«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
-
09.11.2025Alaksandr, vam ciažka? A ja voś praz danos kalehi, jakaja imknułasia zdavać jak maha bolš, kab tolki jaje nie kranali, prajšła praz katavańni i straciła zdaroŭje. A kaleha zapisałasia ŭ danosčyki KDB. Takija, jak vy, jaje taksama nie asudzili, jaje na pracy padtrymali, a ŭsie ličyli vinavataj mianie, tamu što jana była vymušana, a ja nie pajšła na supracoŭnictva z KDB.
-
09.11.2025Va ŭsiakim razie, haniebnyja ŭčynki, zroblenyja pad stracham realnaj pahrozy, pavinny raźbiracca vielmi-vielmi kankretna. Raspłyvistyja abvinavačańni ŭ takich vypadkach ničoha nie značać. Niedarečna było b, naprykład, abvinavačvać miljony ludziej va ŭźniaćci ruk na schodach za rasstreł "vorahaŭ naroda".
-
09.11.2025Alaksandr, toje što Krapiva usio žyćcie byŭ partyjnym prsytasavancam, viedaje kožny 2 ci 3 biełaruski piśmieńnik abo krytyk, davajennha ci paślavajennha času (Vasil Bykaŭ, Siarhiej Hrachouski, Leanid Marakoŭ i inš.)
-
10.11.2025Alaksandr, archivy KDB zasakrečanyja. Tak by my daviedalisia i psieŭdanimy ahientaŭ Hlebki i Krapivy. Usie viedali ŭ Miensku, što jany pracavali pa biełaruskim litarataram. U 1939 išoŭ adkat represijaŭ i pad ich trapili šmatlikija supracoŭniki NKUS. Navat zakryvali spravy i sasava zvalniali jašče nie asudžanych, pierahladali niekatoryja spravvy. Tamu nia dziŭna, što napisaŭ pjesu zhodna novaj linii partyi
-
09.11.2025fui, tak Vy pišacie pra danos. A dzie Vy ŭbačyli mienavita danosy, napisanyja Krapivaj i Hlebkam? Na kaho jany pisali "danosy", pra što mienavita? Ni namioku ž pra heta nidzie niama.
-
10.11.2025gb32c, nu tohda i Hrachovskij, i Bykov byli prisposoblencami.
-
10.11.2025Bumba,
Spadarynia Sieviaryniec, jakaja napisała knižku "Vakoł Piatra Hlebki" kazała, što nie znajšła nijakich śviedčańniaŭ taho, što jon pisaŭ danosy. Bolš za toje, jon nakolki mahčyma dapamahaŭ asudžanym. Dy i mnohija biblijateki asudžanych zachavalisia dziakujučy jamu. Zaraz u archivach Akademii Navuk znachodziacca. -
09.11.2025Cikaŭna
-
09.11.2025Łukaš Bende taksama za Jankam Kupałam nahladaú dy danosiú
-
09.11.2025A kniha drukavacca budzie? Niazmušanaja praŭda heta vielmi cikava i, pa-mojmu, vielmi važna dla sučaśnikaŭ.
-
09.11.2025Stranno, a vied́ riežimu siejčas dažie očień vyhodny podobnyje publikacii. Vniesti zamiešatielstvo v stroj i t.d. I takoho dołžno byť bolšie, no počiemu-to archivy nie vskryvajut.
-
09.11.2025Nieponiatnieńko, k sožaleniju,daleko nie každyj był psichičieski stojkim. otkazyvaťsia rabotať na čiekistov značit postaviť siebia i svoju sieḿju pod ich priess.vyžiť v tie krovavyje vriemiena ,navierniaka,było važniejšim čiełoviečieskim instinktom,tiem boleje v takoj śfierie kak litieratura.
nie sprosta archivy nie otkryvajut,uznali by mnoho važnoho -
09.11.2025Dzieci i ŭnuki čekistaŭ zvyčajna robiacca adradžencami, tak što ŭsio narmalna, usio budzie Bieła-Ruś
-
09.11.2025U kožnaha narodu byli i buduć svaje Isusy, iidudy, Łanhiny.
Dla adnych Kalinoŭski dy Łapicki prykłady hodnych synoŭ Ajčyny, dla inšych Murav́joŭ dy Canava - ułada.
Kožny robić svoj vybar, vybirajučy honar dy hodnaść, ci padparadkavańnie dy strach. -
09.11.2025ziamielka
-
09.11.2025Tak vot otkuda kvatira na Pobiedy i dača pod Minskom
-
09.11.2025Kali pra Krapivu ŭ tekście jość chacia b uskosnaje śviedčańnie, to pra Hlebku i takoha niama. Ale zahałovak taki, nibyta jość sudovy vierdykt... Takoje ŭražańnie, što kamuści faktury nie chapała i vyrašyli za vušy pryciahnuć.
-
10.11.2025Nado pravilno pisať familiju - Volskij-Ziejdiel.
-
10.11.2025Prochazka, Zejdel ? Heta chiba biełaruskaje proźvišča ? Praviercie jašče raz, što da Zejdela, jakim bokam tut Zejdel ?
-
13.11.2025Žvir , Lavon Volskij (bieł. Lavon Volski, połnoje imia Leonid Arturovič Ziejdiel-Volskij (bieł. Leanid Arturavič Zejdel-Volski)
Usio dakładna.
A toje, pra što napisana - pryznańnie "viny", rašeńnie "całkam stać na partyjnuju liniju" - heta źnievažalna, ale nijak nie danosy. I ciažka nam paprakać ludziej, rabiŭšych heta pad stracham amal nieminučaha aryštu.
Bolš za toje, mienavita Krapiva adnym ź pieršych, u 1939 hodzie, napisaŭ u svajoj pjesie pra niespraviadlivaje abvinavačvańnie ŭjaŭnaha "voraha naroda" ("Chto śmiajecca apošnim").