolšaja/Maleńkaja» słužat dla obrazovanija imion pritokov.
- Hieohrafičieskoje sravnienije. Jeśli miestnyje ludi sootnosiat małuju riečku s krupnoj sosiedkoj, dajotsia imia «małyj/maleńkij/little X».
- Administrativno-kulturnaja privyčka. Inohda pritok połučajet proizvodnoje imia, potomu čto posielenije ili vładienije nazyvali po bolšoj riekie, a blizkij pritok nazvali «tot žie, no mieńšij».
- Tipy vodnych otvietvlenij. Usťjevyje rukava i raspriedielitielnyje kanały často nosiat imiena, javno śviaznyje s hłavnoj riekoj (naprimier, «Małaja/Kleine Donau» kak otvod Dunaja).
---
Primiery (illustrativno)
- Vilja (Vilija) i Vilejka v Biełarusi — tipičnyj łokalnyj primier: Vilejka vosprinimajetsia kak «mieńšaja Vilija» (nazvanija rodstvienny po korniu).
- Little Ouse i Great Ouse v Anhlii — «Little Ouse» imienujetsia v sopostavlenii s «Great Ouse»; Little Ouse tiečiot v tom žie baśsiejnie i istoričieski sopostavlałaś s krupnoj.
- Kleine Donau / Donaukanal v avstro-niemieckoj toponimikie — otvietvlenija ili małyje rukava Dunaja połučajut imiena, śviazannyje s hłavnoj riekoj.