brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie, rasstralany ŭ Katyni, toje samaje ŭ majoj siamji było, tamu Usie złačyncy pavinny być nazvany i pakarany, Patrebny Niurnberh N2 dziela Balšavikoŭ hetym razam
babuška hovorit, čto partizany byli jeŝio strašnieje niemciev!
04.10.2025
brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie, rasstralany ŭ Katyni, To-to ja dumaju(( odnaždy v dietstvie, nie pomniu užie koniečno s čieho razhovor o partizanach zašioł, a babuška i hovorit, čto partizany byli jeŝio strašnieje niemciev! Ja tohda rot otkryła ot udivlenija i nie mohła povieriť, v moju kartinu mira eto nikak nie vpisyvałoś(( vot vam i hieroi!
podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali
04.10.2025
Nie žaleli dažie sieḿji frontovikov Siehodnia Dražno - błahopołučnaja dierievnia,..... Do doma Jevy Miefod́jevny Siroty (siehodnia babuškie idiet 86-j hod) partizany nie dobraliś. - Dietočki, nie daj Boh komu-nibud́ uznať tu vojnu, - chvatałaś za hołovu Jeva Miefod́jevna. - My vyžili, a moju podruhu Katiu zastrielili, choť kričała: «Ja svoja!» Zastrielili nieviestku i śviekrov́, ich maleńkoho malčika brosili umirať. A vied́ otiec ich siemiejstva vojevał na frontie.
- Ludi chavaliś v jamach iz-pod kartoški, tak odnu sieḿju priamo tam i rasstrielali, nie požaleli, - s otčajanijem hovorił 80-letnij Vładimir Apanasievič. Dieduška nie vydieržał i razrydałsia. - Mienia sud́ba spasła, a vied́ niekotorych podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali. Niedavno k nam prijezžali iz rajispołkoma, čiełoviek vosieḿ. Sprašivali o sožžienii Dražno partizanami, pravda li eto. Bolšie mołčali, pokačivali hołovami. Tak mołča i ujechali.
Aleksandr Apanasievič, syn dieduški Vładimira, pokazał pasport ubitoj partizanami Valentiny Šamko. Na fotohrafii - dievočka, miłaja, s naivnym vzhladom, biezzaŝitnaja.
- Eto moja tietia. Mama rasskazyvała, čto jej strielali v hołovu, - s niedoumienijem v hołosie rasskazyvajet diad́ka Aleksandr. - Mama chraniła prostrielennuju kosynku Valentiny, no siejčas najti jeje ja nie mohu. -KP
"partizany" ubivali Biełarusaŭ
04.10.2025
podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali, Mnie pro etot tožie rodstvieńniki rasskazyvali, 1929 hoda roždienija tietuška. Čto "partizany" ubivali Biełarusaŭ ....
"95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie"
04.10.2025
"Na dumku aŭtara, jahonaja praca — adzinaja na Zachadzie, jakaja achoplivaje praktyčna ŭsie apieracyi pamiž najbujniejšaj partyzanskaj armijaj, jakuju bačyŭ śviet, i antypartyzanskimi siłami Treciaha rejch"
Pośle vojny, na osnovanii partizanskich otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełorusskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.
rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.
04.10.2025
Babula raskazvała pra biaźlitasnaść bandytaŭ (tak zvanyja partyzany) — jak jany rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.
partyzany prychodzili i zabirali ŭsio
04.10.2025
rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.,
I maja maci žyła ŭ partyzanskaj zonie. Jana była dziciom i raskazvała, što partyzany prychodzili i zabirali ŭsio, kazali, što ŭsio roŭna niemcam dastaniecca. A niekatoryja niemcy, naadvarot, padkormlivali dziaciej.
partyzany rasstralali siamju siastry majoj babuli
04.10.2025
Padčas vajny partyzany rasstralali siamju siastry majoj babuli tolki za toje, što ŭ ich była ciaplica i jany vyroščvali rannija ahurki, a niemcy kuplali. U toj čas heta było vialikaj redkaściu. Muž babuli siadzieŭ u turmie za savieckuju ŭładu, i paśla vyzvaleńnia ŭ vioscy jaho ŭsie nazyvali čekistam. Mienavita ŭ turmie jon hetamu i navučyŭsia. Unačy, kali ŭsie spali, uvarvalisia partyzany i rasstralali ŭsich: muža babuli, babulu Fiekłu, ich dačku Maryju, jakoj było 18 hadoŭ, syna Paŭła — 16 hadoŭ, i babulinu śviakroŭ — 80 hadoŭ. Maci raskazvała, što ludzi daviedalisia, chto heta zrabiŭ, i paśla vajny ŭsie ŭdzielniki hetaha zabojstva pamierli nie svajoj śmierciu: niechta ad pjanstva, kahości znajšli pad płotam. Na žal, maci ŭžo niama z nami, ale jana kazała, što ŭ vioscy bolš bajalisia partyzanaŭ, čym niemcaŭ. Na ščaście, praź ich viosku nie prachodzili karniki, a zvyčajnyja niemcy, jakich pryzvali na vajnu i prymusili vajavać.
Roman
04.10.2025
Muńoz iźviestnyj advokat fašizma. Jeho mietod dostatočno prost - połnoje zamałčivanije idieołohii fašizma, vsia istorija vojn dla nieho eto kak šachmatnaja doska, pošioł tuda, pošioł siuda. Vsie ravny, i každyj vybirajet siebie storonu. Takoj žie mietod primieniał polskij istorik Ježi Turoniek v knihie pro biełorusskich kołłaborantov - połnyj ihnor doktriny fašizma, prosto storony konflikta i podrobnoje opisanije vsiakich tiełodvižienij vidnych kołłpborantov so skrytoj simpatijej niekotorym iz nich.
Y
04.10.2025
Roman, Da ot takich kak vy , lubitielej kołchoznoj idieołohii, razorivšich dierievniu , dažie žitieli Chatyni byli za niemciev . Lesnyje bandity ich podstavili . Bandity pisali v svoju kołchoznuju mackvu : razhromili policiejskij harnizon . Po faktu eto byli otriady samooborony žitielej ot etich diviersantov - " partizan " .
Enkavedisty śpiecialno około biełaruskoj dierievieni ubivali niemca
04.10.2025
Roman, širokoje sovietskoje partizanskoje dvižienije było orhanizovano tolko v Biełarusi i častično -- na etničieskich biełaruskich ziemlach, kotoryje byli v sostavie pasei (SmAlenŝina, BrAnŝina). V okkupirovanoj rosii partizanskoho dvižienija nie było. Počiemu? Da potomu, čto prodołžał diejstvovať płan uničtožienija biełaruskoj nacii. Moskva, ispolzuja orhany NKVD, vtianuła massy hraždanskoho biełorusskoho nasielenija v vojnu protiv niemciev, i etim podstaviła biełorusov pod niemieckij udar. Nieobchodimoje dieło boŕby ischodiło iz kovarnoho zamysła i osuŝiestvlałoś podłymi mietodami. (Stalin chotieł połučiť dvojnuju vyhodu.) Enkavedisty śpiecialno około biełaruskoj dierievieni ubivali niemca ili diełali druhuju provokaciju, čtoby vyzvať karatielnuju opieraciju hitlerovciev (kotoryje obyčno sžihali vsiu dierievniu, čaŝie vsieho -- vmiestie s lud́mi). Takim obrazom, kstati, v riezultatie śpiecialnoj provokacii sovietskich partizan była sožžiena i iźviestnaja Chatyń, kotoruju kommunisty potom v 70-ch hodach razriekłamirovali na vieś mir kak tipičnuju žiertvu fašistskoho źvierstva. V riezultatie takoj kommuno-fašistskoj sovmiestnoj "raboty" v Biełarusi sožhli boleje 9 tysiač dierievień. Poetomu k koncu vojny, v riezultatie śpiecialnoj opieracii NKVD, mnohije biełaruskije komandiry byli posłany na śmierť, otstranieny ot komandovanija, ubity i rieprieśsirovany. Ich miesta zanimali russkije, prisłannyje iz Mosvy, i viernyje enkavedisty. Letom 1944 hoda, kohda "krasnaja armija" zaniała Biełaruś, usskije provieli mobilizaciju v armiju na biełorusskoj tierritorii. Diesiatki tysiač mołodych biełaruskich mužčin, počti biez podhotovki, brosili na pieriedovuju liniju fronta. usskije komandiry podnimali ich v nienužnyje ataki pod ohoń niemieckich pulemietov, nie dav dažie oružija v ruki, ili s vintovkami, no biez patronov. Oni hibli tysiačami, kak trava pod kosoj. A tie, čto biežali nazad, popadali pod puli enkavedistskich "zahradotriadov". Vpročiem, zahradotriady strielali i v śpinu. Tak prodołžałoś uničtožienije biełarusov na vojnie, rukami niemciev i usskich odnovriemienno. Kak hovorili kommunisty, "v boŕbie za sovietskuju rodinu".
Chatyń źniščyli dzikija Čyrvonyja partyzany z atrada Naumava
04.10.2025
Y, +1, I Chatyń — taksama nie niemcy. Adnojčy razmaŭlaŭ z padpitam maskoŭskim ciełam, i jano, chvaliŭšysia «bajovymi» ŭspaminami dzieda-čekista, prahavaryłasia: Chatyń źniščyli dzikija Čyrvonyja partyzany z atrada Naumava — apošnija, chto ŭ 1941 hodzie pajšoŭ u les razam ź siemjami, pa sutnaści savieckija kamunisty, čytaj — lasnyja razbojniki. Z taho, što ja zrazumieŭ, naumaŭcy ŭ Chatyni hrabili, katavali i zabivali miascovych — pravodzili kłasičnuju savieckuju «pradraźviorstku», a potym spalili viosku. Na vychadzie ź źniščanaj biełaruskaj vioski, dakładniej ź vialikaha chutara, aboz ź siemjami i sami dzikija partyzany Naumava byli źniščany za niepadparadkavańnie Maskvie — Čyrvonymi partyzanami z atrada Bahurava, jaki składaŭsia pieravažna z NKVDystaŭ, uklučajučy dzieda taho raskazčyka. U Savieckim Sajuzie, jak vodzicca, «hierojstva» i «dobleść» Čyrvonych partyzan vyrašyli prykryć «źviarstvami niemcaŭ» — savok sfabrykavaŭ «dokaz» viny niemcaŭ, «pryznańnie» i pravioŭ sudy. «Śviedkaŭ» i «abvinavačanych» «pierakanali», a kantora «pierakonvać» umieła — dać «pravilnyja» pakazańni! Cieła ŭnuka NKVDysta, na žal, padčas maich pytańniaŭ krychu pryšło ŭ siabie, spałochałasia i rezka spyniła apisvać «podźvihi dziadoŭ».
Barys
04.10.2025
Niezdarma nazyvali lasnyja bandyty
Čeś
04.10.2025
Barys, patryjoty za fašyzm, adnaznačna.
NKVD partizany hrabili po nočam
04.10.2025
Barys, Moja babuška tožie rasskazyvała, kak NKVD partizany hrabili po nočam.
.
04.10.2025
Dumaŭ, tut abmierkavańnie novych daśledavańniaŭ pra vajnu. A tut iznoŭ kopi-past amatara vasalitetu z maskoŭcami i prychilnika Łukašenki, minimum 14 paviedamleńniaŭ. Sam z saboju razmaŭlaje, na dvuch movach. Prykmiety: piša "Maskoŭski", "Balšaviki", "Čyrvony" ź vialikaj litary ad vialikaj pavahi. Nie, jano karysna viedać praŭdu pra vajnu, ale hetyja ž cytaty ja ŭžo čytaŭ 20-30 raz na hetym sajcie ŭ kamientaryjach. Kali ŭžo sanitary pahladziać na praviły 2.6.16 - złoŭžyvańnie paŭtorami.
Historyk z ZŠA vydaŭ sieryju knih pra baraćbu Hitlera suprać partyzan u Biełarusi
Siehodnia Dražno - błahopołučnaja dierievnia,..... Do doma Jevy Miefod́jevny Siroty (siehodnia babuškie idiet 86-j hod) partizany nie dobraliś.
- Dietočki, nie daj Boh komu-nibud́ uznať tu vojnu, - chvatałaś za hołovu Jeva Miefod́jevna. - My vyžili, a moju podruhu Katiu zastrielili, choť kričała: «Ja svoja!» Zastrielili nieviestku i śviekrov́, ich maleńkoho malčika brosili umirať. A vied́ otiec ich siemiejstva vojevał na frontie.
- Ludi chavaliś v jamach iz-pod kartoški, tak odnu sieḿju priamo tam i rasstrielali, nie požaleli, - s otčajanijem hovorił 80-letnij Vładimir Apanasievič. Dieduška nie vydieržał i razrydałsia. - Mienia sud́ba spasła, a vied́ niekotorych podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali. Niedavno k nam prijezžali iz rajispołkoma, čiełoviek vosieḿ. Sprašivali o sožžienii Dražno partizanami, pravda li eto. Bolšie mołčali, pokačivali hołovami. Tak mołča i ujechali.
Aleksandr Apanasievič, syn dieduški Vładimira, pokazał pasport ubitoj partizanami Valentiny Šamko. Na fotohrafii - dievočka, miłaja, s naivnym vzhladom, biezzaŝitnaja.
- Eto moja tietia. Mama rasskazyvała, čto jej strielali v hołovu, - s niedoumienijem v hołosie rasskazyvajet diad́ka Aleksandr. - Mama chraniła prostrielennuju kosynku Valentiny, no siejčas najti jeje ja nie mohu.
-KP
Pośle vojny, na osnovanii partizanskich otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełorusskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.
I maja maci žyła ŭ partyzanskaj zonie. Jana była dziciom i raskazvała, što partyzany prychodzili i zabirali ŭsio, kazali, što ŭsio roŭna niemcam dastaniecca. A niekatoryja niemcy, naadvarot, padkormlivali dziaciej.
Nieobchodimoje dieło boŕby ischodiło iz kovarnoho zamysła i osuŝiestvlałoś podłymi mietodami. (Stalin chotieł połučiť dvojnuju vyhodu.) Enkavedisty śpiecialno około biełaruskoj dierievieni ubivali niemca ili diełali druhuju provokaciju, čtoby vyzvať karatielnuju opieraciju hitlerovciev (kotoryje obyčno sžihali vsiu dierievniu, čaŝie vsieho -- vmiestie s lud́mi). Takim obrazom, kstati, v riezultatie śpiecialnoj provokacii sovietskich partizan była sožžiena i iźviestnaja Chatyń, kotoruju kommunisty potom v 70-ch hodach razriekłamirovali na vieś mir kak tipičnuju žiertvu fašistskoho źvierstva.
V riezultatie takoj kommuno-fašistskoj sovmiestnoj "raboty" v Biełarusi sožhli boleje 9 tysiač dierievień. Poetomu k koncu vojny, v riezultatie śpiecialnoj opieracii NKVD, mnohije biełaruskije komandiry byli posłany na śmierť, otstranieny ot komandovanija, ubity i rieprieśsirovany. Ich miesta zanimali russkije, prisłannyje iz Mosvy, i viernyje enkavedisty. Letom 1944 hoda, kohda "krasnaja armija" zaniała Biełaruś, usskije provieli mobilizaciju v armiju na biełorusskoj tierritorii. Diesiatki tysiač mołodych biełaruskich mužčin, počti biez podhotovki, brosili na pieriedovuju liniju fronta. usskije komandiry podnimali ich v nienužnyje ataki pod ohoń niemieckich pulemietov, nie dav dažie oružija v ruki, ili s vintovkami, no biez patronov. Oni hibli tysiačami, kak trava pod kosoj. A tie, čto biežali nazad, popadali pod puli enkavedistskich "zahradotriadov". Vpročiem, zahradotriady strielali i v śpinu. Tak prodołžałoś uničtožienije biełarusov na vojnie, rukami niemciev i usskich odnovriemienno. Kak hovorili kommunisty, "v boŕbie za sovietskuju rodinu".
Nie, jano karysna viedać praŭdu pra vajnu, ale hetyja ž cytaty ja ŭžo čytaŭ 20-30 raz na hetym sajcie ŭ kamientaryjach. Kali ŭžo sanitary pahladziać na praviły 2.6.16 - złoŭžyvańnie paŭtorami.