A možna chiba jakuju karotkuju daviedku, a chto heta za selebryci takoje? Ludzi ž nie abaviazany kožnaha Šrajbmana viedać.
Šrajbmany minusujuć
02.11.2025
Ženia, cikajuć časiki,
Nu, voś ja skarystaŭ chvilinu ŭłasnaha času. Zajšoŭ na hałoŭny ekanamičny sajt u śviecie - NBER - niama anijakaha ekanamista Lvoŭskaha. Zajšoŭ na X-archiv - jość matematyk Siarhiej Lvoŭski i fizik Andrej Lvoŭski. Bolš niama.
Dzie jaho pačytać? Što ŭ jaho za śpiecyjalizacyja? Ci jon taki ž "ekanamist" jak i Čały?
Lenin dumaje pra Biełaruś
02.11.2025
Cikava, a jak šanoŭny sp. Lvoŭski aceńvaje źjavu Productivity-Wage Gap, jakaja nazirajecca ŭva ŭsich krainach OECD (Štaty, Kanada, EU, Aŭstralija) -- pradukcyjnaść pracy ŭvieś čas uzrastaje kaśmičnymi tempami, a realnyja zarobki faktyčna boŭtajucca na ŭzroŭni kanca 1970ch? A jak šanoŭny sp.Lvoŭski stavicca da taho, što ciapierašniaje maładoje pakaleńnie staniecca pieršym pakaleńniem za doŭhi čas, jakoje ŭžo žyvie i budzie ŭsio žyćcio žyć horš za ŭłasnych baćkoŭ?
Dla lenina toje nie pytańnie
03.11.2025
Lenin dumaje pra Biełaruś, Marks hruntoŭna heta razabraŭ. Pradukcyjnaść pracy raście za košt rosta suadnošańnia pastajanny/pieramienny kapitał. Takim čynam i hrošy iduć na pastajannuju častku kapitała. Ŭ banki praściej kažučy.
politico
10.11.2025
Lenin dumaje pra Biełaruś, nu iz nika vsie poniatno. Vas biespokoi productivity-wage gap ili tak, vypiendriťsia zachotiełoś? Tak, hospodin kommunist, productivity-wage gap suŝiestvovała s niezapiamiatnych vriemien. I da, budiet i dalšie suŝiestvovať. Chotia by po toj pričinie, čto jeśli kompiensacija rabotnikam budiet ravna 100% proizvoditielnosti truda, čto čto imienno vy budietie rieinviestirovať v proizvodstvo čtoby eto samoje proizvodstvo nie ruchnuło v itohie vam na hołovu? Otkuda vy voźmietie dieńhi na R&D (raz už vy lubitie brosaťsia anhłojazyčnymi tierminami)? A pro to, čto zarpłata - eto zatraty i pri śliškom vysokich zatratach ni odna kompanija v itohie nie smožiet pokryvať average variable costs i obankrotitsia, vy nie podumali? Lenin v hołovie nie pozvolajet? Ili Lenina u vas v hołovie razdražajet umieńšienije bargaining power sriednieho rabočieho v siłu padienija vlijanija profsojuzov? Ili on nie vidi jeŝie odnoj pričiny rasširienija productivity-wage gap - usilennoho raŝvitija tiechnołohij, kohda proizvoditielnosť kapitalnoho oborudovanija opriedielajet povyšiennuju proizvoditielnosť truda? Ono poniatno, koniečno, Lenin vsie-taki był pośledovatielem Marksa i śledovatielno, razdielał idiei kłaśsičieskoj škoły ekonomiki (kotoraja čietko prośleživajetsia u Marksa). Odnako, v siłu toho, čto Lenin był juristom, a nie ekonomistom, połnosťju poniať i osmyśliť eti samyje idiei on nie moh, čto čietko prośleživajetsia v jeho ekonomičieskich trudach (vy žie ich čitali, pravda?). Tak čto pusť Lvovskij i nie hienij, no kak ekonomist-učienyj vam skažu - nu nie leźtie vy so svoim kommunizmom i niepraviednym hnievom. Chočietsia kommunizma - eto v psichušku, tam i Lenina vstrietitie, i Marksa
Lenin dumaje pra Biełaruś
03.11.2025
Dla lenina toje nie pytańnie,
Pytańnie całkam lehitymnaje, bo da siaredziny 1970ch tempy rostu pradukcyjnaści i realnaj apłaty pracy ŭ krainach OECD praktyčna supadali. Razryŭ utvaryŭsia adnačasova z rejhanomikaj, austerity, trickle down dy inšymi mierami, jakija znamienavali nealiberalny pavarot u ekanamičnaj dumcy i praktycy. Pry hetym niekatoryja laŭreaty premii Banku Švecyi (Amartyja Sen, Poł Kruhman, Džozef Styhlic) vykazvalisia tym duchu, što austerity nikoli nie było ekanamičnaj nieabchodnaściu, ale zaŭsiody palityčnym vybaram "elitaŭ". Zadajučy svajo nierytaryčnaje pytańnie, ja cikaŭlusia da jakoj stupieni biełaruskija ekanamistyja, blizkija da APK i ŚHC zastajucca vyznaŭcami nealiberalnych dahmataŭ. Miarkujučy pa vykazvańniach sp.Alachnoviča ŭ mianie skałasia mienavita takoje ŭražańnie. Vielmi nie chaciełasia b mianiać šyła na myła.
Abu
02.11.2025
Pff! BT užo tryccać hod kaža toje samaje - praŭda, tolki pra Biełaruś.
Gorliwy Litwin
03.11.2025
Navat z ulikam Druhoj suśvietnaj vajny, kolkaści achviaraŭ i razbureńniaŭ, ekanomika paśla jaje imkliva raście. - o, dyk treba jašče adnu pavažnuju suśvietnuju vajnu zładzić, paśla jaje jašče bolš rvaniem. Zvyčajna ŭ historyi tak i byvaje. Ja taksama abstraktny aptymist. Chacia niekalki dziasiatkaŭ miljonaŭ mohuć zapłacić lutymi śmierciami za dabrabyt astatnich. Nu, heta im nie pašancavała. Jak biehłym z RB, łupcavańnie i katavańnie jakich palepšyła dabrabyt tych chto zastaŭsia pad Krasaŭcami.
Ekanamist Lvoŭski raskazaŭ, čamu z aptymizmam hladzić na budučyniu śvietu
Nu, voś ja skarystaŭ chvilinu ŭłasnaha času.
Zajšoŭ na hałoŭny ekanamičny sajt u śviecie - NBER - niama anijakaha ekanamista Lvoŭskaha. Zajšoŭ na X-archiv - jość matematyk Siarhiej Lvoŭski i fizik Andrej Lvoŭski. Bolš niama.
Dzie jaho pačytać? Što ŭ jaho za śpiecyjalizacyja? Ci jon taki ž "ekanamist" jak i Čały?
Marks hruntoŭna heta razabraŭ.
Pradukcyjnaść pracy raście za košt rosta suadnošańnia pastajanny/pieramienny kapitał. Takim čynam i hrošy iduć na pastajannuju častku kapitała. Ŭ banki praściej kažučy.
Pytańnie całkam lehitymnaje, bo da siaredziny 1970ch tempy rostu pradukcyjnaści i realnaj apłaty pracy ŭ krainach OECD praktyčna supadali. Razryŭ utvaryŭsia adnačasova z rejhanomikaj, austerity, trickle down dy inšymi mierami, jakija znamienavali nealiberalny pavarot u ekanamičnaj dumcy i praktycy. Pry hetym niekatoryja laŭreaty premii Banku Švecyi (Amartyja Sen, Poł Kruhman, Džozef Styhlic) vykazvalisia tym duchu, što austerity nikoli nie było ekanamičnaj nieabchodnaściu, ale zaŭsiody palityčnym vybaram "elitaŭ". Zadajučy svajo nierytaryčnaje pytańnie, ja cikaŭlusia da jakoj stupieni biełaruskija ekanamistyja, blizkija da APK i ŚHC zastajucca vyznaŭcami nealiberalnych dahmataŭ. Miarkujučy pa vykazvańniach sp.Alachnoviča ŭ mianie skałasia mienavita takoje ŭražańnie. Vielmi nie chaciełasia b mianiać šyła na myła.