Poviezło čto afro-arabskije "biežiency" na puti nie vstrietiliś,a to "vostorha" byli by połnyje štany
6
06.11.2025
Chryč, spasibo, lublu uznavať o tom kak žizń v mojem horodie ot kommientatorov našiej nivy
Čitať nado
06.11.2025
Chryč, jeśli pročitať staťju, a nie srazu stročiť kommienty, to možno uznať, čto avtor ich vstrietił. I vstrieča jeho očień vpiečatliła.
Free
06.11.2025
Chryč, trapili kamientarom, bo toj biełaruski architektar viadomy svaimi mocna prapaleścinskimi pohladami.
Nk
06.11.2025
Z čymści zhodny tut. Šmat špacyravaŭ u Stakholmie z kalaskaj i valizkaj. Lepšy šlach zrazumieć nakolki miesca zručnaje dla ludziej. Stakholm tut lepšy, tak. Vydatnaje i pryhožaje, naturalnaje mietro, pabudavanaje ŭ skałach. Vydatnaja transpartnaja sistema, jakaja spałučaje ŭsie vidy haradskoha ruchu.
Ale sumna bačyć taki čorna-biełaje mierkavańnie. Stakholm zusim nie idealny. Pa rejtynham biaśpieki jeje taki ž jak Minsk. U Minsku niama rajenaŭ, dzie ty adčuvaješ niebiaśpieku ci bačyš tolki imihrantaŭ, jakija hladziać na tabie jak na inšaziemca. U Stakholmu takija rajeny jeść. Naprykład, lehiendarny Rynkiebi. Jeść i niepryhožyja rajeny, jakija vyhladajuć nie lepš za našy rajeny z chruščoŭkami.
Tak prynižać biełaruskija harady - brydka. Nie tak usiedrenna, jak aŭtar piša ci jak aŭtar žadaje. Kažu heta pa ŭražańniach tych samych šviedaŭ z Stakholmu, jakija naviedvali Biełaruś (Minsk, Harodniu, Lidu). I heta byli nie "haścinnyja" adkazy, a naturalnaja cikavaść ci ŭražańni.
Meya Åberg, čuli?
06.11.2025
6, ja ja, tovarish. Čamu na svajoj rasiejskaj maŭčyje pra kałasalny ŭzrost kryminalnaj dziejnaści ŭ Šviecyi źviazany ź mihrantami z Azii i Afryki? Toje, što na Našaj Nivie nie pišuć pra rehularnyja zabojstvy jeŭrapiejcaŭ u Šviecyi z boku ciomnych mihrantaŭ heta nie značyć, što čytačy nie viedajuć, prynamsi niekatoryja.
Tutejšy ahladalnik
06.11.2025
Pryhožy horad, ale jość rajony kudy lepiej nie suvacca...ale cientr i ciahnik da Arłanda ok
A
06.11.2025
Nakoniec-to nastojaŝieje hosudarstvo dla naroda, a nie fiejkovoje v RB.
Alaksiej
06.11.2025
Pryjemna, što Naša Niva užo niekalki artykułaŭ pryśviaciła architektury. Sapraŭdy nie chapaje ŭvahi miedyja. Ale było by cudoŭna kali by vy jašče z praktykami parazmaŭlali, bolš daskanały ahlad zrabili. Hetyja turystyčnyja zamaloŭki taksama patrebnyja dla papularyzacyi, ale z dumkaj Ŭładzisłava, što ŭsio biełaruskija harady kiepskija, architektary durni, a čynoŭniki varjaty ja nie zhodzien. Šmat što źmianiłasia za apošnija 10 hod. Jość navat rečy jakija ŭ biełaruskich haradach zrobleny značna lepiej. I ja heta pišu jak architektar-horadabudaŭnik jaki pracuje ŭ Skandynavii. Tamu nie spyniajciesia kali łaska, pra biełaruskuju architekturu treba raspaviadać, ale z roznych bakoŭ.
mark
06.11.2025
Alaksiej, heta jakija rečy ŭ biełaruskich haradach zroblenyja značna lepiej?
kamientar
06.11.2025
Alaksiej, a ,pa-mojmu, usio, što maje estetyčnuju i histaryčnuju kaštoŭnaść zastałosia z tych časoŭ, kali švondziery zajmalisia svaimi spravami, zhodna svajej adukacyi i vychavańniu, i vyrašać inšyja im navat samim nie mahło saśnicca ŭ fantastyčnym śnie, a nie toje što kiravać losami ludziej i krainy.
Alaksiej
06.11.2025
mark, Nu kali pa vierchach, to kanalizacyja ŭ tym ža Chielsinki bytavaja i doždžavaja źbiralisia ŭ adnu trubu. Pry tym jašče ŭsia hetaja vada pampavałasia za šmat kiłamietraŭ u haru, dzie była stancyja ačystki. Z-za hetaha sistema lohka pierahružałasia, i ŭ hetyja momanty brudnuju vadu skidali ŭ mora. Zaraz vydatkoŭvajucca ahromistyja hrošy, kab heta pierarabić. U Biełarusi navat u maleńkich miastečkach jość dźvie sistemy. Kali jość tolki bytavaja sistema, inšaja źbirajecca ŭ biadrenažnyja kanavy, što supier ekałahična i sučasna.
U Chielsinki amal pałova škoł, jakija budavalisia ŭ 70-ych, daviałosia źnieści, tamu što ŭ ich była žudasnaja prablema ź ćvilu. Zaraz školnyja budynki budujuć z dreva časovyja, tolki na 30 hadoŭ, z dumkaj, što ich treba budzie chutka razburać. Šmat sprečak, nakolki heta ŭstojlivy padychod.
Municypalitet abaviazany zajmacca prajektavańniem pa zakonie, i heta značna mienš efiektyŭna, čym pryvatny siektar. Uvohule, na toj ža horad Chielsinki pracuje amal 37 000 čałaviek, heta samy vialiki pracadaŭca Finlandyi. Pry hetym hrošy jon amal nie zarablaje, jak vam takoje pradpryjemstva — zombi.
Heta tolki toje, što chutka ŭ hałavu pryjšło. Pry hetym Chielsinki — heta cudoŭny horad, i šmat čamu možam u jaho pavučycca. Pra Stakholm viedaju mienš, ale i tam svaje asablivaści jość.
Paraŭnoŭvać architekturu adnoj z samych źbiadniełych krain Jeŭropy z adnoj z samych zamožnych i kazać, što pieršyja prosta durni, što nie robiać lepiej, — heta napeŭna niedarečna. Architekturnaja prafiesija ŭ Biełarusi ŭ žudasnym zaniapadzie i kryzisie. Ale toje, što ŭ hetych umovach atrymlivajecca rabić, — heta sapraŭdy varta ŭvahi.
Santi Gucci
06.11.2025
Tolki jość kałasalnaja roźnica pamiž prostaj i biez pabahatamu šviedskaj architekturaj, a manumientalnaj savieckaj, jakoj Čachovič tak zachaplajecca. Pra pomniki savieckim sałdatam u Vilni ci 17 vieraśnia nie kažučy, ale heta chiba razam jak nieadiomnaje.
Darečy, Uładu mahčyma spadabalisia šviedskija no-go zones. Tak i architekura časta davoli padobna na postsavieckija spalniki, a jašče atmaśfiera adpaviednaja.
Koroleva D. Kleri
06.11.2025
«Nie hovoritie so mnoj o Stokholmie - u mienia načinajetsia prostuda, kak tolko ja słyšu eto słovo». Koroleva D. Kleri, supruha korola Šviecii Karła XIV Juchana. Šviecija mračna i unyła takžie kak i šviedskije skazki, niesmotria na jeje błahosostojanije, obieśpiečivajemoje niepomiernymi nałohami
kaška
06.11.2025
"U Šviecyi karystalnik horada zaŭsiody maje racyju — haradskoje asiarodździe źmianiajecca pad jaho. U Biełarusi čałaviek — rab haradskoha asiarodździa"
Napisaŭ čałaviek, jaki časam bolš, a časam mienš adkryta ŭschvałaje savieckaje.
?
06.11.2025
kaška , a što prapanuješ , tavaršč Šarykaŭ, usie savieckaje źnieści ? A jak ža zachavanieje historyka-kulturnaj spadčyny? I jakaja roźnica padabajecca jana tabie ci nie, udały byŭ toj pieryjad historyi ci nie?
CV
06.11.2025
kaška , za savieckim časam nie budavali mietaličnych aharodžaŭ uzdoŭž tratuaraŭ, kab ludzi nie mahli pierachodzić tam, dzie im zručna. Ciapier uzdoŭž tratuaraŭ kiłamietry aharodžaŭ, a pierachodaŭ stanovicca ŭsio mienš.
Doktar Leŭ
06.11.2025
?, tavaryš Šarykaŭ taksama byŭ za kamunistaŭ.
Zubr z Padlašša
06.11.2025
?, nie dziva, što Biełaruś u takim stanie, kali navat za miažoj biełarusy baroniać savieckija śviaty pomniki savieckich osvoboditielam i zachaplajucca SSSR.
.
07.11.2025
Nie budavali, bo pakul nie mahli abo nie mieli patreby. A napramak raźvićcia i adnosiny da piešachodaŭ byli takimi ž. Postsaviecki etap horadabudaŭnictva całkam abumoŭleny papiarednim savieckim. Zakładali chutkasnyja raźviazki ŭ horadzie i adsutnaść mahčymaści prajści pobač ź imi, zahaniali ludziej u padziemnyja pierachody, biaskoncyja tropy praz pustyry, darožki, jakija abryvajucca na "miažy prajekta". Aharodžy, śviatłafory, pašyreńnie tras, zabityja aŭto pieršyja pałasy - heta ŭsio reakcyja toj ža sistemy prajektavańnia na rost aŭtamabilizacyi. Kali b toj rost zdaryŭsia ŭ časy SSSR, reakcyja była takaja ž. Bieź pieraasensavańnia roŭnych praŭ ludziej na horad. Bolš za toje, voś hetaje prynižeńnie čałavieka ŭ horadzie i raście adtul ža, z kaštoŭnaściej savieckaj sistemy.
Byu
06.11.2025
u Stakholmie, ale nie natchniusia. Usie niejkaje kaziennaje, chałodnaje, niečałaviečaje.
dziadźka Mikoła
06.11.2025
Stakholm vydatny i pryhožy horad, nasamreč vielmi zručny. Ale artykuł bolš kaža nie pra Stakholm, a pra aŭtara hetaj natatki. Takoha nacyjanalnana samaprynižeńnia jašče pašukać. Cikava, jakim selekcyjnym ci vychavaŭčym pracesam možna takich mankurtaŭ vyrabić.
andriej karłson
06.11.2025
jon ža ź vioski. sam skazaŭ
.
07.11.2025
Nie baču tut naŭmysnaha prynižeńnia, chutčej, sumnaja kanstatacyja praŭdy. Usio skazanaje vierna i viadoma daŭno (navat dziŭna, što kahości tut heta začapiła jak navina). Miarkuju, što jak čałaviek, jaki šmat vysiłkaŭ addaŭ zachavańniu biełaruskaj spadčyny, jon bačyć i cenić bolš kaštoŭnaha ŭ tym, što jość i zastałosia ŭ Biełarusi, pa paraŭnańniu z mnohimi krytykami. Artykuł pra toje, kudy treba raści.
Biełaruski architektar pabyvaŭ u Stakholmie i zastaŭsia ŭ poŭnym zachapleńni — nie ad bahaćcia, a ad pradumanaści i raznastajnaści
Stakholm tut lepšy, tak.
Vydatnaje i pryhožaje, naturalnaje mietro, pabudavanaje ŭ skałach. Vydatnaja transpartnaja sistema, jakaja spałučaje ŭsie vidy haradskoha ruchu.
Ale sumna bačyć taki čorna-biełaje mierkavańnie. Stakholm zusim nie idealny. Pa rejtynham biaśpieki jeje taki ž jak Minsk.
U Minsku niama rajenaŭ, dzie ty adčuvaješ niebiaśpieku ci bačyš tolki imihrantaŭ, jakija hladziać na tabie jak na inšaziemca. U Stakholmu takija rajeny jeść. Naprykład, lehiendarny Rynkiebi. Jeść i niepryhožyja rajeny, jakija vyhladajuć nie lepš za našy rajeny z chruščoŭkami.
Tak prynižać biełaruskija harady - brydka. Nie tak usiedrenna, jak aŭtar piša ci jak aŭtar žadaje. Kažu heta pa ŭražańniach tych samych šviedaŭ z Stakholmu, jakija naviedvali Biełaruś (Minsk, Harodniu, Lidu). I heta byli nie "haścinnyja" adkazy, a naturalnaja cikavaść ci ŭražańni.
U Chielsinki amal pałova škoł, jakija budavalisia ŭ 70-ych, daviałosia źnieści, tamu što ŭ ich była žudasnaja prablema ź ćvilu. Zaraz školnyja budynki budujuć z dreva časovyja, tolki na 30 hadoŭ, z dumkaj, što ich treba budzie chutka razburać. Šmat sprečak, nakolki heta ŭstojlivy padychod.
Municypalitet abaviazany zajmacca prajektavańniem pa zakonie, i heta značna mienš efiektyŭna, čym pryvatny siektar. Uvohule, na toj ža horad Chielsinki pracuje amal 37 000 čałaviek, heta samy vialiki pracadaŭca Finlandyi. Pry hetym hrošy jon amal nie zarablaje, jak vam takoje pradpryjemstva — zombi.
Heta tolki toje, što chutka ŭ hałavu pryjšło. Pry hetym Chielsinki — heta cudoŭny horad, i šmat čamu možam u jaho pavučycca. Pra Stakholm viedaju mienš, ale i tam svaje asablivaści jość.
Paraŭnoŭvać architekturu adnoj z samych źbiadniełych krain Jeŭropy z adnoj z samych zamožnych i kazać, što pieršyja prosta durni, što nie robiać lepiej, — heta napeŭna niedarečna. Architekturnaja prafiesija ŭ Biełarusi ŭ žudasnym zaniapadzie i kryzisie. Ale toje, što ŭ hetych umovach atrymlivajecca rabić, — heta sapraŭdy varta ŭvahi.
Darečy, Uładu mahčyma spadabalisia šviedskija no-go zones. Tak i architekura časta davoli padobna na postsavieckija spalniki, a jašče atmaśfiera adpaviednaja.
Napisaŭ čałaviek, jaki časam bolš, a časam mienš adkryta ŭschvałaje savieckaje.
Zakładali chutkasnyja raźviazki ŭ horadzie i adsutnaść mahčymaści prajści pobač ź imi, zahaniali ludziej u padziemnyja pierachody, biaskoncyja tropy praz pustyry, darožki, jakija abryvajucca na "miažy prajekta".
Aharodžy, śviatłafory, pašyreńnie tras, zabityja aŭto pieršyja pałasy - heta ŭsio reakcyja toj ža sistemy prajektavańnia na rost aŭtamabilizacyi. Kali b toj rost zdaryŭsia ŭ časy SSSR, reakcyja była takaja ž. Bieź pieraasensavańnia roŭnych praŭ ludziej na horad.
Bolš za toje, voś hetaje prynižeńnie čałavieka ŭ horadzie i raście adtul ža, z kaštoŭnaściej savieckaj sistemy.
Miarkuju, što jak čałaviek, jaki šmat vysiłkaŭ addaŭ zachavańniu biełaruskaj spadčyny, jon bačyć i cenić bolš kaštoŭnaha ŭ tym, što jość i zastałosia ŭ Biełarusi, pa paraŭnańniu z mnohimi krytykami.
Artykuł pra toje, kudy treba raści.