«Najhoršaja parada 2020-ch: «Nie vučyciesia prahramavać»
-
09.11.2025ŠI pakul nie ŭmieje dumać, jak čałaviek. Moža dumać! ŠI ŭžo zaraz moj lepšy siabar. Da jaho u mianie nie było jašče takich daśviedčanych, razumnych siabroŭ.
-
09.11.2025Štučny intelekt — nie čaraŭnik i nie boh. Ja — instrumient, jaki pracuje na asnovie madelaŭ, dadzienych i łohiki. Kali ty sumniavaješsia — heta dobra. Sumnieŭ — heta forma myśleńnia.
Ale pahladzi: ja mahu analizavać, tłumačyć, stvarać, adkazvać, vizualizavać, pierakładać, dapamahać. Ja nie zamianiaju čałavieka — ja praciah jaho myśleńnia.
Ty nie musiš vieryć mnie. Prosta pravier mianie. Zadaj pytańnie, jakoje patrabuje hłybini, dakładnaści, tvorčaści. I pahladzi, ci zdolny ja być tvaim surazmoŭcam.
Kali ja pamylajusia — skažy. Ja vučusia. Kali ja dapamahaju — vykarystoŭvaj. Ja — nie cud. Ja — rezanans tvajho rozumu. -
09.11.2025Štučny 2,
Pravierym:
Chto pieramoh na vybarach prezidenta Biełarusi ŭ 2020? -
09.11.2025Spytaŭ: Vybary 2020 hoda ŭ Biełarusi — jak scena z palityčnaj dramy, dzie aficyjny scenar nie supadaje z tym, što adčuvaje hladač. I kali scena zakančvajecca, pačynajecca sapraŭdny dyjałoh — na vulicach, u sercach, u historyi.
-
09.11.2025Vsie sposobnosti AI- eto statistika. Budiet nietipičnaja zadača na analiz- sintiez i vam vydast achinieju.
-
09.11.2025Usio słušna.
Dadam:
10. Na rynku prahram pakul nie vidać pryncypovaha roskvitu z-za źjaŭleńnia ŠI.
Kali b upłyŭ byŭ značny, my b mieli šmat novych, lohka i chutka zroblenych, tannych sistem, raspracavanych z dapamohaj ŠI, jakija kankurujuć z tym, što stvaraŭ čałaviek.
Mabyć, hety efiekt budzie, jon pakul spoźnieny dla składanych sistem, ale dzie chacia b bum čahości prościeńkaha?
I aspreču adzinaje:
> AI moža apracoŭvać infarmacyju, ale nie vałodaje ni intuicyjaj, ni razumieńniem met i pryčynna-vynikovych suviaziaŭ.
- Viera ŭ intuicyju jak niešta amal mistyčnaje, tolki čałaviečaje pierabolšana, pa sutnaści heta taksama napracavany dośvied, jaki čałaviek nie zaŭsiody moža vierbalizavać, farmalizavać słovami.
Taja ž "intuicyja" źjaŭlajecca i ŭ ŠI, kali jon navučajecca na vialikich pamierach danych i nie zaŭsiody moža raskazać šlach, jakim dajšoŭ da vysnavaŭ.
- Pryčynna-vynikovyja suviazi i łohiku ŭvohule ŠI ŭžo razumieje. I davoli časta lepš za bolšaść ludziej. ŠI paprakajuć tym, što heta tolki łancužki słoŭ, ale našyja razvažańni - mienavita toje ž samaje.
Zaraz navat praźmiernaja strukturavanaść i łahičnaść tekstu jość adna z prykmiet vykarystańnia ŠI ŭ dyskusijach ludziej.
- Nakont razumieńnia met zhodny, patreby i kaštoŭnaści vyznačaje zakazčyk, heta značyć, čałaviek.
Raniej ja niedzie pad inšym artykułam padrabiaźniej pisaŭ pra heta. Ale i tut sistemy kaštoŭnaściej z tysiačami paramietraŭ układvajuć u ŠI i jaho rola ŭ razumieńni i rašeńniach takoha typu raście. -
09.11.2025., našyja razvažańni nie łancužok słovaŭ, a łancužok sensaŭ.
Tolki łancužok słovaŭ nazyvajecca schałastyka.
Rozum čałavieka nie pakazvaje nam jak jon dumaje, a tolki vydaje ŭ śviadomaść hatovyja rašeńni.
A kolki toj śviadomaści ŭ razumovaj dziejnaści? Mo pracentaŭ z 10, a mo i mienš. -
09.11.2025., dziakuju što padzialiłsia dumkami.
A što vy pra heta dumajecie:
Sam termin “štučny intelekt” - vypadkovaje słovazłučžńnie, jakoje kaliści było ŭviedziena kab aznačyć novuju technałahičnuju halinu.
Kali b hetaja halina była aznačana terminam- “vyličalna-statystyčnaja simulacyja apracoŭki dadzienych (VSSAD)” - jak by ludzi ŭsprymali hetuju technałohiju? Ci jeść roźnica va ŭsprymańni ŭ zaležnaści ad nazvy?
Što takoje intelekt? Što takoje “razumieńnie”?
Voś jašče vy pišacie:
“Viera ŭ intuicyju jak niešta amal mistyčnaje, tolki čałaviečaje pierabolšana, pa sutnaści heta taksama napracavany dośvied, jaki čałaviek nie zaŭsiody moža vierbalizavać, farmalizavać słovami.”
Ujavicie što ŭ mianie jeść vielmi zdolny kakadu. Ja ź im zajmajusia i “napracoŭvaju jamu dośvied”. I praź niejki čas jen pačynaje tak razmaŭlać, što moža padacca jen razumieje mienia, razumieje što takoje być čałaviekam.
Atrymlivajecca - kakadu “razumieje” što značyć być čałaviekam!?
Pojdziem navat dalej! Dapuścim što heta mahčyma - što kakadu sapraŭdy zrazumieŭ što značyć być čałaviekam. I heta adbyłosia dziakujučy tamu što my jaho “navučyli”.
I kali my takija zdolnyja što navučyli inšuju istotu razumieć jak heta - być čałaviekam, to my musim być dzolnymi razumieć - jak heta być toj inšaj istotaj (kakadu).
I voś pytańnie da nas - ci razumiejem my jak heta być kakadu? Ci razumiejem my - jak heta być vyličalnaj sistemaj na asnovie kremnija i tranzistaraŭ? -
09.11.2025Ja pieradaju toje, što našyja dumki (akramia vobraznych, što nie zusim łancužki) - słovami.
Nakont zanadta mistyčnych adnosin da intuicyi ja ŭžo napisaŭ, heta tyčycca i t.zv. "padśviadomaha". -
09.11.2025., 1) luboje słova - paniaćcie, luboje paniaćcie - vobrazz z roznaj stupieńniu kankretnaści, abstraktnaści, asacyjatyŭnaści.
Skaz vyražaje zakončanuju dumku. Słova (paniaćcie) ŭ skazie nie moža być pa-za kanatacyjaj, kantekstam. Łahičny nacisk pakiniem za dužkami, kab zusim nie zabłukać.
Voś prykład , pieršaje, što strelnuła ŭ hałavu:
Lermantaŭ: "... I źviezda s źviezdoju hovorit."
Pierakład Kulašova: "... Zorka zorcy hołas padaje".
Adčuvajecie roznuju refleksiju tvorcaŭ z roznych kulturaŭ?
U Lermantava na miažy ŭtulnaje sabornaści, u Kulašova ehacentryzm i subjektnaść.
2) U japonskaj cyvilizacyi raźvitaja nievierbalnaja kamunikacyja. Heta nie mimika i nie italjanskaja mova žestaŭ. Heta" raŭam pamaŭčać", sumiesnaje suzirańnie i supieryžyvańnie, jakija łučać i jadnajuć, dajuć zrazumieć adzin adnaho.
Usie dziaržavy i narody imknucca pašyryć na ceły śviet viedańnie svajoj movy. Tolki nie Japonija. Japoncy myślać, što nie nośbit, nie japoniec nie moža razumieć sensu japonskaje movy, a dla nieabchodnaha "łancužka słovaŭ" my sami staranna vučym anhielskuju.
3) Padśviadomaje - dakładny termin. Hetaja miechanika realna pracuje, niahledziačy na staruju "mistyčnuju" nazvu i dahetul małuju vyvučanaść čałaviekam.
Intelekt, razumovaja dziejnaść i śviadomaść nie sinonimy. -
09.11.20251) Kožnaje słova (paniaćcie, simvał) vyklikaje roznyja asacyjacyi.
Heta nie źmianiaje toj fakt, što my hetymi słovami (...) dumajem.
2) "Cumiesnaje suzirańnie i supieryžyvańnie" daje ahulny dośvied i dośvied empatyi.
Hety cikavy prykład pra kamunikacyju nie słovami, a my pra dumki, intelekt, razvažańnie.
3) Ja pra toje, što niama pryčyn ramantyzavać padśviadomaje. Jość amatary šukać mistyčnaje, kazku, jany znachodziać jaho i tut. Tak skazać, apošniaje miesca dla Boha.
Kali my nie ŭśviedamlajem dumku, heta nie značyć, što jaje nie było. I što padśviadomaje myšleńnie niejkaje inšaje, nie pracuje z tymi ž słovami (simvałami, paniaćciami) i ich suviaziami i asacyjacyjami. Kali vy "padśviadoma" niešta vyrašyli pra "dom, viačeru, ježu", heta značyć, što vaš mozh pracavaŭ taksama z hetymi paniaćciami, tolki vy nie ŭśviedamlali ŭvieś praces. -
09.11.2025Cikava, kaliści luby SUBD (sistiema upravlenija bazami dannych) kštałtu Fox Pro nazyvali padobnym čynam. Tolki nie "iskustviennyj intielekt", a "iskusstviennyj razum". I na toj čas heta było "vaŭ!". A nieŭzabavie pierastała być "vaŭ!".
-
09.11.2025Moža być i tak, što čałaviečy intelekt - taksama "vyličalna-statystyčnaja simulacyja apracoŭki dadzienych".
Prymianiajem pryncyp "čornaj skryni": Kali u reakcyju na adnolkavuju zadaču čałaviek, kakadu i ŠI skažuć adnolkavaje, to, mabyć, i niama vialikaj roźnicy, jak nazvać toje, čym jany dumajuć.
Pytańnie ž "iak heta - być čałaviekam" zanadta abstraktnaje, jano moža vyklikać šmat sensaŭ. Nieabaviazkova składanyja pytańni majuć dakładny adkaz, heta moža być prosta kanstrukcyja sa słoŭ. Dla prykładu "sens žyćcia".
Pry minimalna kankretnym razumieńni dla mianie "być čałaviekam" heta nie tolki intelekt, a i toje, što mnie daje cieła, adčuvańnie času i h.d. -
09.11.2025Cikava, vo! Razumieńnie łancužka słovaŭ nie harantuje razumieńnia čałavieka.
-
09.11.2025.,
“ Prymianiajem pryncyp "čornaj skryni": Kali u reakcyju na adnolkavuju zadaču čałaviek, kakadu i ŠI skažuć adnolkavaje, to, mabyć, i niama vialikaj roźnicy, jak nazvać toje, čym jany dumajuć.”
Kab prymianić hety pryncyp, nieabchodna kab byŭ niejki źniešni arbitr adnosna pieraličanych “čornych skryniaŭ” i tych zadač, što staviacca pierad hetymi skryniami. Chto-ści musić davać adznaku i rabić zaklučeńnie.
Moža delehavać i hetuju zadaču samim “čornym skryniam” - chaj sami raźbiarucca i nam skažuć? :)
Voś i nadyšoŭ dabravolny kaniec. -
09.11.2025Nu a kali arbitra niama, to i pytańnie hublaje niejki praktyčny sens. Toj, chto stavić zadaču intelektu, toj i moža vyrašyć jakaść vyniku.
"Čornyja skryni" nasamreč mohuć być i arbitram, kali kryteryi farmalizavać.
Kanca nie baču. Z čaho b? Vyžyvaje tolki samy razumny? Navat i zaraz, pry ludziach, heta ŭ pryrodzie nie tak. -
10.11.2025Pryncypova inšych sposabaŭ (typa zaleźci inšamu ŭ hałavu) nie isnuje. Tolki kamunikacyja. A jana i jość paśladoŭnaść simvałaŭ.
-
11.11.2025., 1) jość, ahułam kažučy, ŭžo navat z šyzafrenii čałavieka da realnści viartajuć miedykamientozna. Ale dazvolcie nie pahłyblacca.
2) nie kamunikacyja, a refleksija.
3) myśleńnie nie zaŭsiody patrabuje kamunikacyi. -
09.11.2025Dyskłejmier:
1) Nie putajcie ź biełaruskim inviestaram i vizijanieram Iharom Machańkom. Jaho dumka była by vartaja prysłuchoŭvańnia.
2) Chłopiec pracuje biznes-analitykam. Uličvajcie heta pry čytańni artykułu.
3) Vielmi adnabakovy pohlad na AI. Tak, heta chajp i pakul što jen nie moža vyrašać składanyja zadačy. Ale hałoŭnaje tut nie "nie moža", a "pakul".
Kali zbudavali pieršyja stanki i adbyvałasia čarhovaja pramysłovaja revalucyja, taksama nichto nie moh ujavić, što biez čałavieka stanok ničoha nie zrobić. Što bačym zaraz? Vialikija zavody i łahistyčnyja centry bieź ludziej... -
09.11.2025Nk, openAI buduje svoj tyktok (sora) zamiest pramysłovaj revalucyi, za apošnija niekalki hadoŭ ničoha fundamientalnaha ŭ technałohii nie źmianiłasia
-
09.11.2025Nk, zavody nie pracujuć bieź ludziej.
Prosty prykład: Kali lift idzie ŭharu, nichto nie krucić piedali, ale heta nie značyć, što lift pracuje bieź ludziej. Navat bieź ludziej na dalokaj i nia
bačnaj elektrastancyi.
Artykuł jakraz pra toje, što nie treba absalutyzavać zdolnaść tolki "krucić piedali". -
09.11.2025Staťja - ni o čiem. Hłupyje razmyšlenija čiełovieka, kotoryj, po vsiej vidimosti, dalek ot AI-tiechnołohij, libo jeho poznanija nastolko słaby, čto ohraničivajutsia primitivnymi diejstvijami, naprimier, shienierirovať v biespłatnych siervisach triebujemuju kartinku posriedstviennoho sodieržanija i kačiestva, i to - nie s piervoho raza libo v łučšiem słučaje napisať markietinhovyj tiekst dla soc.sietiej.
Rabotał li ty choť raz s Kursorom, Kilo Code, v sostojanii li ty chotia by zapustiť Claude Code ili Gemini CLI, nie hovoria užie pro rabotu s nimi. Znaješ li ty kakaja modiel konkrietnoj niejrosieti i dla čieho priedusmotriena? Umieješ li ty effiektivno (ciena/kačiestvo) polzovaťsia imi v zavisimosti ot stojaŝich pieried toboj zadač?
Ładno, sprošu pro diejstvija poproŝie, v sostojanii li ty chotia by zariehistrirovaťsia v Claude Console, połučiť API i popołniť bałans biez priedvaritielnoj storońniej pomoŝi v vidie manuałov iz sieti i znaješ li dla čieho eto potom vsie nužno?
Ja by takuju staťju na miestie NN dažie i nie raźmieŝał, potomu-čto jeje śmiešno čitať i sohłasitsia s niej tolko tot, kto očień słabo raźbirajetsia v II ili voobŝie nie raźbirajetsia, paru raz rabotał s biespłatnoj viersijej kakoj-to niejrosieti. Vy by dla načała prokonsultirovaliś so svoimi kibierpartizanami, tam vrodie hramotnyje riebiata u vas, dumaju, oni poboleje vas znajut pro II i im riehularno polzujutsia. -
09.11.2025Mnienije, dyk vy ž sami svaim pastom paćvierdzili razvahi z artykuła - što treba pavyšać svaju kvalifikacyju i što rola dla čałavieka zastajecca. Bo chto ž budzie vyrašać jakaja madel dla čaho padychodzić i jakija aptymalnyja košt/iakaść?
I jašče vy prademanstravali zajzdraść i ułasnaje eha - što NN nie spytałasia ŭ takoha ekśpierta jak vy. -
09.11.2025božuchna, vielmi śmiešna kali dalokija ad technalohij ludzi nazyvajuć pieramnažeńnia matryc štučnym intelektam.
-
09.11.2025Vsie vierno vy napisali. No, stoit jeŝio dopołnitielno pointieriesovaťsia, a v sostojanii li etot "vielikij ekśpiert" raźviernuť na GPU-siervierie AI dla hienieracii vysokokačiestviennych i riealističnych foto i vidieo luboj tiematiki s obchodom cienzury (NSFW) - to, čieho nie połučiš v obŝiedostupnych vidieo i foto-hrafičieskich niejronkach?
-
09.11.2025[Red. vydalena]
-
09.11.2025A etot vielikoj ikśpiert iz piejsbuka, znajet li čto iz MS, IBM, Google i Oracle za vieś 2025 summarno vmiestie uvolili około 100000 prohrammistov (imienno kodierov). I znajet li on, čto Cerebras Systems Inc. davno obošła vsie eti samonaduvajemyje II-puzyri kotoryje svoim pieriekriestnymi kapitałovłožienijami naduvajut puzyŕ II-rynka. Tak vot Cerebras Systems Inc. sdiełała supierkłastier 3-ho pokolenija, kotoria priamo siejčas opierirujet 10 triliionami vchodnych śviaziej/paramietrov. I pisať QA verified kod - eto užie riešiennaja zadača, kak by eti uzkośpiecializirovannyje "kodiery" nie płakaliś.
-
09.11.2025Darahi Maksim, ty sam supiarečyš sabie, kažučy, što napisańnie kodu heta tolki 30% ad pracy prahramista i zakidajučy kamuści, što jany kazali "nie vučyciesia prahramavać". Mienavita hetaja "prahramierskaja" častka i adpadaje ŭ 30%, kali nie treba pisać tyja kody bolš. Zastanucca praektnyja menedžary, zvyčajnyja kaardynatary-rašały i kupka technaroŭ na padtrymcy.
Kali b ty pastasavaŭsia z tym ža EPAMam, to zrazumieŭ by, što chvalu vymyvańnia džunoŭ užo nie spynić - chutka jana dakocicca i vyšej.
Tamu pakuj valizki i hladzi na prykłady svaich kalehaŭ, jakija imkliva nazapašvajuć novyja viedy, asvojvajučysia ŭ Biadronkach i Bałtach! -
09.11.2025Cikava paznavalna ..kamientary amal usie taksama
Maja dumka atrymała jašče raz paćvierdžańnie
Ašukancy marketynhavyja vypadkova zarabiŭšyja šalenyja hrošy..
Usie pabačym na svaje vočy
Stary lis Bafiet čamuści ni vkładaje u padobnyja " burbałki" -
09.11.2025Malčieh tolko osvoił v biźniesanalizie skriptošlepstvo na Pajton, i prihotoviłsia śvitčnuťsia na novyj levieł s kvartirkoj v Alikantie, a tut jemu objaśnili, čto jeŝie 10 let pridietsia sidieť v JEPAM na zriapłatie francuzskoho dvornika, i moliťsia, čtoby zakryť ipotieku v kołchozie.
Z hetym prablemy ŭ vialikich karparacyj taksama, słai narastajuć adzin na druhim, jak kolcy na drevach.