Nie treba spryjać zamacoŭvańniu mita što maŭlaŭ "kamunizm=fašyzm". (Toje što ŭ Hiermanii byŭ Nacyjanał-sacyjalizm uvohule idzie lesam u padobnych "historykaŭ"). 30-ja-40-ja hady - čas, kali represii ŭ toj ci inšaj formie vialisia pa ŭsim śviecie (Toj ža polski łahier ŭ Biarozie-Kartuzskaj, jaki pa sutnaści byŭ stvorany dla hienacyda dziejačoŭ biełaruskaha Adradžeńnia 20-30-ch hadoŭ), baraćba brytancaŭ z nacyjanalna-vyzvolnymi ruchami ŭ Afrycy, Blizkim Uschodzie, Indyi, ZŠA - masavaje interniravańnie japoncaŭ ŭ suviazi z ustupleńniem ZŠA u vajnu ź Japonijaj, jakija ŭtrymlivaisia pa sutnaści ŭ łahierach, paźniej - represii suprać tych, chto spačuvaŭ Savieckamu Sajuzu ci prosta sacyjalizmu). I tak, Stalin vielmi lubiŭ nazyvać tych, asob, ci tuju krainu jakija jamu nie padabalisia fašystami.
Žvir
06.12.2025
Mch, I što ? Tut paraŭnoŭvajuć mietady režymaŭ, stalinskaha savieckaha, i hitlieraŭskaha, jaki nazyvajuć tak, jak u toj čas jaho i nazyvali. Usim heta zrazumieła akrom vas. Toje, što represii vialisia pa ŭsim śviecie ničoha nie admianiaje. Represii i ciapier nikudy nia znikli.
imperyja «vyzvaliła» Aśviencym, ale nie balšavickija kanclahiery
06.12.2025
Mch, Čyrvonaja armija Maskoŭskaj imperyi «vyzvaliła» Aśviencym, ale balšavickija kanclahiery jana achoŭvała da apošniaha. Mała chto viedaje, što nacysckija kanclahiery vykarystoŭvalisia ŭ hetaj jakaści jašče piać hadoŭ. Z samych viadomych — Buchienvald i Zaksenhaŭzien (speclahier № 2 i speclahier № 7, u balšavickaj terminalohii). Z 1948 hoda speclahiery byli pierapadparadkavanyja HUŁAHu, u 1950-m likvidavanyja. Ale ich abstalavańnie nie prapała: novyja dbajnyja haspadary vyvieźli i vykarystali pa pryznačeńni ŭ łahierach Maskoŭskaj imperyi. Jak vynikaje z hetaha dakumenta, u Balšavickaj imperyi byli vyviezienyja razbornyja draŭlanyja baraki, abstalavańnie kuchniaŭ i pralni, medyčnaja majomaść. A taksama niejkija «vytvorčyja mechanizmy» — što chavajecca pad hetym złaviesnym aznačeńniem, u dakumencie nie rasšyfravana.
Babuška rasskazyvała o źvierstvach "partizan"
06.12.2025
Mch, Babuška rasskazyvała o źvierstvach "partizan", kak oni diełali nočnyje nabiehi na dierievniu i hrabili, zabirali vsio, a kto soprotivlałsia, mohli i ubiť.
Kurapáty lasny masiŭ na paŭnočnym ŭskrajku Miensku, 250 tysiačaŭ čałaviek
06.12.2025
Mch,
da 1941 hoda nas akupanty z azii zabivali , Kurapáty — lasny masiŭ na paŭnočnym ŭskrajku Miensku (Biełaruś), dzie byli vyjaŭlenyja masavyja pachavańni ludziej, rasstralanych NKVD u 1937—1941 hadoch. Kolkaść achviaraŭ na siońniašni dzień dakładna nieviadomaja i, pavodle roznych acenak, moža składać: da 7 tysiačaŭ čałaviek (pavodle Hieneralnaha prakurora Biełarusi A. Bažełki), nia mienš za 30 tysiačaŭ čałaviek (pavodle Hieneralnaha prakurora BSSR H. Tarnaŭskaha), da 100 tysiačaŭ čałaviek (pavodle daviednika «Biełaruś»), ad 102 da 250 tysiačaŭ čałaviek (pavodle artykuła Zianona Paźniaka ŭ hazecie «Litaratura i mastactva»), 250 tysiačaŭ čałaviek (pavodle prafesara Ŭrocłaŭskaha ŭniversytetu Ździsłava Vińnickaha) i bolej (pavodle brytanskaha historyka Normana Devisa).
Z 1993 hodu ŭročyšča Kurapaty zaniesienaje ŭ Dziaržaŭny śpis historyka-kulturnych kaštoŭnaściaŭ Respubliki Biełaruś jak miesca pachavańniaŭ achviaraŭ palityčnych represijaŭ 1930—1940-ch hadoŭ. Kurapaty majuć status historyka-kulturnaj kaštoŭnaści pieršaj katehoryi, što pavodle Zakonu Respubliki Biełaruś «Ab achovie historyka-kulturnaj spadčyny» adpaviadaje katehoryi «najbolš unikalnych kaštoŭnaściaŭ, duchoŭnyja, estetyčnyja i dakumentalnyja vartaści jakich ujaŭlajuć mižnarodnuju cikavaść».
Źjaŭlajucca najbolš viadomym siarod prynamsi vaśmi miescaŭ masavych rasstrełaŭ, jakija ažyćciaŭlaŭ NKVD na terytoryi Miensku
.
06.12.2025
Zvyčajny saviecki vateabaŭtyzm. "A što my? Tak va ŭsim śviecie robiać".
Tak
06.12.2025
Žvir , tak, aŭtar paźbieh fašysckaha chałakostu i tut ža trapiŭ u saviecki chałakost .
Mch
06.12.2025
Žvir , Tak, "i tut ža trapiŭ pad saviecki chałakost":, Papiaprednie pajšoŭcy ŭ "savieckuju fašyskuju" armiju, vajavaŭšy na baku "savieckich fašystaŭ", a paśla vajny jaho nie zasmuciła praca ŭ "savieckaj fašysckaj" haziecie "Sovietskoje słovo" (1945-1949). A potym praz svaju etničnuju prynaležnaść jon trapiŭ pad represii. Ale adsiadzieŭšy (1955) u "Karahandzinskaj i Omskaj abłaściach." jon nie staŭ dysidentam, a pajšoŭ pracavać u "...zahadvaŭ adździełam krytyki i paezii ŭ časopisie «Sovietskaja Otčizna», u 1967—1969 hadach adździełam litaratury redakcyi haziety «Litaratura i mastactva», pracavaŭ litsupracoŭnikam biuletenia «Pomniki historyi i kultury Biełarusi» (1970—1975). Niadrenna tak jamu "saviecki fašyzm" nie davaŭ žyćcia. zamiest taho, kab nazvać stalinskija represii "kamunistyčnymi represijami", dla jaho heta "saviecki fašyzm".
Minak
06.12.2025
Mch, raskažycie pra vašaje siońniašniaje zmahańnie. Z pakaleńniem Biarozkina vy raspravilisia. Chto ŭ vas na prycele ciapier?
Žalezny zanavies
06.12.2025
Mch, vy realna dumajecie, što vyjšaŭšy z savieckaha kancłahiera ŭ Karahandzinskaj ci Omskaj vobłaści ŭ 1955 hodzie u turemnych łachmanach, biez hrošaj, možna było kupić bilet za miažu i źjechać? Surjozna?
Pracavaŭ u biuleteni «Pomniki historyi i kultury Biełarusi» - čym vam nie dahadziła praca na karyść biełaruskaj historyi i kultury?
Nahadaju vam, što jon pamior 1 śniežnia 1981 hoda, kali ŭvohule nielha było ničoha pisać palityčnaha ni pra kamunizm, ni pra sutnaść savieckaj ułady.
Inšyja adsiedzieŭšyja ŭ savieckich kancłahierach uvohule nie pakinuli nijakich uspaminaŭ. Bo za heta adrazu represii.
Hetyja ŭspaminy zapisanyja tajkom, chutka, telehrafnym tekstam, tolki nabroski, čarnavik, nierazborlivym počyrkam, ludzi śpiašalisia zapisać, kab nichto nie pačuŭ i nie danios.
Vy zusim nie ujaŭlajecie abstanoŭku taho času.
Žalezny zanavies
06.12.2025
Mch, hetyja zapisy - unikalny dakumient ad śviedki padziej. Astatnija śviedki źniščanyja, ci nie pakinuli śviedčańniaŭ. Kab nie być źniščanymi ŭ atmaśfiery savieckaha teroru.
Pomni złačynstvy savieckaha režymu
06.12.2025
Uładzimir Chadyka
Vierš Źlatu na suchaziemje listam — Ŭładar načej i dzion ŭładar. Viatry pa horle hałasistym Prahoniać vir kryvi i chmar.
Tady svaich zdabytkaŭ kajstru — Što nie dabraŭ, što stojvaŭ sam, — Ja pieradam druhomu majstru, Druhomu sercu pieradam.
*Kajstra - sumka
Uładzimir Marcinavič Chadyka - biełaruski paet i pierakładčyk. Aryštavany ŭ 1936 hodzie, u 1937 hodzie asudžany na 10 hadoŭ savieckich kancłahieroŭ. Pakarańnie adbyvaŭ u Ivanaŭskim i Maryinskim łahierach. Znachodziačysia ŭ apošnim zahinuŭ u vyniku niaščasnaha vypadku 12 traŭnia 1940 hoda. Byŭ razdušany kamiennaj hłybaj na budoŭli čyhunki kala Ułan-Ude, jakaja pravodziłasia źniavolenymi. Zahinuŭ va ŭzroście 35 hadoŭ. Reabilitavany Prezidyumam Viarchoŭnaha suda BSSR 29 śniežnia 1954 h. Reabilitavany - značyć ni ŭ čym nie vinavaty.
Mch
06.12.2025
Žalezny zanavies, Cikava, a čamu ž tady Paźniak jak durań pajšoŭ pracavać u toj ža pieryjad rabočym sceny? Staŭ by zaviedvać adździełam jakoha rasiejskamoŭnaha časopisa "Sovietskaja Otčizna". "Realii taho času". Značyć takaja "pryncypovaja pazicyja" była ŭ hetaha Biarozkina.
Kiler trolaŭ
06.12.2025
Mch, a ty dzie pracuješ, bot?
Najpierš nie hałasi!
06.12.2025
Mch, jak možna być takim jołupniem? Navat i nie śmiešna ŭžo. Spačatku by pačytać taho Biarozkina, ale dzie tam! My ž nie čytacieli, my adrazu pisacieli. A mierajem Suśviet "pa Paźniaku". Davajcie jašče, nazavicie "istotaj".
Biarozkin byŭ dobry krytyk, zaŭsiody staraŭsia i šmat zrabiŭ dla Biełarusi. I nie ŭ roli fatohrafa ci prybiralščyka. Razumny i śmieły, hodny čałaviek.
Zabavno
06.12.2025
Najpierš nie hałasi! , dažie zdieś vinovat Poźniak!)
Mch
06.12.2025
Najpierš nie hałasi! , Vam inšym časam lepš čytać čym hałasić. Moža mazhoŭ budzie bolš. Čym adbialać roznych Padbiarozavikaŭ sumnieŭnaha pachodžańnia, i prarasiejskaj aryjentacyi. Siadzieŭ nie tolki jon adzin, šmat narodu prajšło praz HUŁAH. Šmat chto z kvitkom "u adzin kaniec". (Kurapaty). A hety tavaryš jašče niabłaha vykruciŭsia. Na hetym liču niemetazhodnym dalej adkazvać na roznyja pytańni trolaŭ.
Najpierš nie hałasi!
07.12.2025
Zabavno, dy tut ŭžo vinavatyja ŭsie - kožny chto nie rabotnik sceny. Akazvajecca, chto nie rabotnik sceny - toj vorah Biełarusi, bo... Paźniak pracavaŭ rabotnikam sceny, a jany takija hady nie.
Žalezny zanavies
07.12.2025
Mch, vy tak i nie pračytali jaho karotki tekst (apublikavana try častki), jaki za dva hady da śmierci, praz 25 hadoŭ paśla vyzvaleńnia z savieckaha kancłahiera jon raspavioŭ tajemna adnoj nočču adnamu čałavieku, jakomu vyrašyŭ davieryć toje, pra što ŭsie astatnija maŭčali. Hety tekst cudam nie zhubiŭsia, nie trapiŭ u łapy miantoŭ i kdbšnikaŭ, nie byŭ źniščany. I bijahrafiju jaho nie pračytali navat. Jak jaho aryštavała NKVD va ŭzroście 22 hadoŭ, prama pierad vajnoj. Jak 26 červienia 1941 hoda kałony aryštantaŭ NKVDešniki paviali "u evakuacyju", pa darozie vychoplivajučy ludziej z kałony i rasstrelvajučy ŭ kanavach pry darozie. Jak jamu ŭdałosia raptoŭna ŭciačy, niejkim prosta cudam, praz bałota. Jak jon zapisaŭsia na front, spadziejučysia, što kali stanie frantavikom, NKVD ad jaho adčepicca i nie rasstralaje. Jak jon uvieś čas bajaŭsia, što jaho ŭbačyć chtości ź Biełarusi i zdaść NKVDšnikam. Jak jon prajšoŭ usiu vajnu, dajšoŭ da Bierlina, atrymaŭ uznaharody. Ale i heta nie vyratavała jaho. U lipieni 1949 hoda jaho iznoŭ aryštavali. I kinuli ŭ saviecki kancłahier. U 1953 hodzie Stalin pamior, a jaho tak i nie vyzvalili. Vyjšaŭ tolki ŭ 1955 hodzie. U 37 hadoŭ. Reabilitavany ŭ 1956. To bok pryznany Nievinavatym.
Tolki našy palitviaźni, jakich departavali ŭ turemnych robach, mohuć častkova adčuć toje, što adčuvaŭ jon (akramia rasstrełu, bo ich nie rasstrelvali, u 22 hady...) Što takoje ŭ 37 hadoŭ stajać u adnoj turemnaj robie, biez hrošaj, biez rečaŭ, biez doma, bieź siamji, biez žonki, bieź dziaciej, dy jašče z klejmom "voraha naroda".
Mch
06.12.2025
Žalezny zanavies, Ja z hetym nie spračajusia. Ale padavać heta ŭ styli "tavaryš Stalin, zdarysia vialikaja pamyłka" taksama niapravilna. Jon SAM pajšoŭ ŭ Čyrvonuju tady armiju, SAM pracavaŭ na savieckija ŚMI 40-70-ch hadoŭ, i niejkija jačše pretenzii. Kali jon pryncypova b ličyŭ tahačasny ład "niapravilnym" - chacia b nie supracoŭničaŭ by ź imi.
Prosta pračytajcie
06.12.2025
Čytaju pieršuju častki kanśpiektu ŭspaminaŭ Ryhora Biarozkina. https://storiesabout.ru/berezkin Vy prosta zajdzicie i pačytajcie, u jakoj atmaśfiery žyli našy ludzi ŭ tyja hady.
"Momient, kotoryj vsielił trievohu i piervoje somnienije. Šieł v škołu, iz doma – apriel 30 hoda. Iz vsiech podvałov kamiennych domov iz-za riešietčatych okon na mienia smotrieli lichoradočno horiaŝije hłaza, blednyje izmoždiennyje lica. Včiera etich riešietok nie było. Byli zapuŝiennyje podvały. Za noċ pojaviliś riešietki. Ja prišieł v škołu i sprosił učitiela hieohrafii Słuckiera: – Čto za ludi v podvałach. Včiera nie było. – Eto kułaki, – skazał on. – Kułaki… Ja viernułsia domoj – siestra pokazyvajet hazietu. – Počitaj. “Naša hazieta” – hazieta słužaŝich torhovli. Na 3-j połosie portriet Majakovskoho v čiernoj ramkie, objavlenije o samoubijstvie. S tiech por – čto by mnie ni hovorili o pričinach śmierti – dla mienia nieotdielimo Majakovskij, jeho śmierť i eti ludi za riešietkoj".
(Maich prodkaŭ jak raz u 1930-m represavali, usiu siamju. Heta jany mahli być tam, u tych voknach...)
Prosta pračytajcie
06.12.2025
Čytaju pieršuju častku. Prosta zajdzicie i pračytajcie, u jakich umovach NKVDešniki brali pakazańni ŭ aryštavanych na inšych aryštavanych...
"Jeŝie odni – riedaktor ježiednievnoj jevriejskoj haziety “Oktiabŕ” – Ilja Oŝierovič.[38] V sieriedinie 37-ho vziali. Istorija ariesta: Bierman i druhije čiekisty – (Bierman rukovoditiel NKVD – buržujskij synok iz sieḿji sibirskich lesotorhovciev, svołoċ). V knihie odnoho iz etich bonz – čiekistov istorija odnoho lejtienanta, vošiedšieho v sieḿju trockista, kontrrievolucioniera. Etot lejtienant stał obchaživať dočku. Potom otca – Ošieroviča – ariestovyvajut. Dočka k žienichu: – Papa ariestovan. – Za čto? Kak? Chorošo, ja vyjaśniu. Vyzyvajet starika k siebie v kabiniet: – Ja oznakomiłsia s vašim diełom. Eto jerunda. No vot odin pišiet. Tut vot o sionistskom konhrieśsie. Vy tam byli? Rasskažitie. – Ja tam nie był. – Ach ty svołoċ. Śbivajet s noh udarom, iźbivajet. Sokamiernik Ošieroviča potom rasskazał: – Odnaždy jeho vyzvali, śviazali, brosili v mašinu, hdie užie ležali śviazannyje, vo rtu klap. Viezut rasstrielivať. Pribiežał konvojnyj: – Kto tut na O. Viernuli. – V čiem dieło. Kakoho-to ariestovannoho privieźli – nužny byli pokazanija Ošieroviča. Jeho viernuli.. Vziali pokazanija. Na śledujuŝij dień rasstrielali".
NKVDešniki vyciahnuli čałavieka z mašyny, jakaja viezła jaho na rasstreł, kab pierad śmierciu prymusić dać śviedčańni suprać inšaha aryštavanaha.
Musalini zachapiŭ Niamieččynu
06.12.2025
"niemcaŭ ad fašyzmu"
Śmiešna i adnačasova trahična, što kamunistyčnaja prapahanda z tych časoŭ dalej u hałovach šmatlikich biełarusaŭ.
historyk
06.12.2025
Vidavočna, što kamunizm, nacyzm i fašyzm - heta roznaje. Vidavočna prynamsi dla adukavanych ludziej, jakija nie dumajuć katehoryjami kamunistyčnaj savieckaj prapahandy.
Ale tut vy papłyli. "łahier ŭ Biarozie-Kartuzskaj, jaki pa sutnaści byŭ stvorany dla hienacyda dziejačoŭ biełaruskaha Adradžeńnia 20-30-ch hadoŭ" - niejkaje spałučeńnie łukašenkaŭskaj prapahandy z adradženskaj. Tam siadzieła nieparaŭnalna bolš palakaŭ čym biełarusaŭ. I pra jakoje adradžeńnie havorka ŭ 1920-1930?
historyk
06.12.2025
historyk , heta byŭ adkaz na kamientar Mch.
Mch
06.12.2025
"Čytajučy hetyja radki, razumieješ pachodžańnie prapahandysckaha naratyvu 2020 hoda. Tady mnohich šakavali cyničnyja zajavy ŭładaŭ pra toje, što sinija ad źbićcia śpiny i nohi ludziej nibyta namalavanyja farbaj. Ciapier pazł składajecca: naščadki čekistaŭ dobra viedali «prafiesijnyja sakrety» svaich papiarednikaŭ i prosta lusterkava pieranieśli hety dośvied na svaich achviar.", Vielmi składana nie pahadzicca z hetymi radkami. Bo zaraz "tam" pracujuć jakraz tyja samyja ideałahičnyja (a moža chtości i pramyja) naščadki NKVD, kamunistyčna-savieckaj represiŭnaj mašyny ŭzoru časoŭ Stalina-Jažova-Bieryi.
Raskryć archivy KDB
07.12.2025
Mch, Bo zaraz "tam" pracujuć jakraz tyja samyja ideałahičnyja (a moža chtości i pramyja) naščadki NKVD/
Chutčej za ŭsio - pramyja naščadki. Asabliva ŭ viarchušcy. Bo nadta bajacca raskryćcia archivaŭ KDB
tolki zažyvieš ščaśliva, kali nad taboju Maskala ŭže nie budzie
06.12.2025
«…Braty maje, mužyki rodnyja. Z-pad šybienicy maskoŭskaj prychodzić mnie da vas pisaci, i, moža, raz astatni. Horka pakinuć ziamielku rodnuju i ciabie, darahi moj narodzie. Hrudzi zastohnuć, zabalić serca, — no nie žal zhinuć za tvaju praŭdu… Niama š, bratki, bolšaha ščaścia na hetym śviecie, jak kali čałaviek u hałavie maje rozum i nauku… No jak dzień z nočču nie chodzić razam, tak nie idzie razam nauka praŭdziva ź niavolaj maskoŭskaj. Dapokul jana ŭ nas budzie, u nas ničoha nie budzie, nie budzie praŭdy, bahactva i nijakaj nauki, — adno nami, jak skacinaj, varočać buduć nie dla dabra, no na pahibiel našu… Bo ja tabie z-pad šybienicy kažu, Narodzie, što tahdy tolki zažyvieš ščaśliva, kali nad taboju Maskala ŭže nie budzie.
Tvoj słuha Jaśka-haspadar z-pad Vilni»
Eto čto za litvinizm?!
06.12.2025
tolki zažyvieš ščaśliva, kali nad taboju Maskala ŭže nie budzie, tak vied́ Vilnius - eto horod letuvusov! I Kalinovskomu nikto by nie vydał šienhienskuju vizu i nie propustił jeho čieriez hranicu! Nie hovoria o tom, čto za takije piśma jemu by srazu annulirovali VNŽ, zabłokirovali sčiot v bankie i dieportirovali!
.
06.12.2025
> pierad im siadziać nie byłyja idejnyja čekisty, a «kryminalniki i psichapaty, chłusy, maralna razbeščanyja karjerysty, kryvadušniki...»
Heta i pra sučasnych karnikaŭ.
Roŝin
06.12.2025
V etich stradanijach zadnim čisłom žiełanije samovlublennoho vieła vylepiť iz siebia žiertvu i pamiatnik siebie vozdvihnuť nierukotvornyj. Popał v niekotoryje pieriedriahi, eto da. No zatiem - sładkoje miesto hazietčika pozvoliło jemu vyžiť v vojnie. Pod śledstvijem był niedołho, ničieho užasnoho tam nie było. Sovietskij śledovatiel, sravnivajemyj im žie, i niečistopłotnymi pisakami siehodnia s hiestapo, hovorił s nim po dušam… Sidieł v Kazachstanie - ni słova… Možiet i vpołnie normalno siebie sidieł, skorieje vsieho pri dołžnosti. Viernułsia v Minsk, popał v pisatielskuju obojmu. Pisał mnoho, chorošo, połučał bolšije honorary, počiesti, vsie ordiena viernuli… Živi, rabotaj, radujsia. An niet… buchło. Žiena nie vydieržała, sdała v ŁTP. Nie pomohło… Rodstvieńniki, sčitavšije jeho strannym po žiźni, vsie vyjechali v Izrail.
Žalezny zanavies
07.12.2025
Roŝin , davajcie vas u 22 hady rasstralajem. A kali zdolejecie źbiehčy ad rasstrełu (šaniec 0.001%), adpravim vas na vajnu. Paśla vajny adpravim u kancłahier. Paśla hetaha skažam, što vy "chočacie źlapić ź siabie achviaru i pomnik sabie chočacie". Jaki ž vy.... cynik. Ci vy z nkvdšnaj siamji? Chto vašy prodki? Čekisty?
.
07.12.2025
Mohuć być i sučasnyja čekisty. Jany ž sistemna pracujuć na toje, kab ablić brudam abvinavačanych, źniščyć uzajemnuju salidarnaść. I zatrymanym pastajanna ljuć u vušy "pra vas usie zabyli". U dva baki pracujuć. Na publiku "ion zdradnik i voś jaki na jaho kampramat". Samomu "pra ciabie ŭsie byłyja siabry kažuć, što ty zdradnik i pra taki kampramat".
A kali i nie čekist, a zvyčajny čałaviek, to jašče horš. Sam staŭ padbrechičam karnikaŭ, pa svajoj słabaści i złości.
Pomnim usio
07.12.2025
Dobra, što jon vyžyŭ. I nam pakinuŭ važnyja śviedčańni. Jaho žyćcio nie prapała. Chtości paśpieŭ jaho zapisać i pradać nam, naščadkam. Kab pamiatali! My pomnim!
Urok nam: zapaminajcie ŭsio
07.12.2025
Usim nam urok: zachavać u pamiaci ŭsie padziei, miescy i proźviščy. Pa mahčymaści zapisać i schavać u nadziejnym miescy. Na papiery. U internecie praz šmat hadoŭ usio moža źniknuć (jak źnik toj ža tutbaj i šmat inšych sajtaŭ). Ci nie zapisvać , kali heta niebiaśpiečna, ale pomnić. Heta vielmi važna, kab byli ludzi, jakija pramyja śviedki padziej i ŭsio pomniać.
.
07.12.2025
Dubl u internecie značna pavialičyć šansy infarmacyi zachavacca. Niechta pieradrukuje, niechta pierachavaje ŭ siabie. Toj ž tutbaj pieravažna jość u vieb-archivach.
«Vyzvalali niemcaŭ ad fašyzmu, a sami zastavalisia ŭ tym ža dziarmie». Apublikavana treciaja častka ŭspaminaŭ Ryhora Biarozkina pra savieckija represii
Toje, što represii vialisia pa ŭsim śviecie ničoha nie admianiaje. Represii i ciapier nikudy nia znikli.
da 1941 hoda nas akupanty z azii zabivali , Kurapáty — lasny masiŭ na paŭnočnym ŭskrajku Miensku (Biełaruś), dzie byli vyjaŭlenyja masavyja pachavańni ludziej, rasstralanych NKVD u 1937—1941 hadoch. Kolkaść achviaraŭ na siońniašni dzień dakładna nieviadomaja i, pavodle roznych acenak, moža składać: da 7 tysiačaŭ čałaviek (pavodle Hieneralnaha prakurora Biełarusi A. Bažełki), nia mienš za 30 tysiačaŭ čałaviek (pavodle Hieneralnaha prakurora BSSR H. Tarnaŭskaha), da 100 tysiačaŭ čałaviek (pavodle daviednika «Biełaruś»), ad 102 da 250 tysiačaŭ čałaviek (pavodle artykuła Zianona Paźniaka ŭ hazecie «Litaratura i mastactva»), 250 tysiačaŭ čałaviek (pavodle prafesara Ŭrocłaŭskaha ŭniversytetu Ździsłava Vińnickaha) i bolej (pavodle brytanskaha historyka Normana Devisa).
Z 1993 hodu ŭročyšča Kurapaty zaniesienaje ŭ Dziaržaŭny śpis historyka-kulturnych kaštoŭnaściaŭ Respubliki Biełaruś jak miesca pachavańniaŭ achviaraŭ palityčnych represijaŭ 1930—1940-ch hadoŭ. Kurapaty majuć status historyka-kulturnaj kaštoŭnaści pieršaj katehoryi, što pavodle Zakonu Respubliki Biełaruś «Ab achovie historyka-kulturnaj spadčyny» adpaviadaje katehoryi «najbolš unikalnych kaštoŭnaściaŭ, duchoŭnyja, estetyčnyja i dakumentalnyja vartaści jakich ujaŭlajuć mižnarodnuju cikavaść».
Źjaŭlajucca najbolš viadomym siarod prynamsi vaśmi miescaŭ masavych rasstrełaŭ, jakija ažyćciaŭlaŭ NKVD na terytoryi Miensku
Pracavaŭ u biuleteni «Pomniki historyi i kultury Biełarusi» - čym vam nie dahadziła praca na karyść biełaruskaj historyi i kultury?
Nahadaju vam, što jon pamior 1 śniežnia 1981 hoda, kali ŭvohule nielha było ničoha pisać palityčnaha ni pra kamunizm, ni pra sutnaść savieckaj ułady.
Inšyja adsiedzieŭšyja ŭ savieckich kancłahierach uvohule nie pakinuli nijakich uspaminaŭ. Bo za heta adrazu represii.
Hetyja ŭspaminy zapisanyja tajkom, chutka, telehrafnym tekstam, tolki nabroski, čarnavik, nierazborlivym počyrkam, ludzi śpiašalisia zapisać, kab nichto nie pačuŭ i nie danios.
Vy zusim nie ujaŭlajecie abstanoŭku taho času.
Vierš
Źlatu na suchaziemje listam —
Ŭładar načej i dzion ŭładar.
Viatry pa horle hałasistym
Prahoniać vir kryvi i chmar.
Tady svaich zdabytkaŭ kajstru —
Što nie dabraŭ, što stojvaŭ sam, —
Ja pieradam druhomu majstru,
Druhomu sercu pieradam.
*Kajstra - sumka
Uładzimir Marcinavič Chadyka - biełaruski paet i pierakładčyk.
Aryštavany ŭ 1936 hodzie, u 1937 hodzie asudžany na 10 hadoŭ savieckich kancłahieroŭ.
Pakarańnie adbyvaŭ u Ivanaŭskim i Maryinskim łahierach. Znachodziačysia ŭ apošnim zahinuŭ u vyniku niaščasnaha vypadku 12 traŭnia 1940 hoda.
Byŭ razdušany kamiennaj hłybaj na budoŭli čyhunki kala Ułan-Ude, jakaja pravodziłasia źniavolenymi.
Zahinuŭ va ŭzroście 35 hadoŭ.
Reabilitavany Prezidyumam Viarchoŭnaha suda BSSR 29 śniežnia 1954 h. Reabilitavany - značyć ni ŭ čym nie vinavaty.
Spačatku by pačytać taho Biarozkina, ale dzie tam! My ž nie čytacieli, my adrazu pisacieli. A mierajem Suśviet "pa Paźniaku".
Davajcie jašče, nazavicie "istotaj".
Biarozkin byŭ dobry krytyk, zaŭsiody staraŭsia i šmat zrabiŭ dla Biełarusi. I nie ŭ roli fatohrafa ci prybiralščyka.
Razumny i śmieły, hodny čałaviek.
Akazvajecca, chto nie rabotnik sceny - toj vorah Biełarusi, bo... Paźniak pracavaŭ rabotnikam sceny, a jany takija hady nie.
I bijahrafiju jaho nie pračytali navat.
Jak jaho aryštavała NKVD va ŭzroście 22 hadoŭ, prama pierad vajnoj. Jak 26 červienia 1941 hoda kałony aryštantaŭ NKVDešniki paviali "u evakuacyju", pa darozie vychoplivajučy ludziej z kałony i rasstrelvajučy ŭ kanavach pry darozie.
Jak jamu ŭdałosia raptoŭna ŭciačy, niejkim prosta cudam, praz bałota.
Jak jon zapisaŭsia na front, spadziejučysia, što kali stanie frantavikom, NKVD ad jaho adčepicca i nie rasstralaje. Jak jon uvieś čas bajaŭsia, što jaho ŭbačyć chtości ź Biełarusi i zdaść NKVDšnikam. Jak jon prajšoŭ usiu vajnu, dajšoŭ da Bierlina, atrymaŭ uznaharody.
Ale i heta nie vyratavała jaho. U lipieni 1949 hoda jaho iznoŭ aryštavali. I kinuli ŭ saviecki kancłahier. U 1953 hodzie Stalin pamior, a jaho tak i nie vyzvalili. Vyjšaŭ tolki ŭ 1955 hodzie. U 37 hadoŭ. Reabilitavany ŭ 1956. To bok pryznany Nievinavatym.
Tolki našy palitviaźni, jakich departavali ŭ turemnych robach, mohuć častkova adčuć toje, što adčuvaŭ jon (akramia rasstrełu, bo ich nie rasstrelvali, u 22 hady...) Što takoje ŭ 37 hadoŭ stajać u adnoj turemnaj robie, biez hrošaj, biez rečaŭ, biez doma, bieź siamji, biez žonki, bieź dziaciej, dy jašče z klejmom "voraha naroda".
Vy prosta zajdzicie i pačytajcie, u jakoj atmaśfiery žyli našy ludzi ŭ tyja hady.
"Momient, kotoryj vsielił trievohu i piervoje somnienije. Šieł v škołu, iz doma – apriel 30 hoda. Iz vsiech podvałov kamiennych domov iz-za riešietčatych okon na mienia smotrieli lichoradočno horiaŝije hłaza, blednyje izmoždiennyje lica. Včiera etich riešietok nie było. Byli zapuŝiennyje podvały. Za noċ pojaviliś riešietki. Ja prišieł v škołu i sprosił učitiela hieohrafii Słuckiera:
– Čto za ludi v podvałach. Včiera nie było.
– Eto kułaki, – skazał on.
– Kułaki…
Ja viernułsia domoj – siestra pokazyvajet hazietu.
– Počitaj.
“Naša hazieta” – hazieta słužaŝich torhovli.
Na 3-j połosie portriet Majakovskoho v čiernoj ramkie, objavlenije o samoubijstvie.
S tiech por – čto by mnie ni hovorili o pričinach śmierti – dla mienia nieotdielimo Majakovskij, jeho śmierť i eti ludi za riešietkoj".
(Maich prodkaŭ jak raz u 1930-m represavali, usiu siamju. Heta jany mahli być tam, u tych voknach...)
"Jeŝie odni – riedaktor ježiednievnoj jevriejskoj haziety “Oktiabŕ” – Ilja Oŝierovič.[38] V sieriedinie 37-ho vziali. Istorija ariesta: Bierman i druhije čiekisty – (Bierman rukovoditiel NKVD – buržujskij synok iz sieḿji sibirskich lesotorhovciev, svołoċ). V knihie odnoho iz etich bonz – čiekistov istorija odnoho lejtienanta, vošiedšieho v sieḿju trockista, kontrrievolucioniera. Etot lejtienant stał obchaživať dočku. Potom otca – Ošieroviča – ariestovyvajut.
Dočka k žienichu:
– Papa ariestovan.
– Za čto? Kak? Chorošo, ja vyjaśniu.
Vyzyvajet starika k siebie v kabiniet:
– Ja oznakomiłsia s vašim diełom. Eto jerunda. No vot odin pišiet. Tut vot o sionistskom konhrieśsie. Vy tam byli? Rasskažitie.
– Ja tam nie był.
– Ach ty svołoċ.
Śbivajet s noh udarom, iźbivajet.
Sokamiernik Ošieroviča potom rasskazał: – Odnaždy jeho vyzvali, śviazali, brosili v mašinu, hdie užie ležali śviazannyje, vo rtu klap. Viezut rasstrielivať. Pribiežał konvojnyj:
– Kto tut na O.
Viernuli.
– V čiem dieło. Kakoho-to ariestovannoho privieźli – nužny byli pokazanija Ošieroviča. Jeho viernuli.. Vziali pokazanija. Na śledujuŝij dień rasstrielali".
NKVDešniki vyciahnuli čałavieka z mašyny, jakaja viezła jaho na rasstreł, kab pierad śmierciu prymusić dać śviedčańni suprać inšaha aryštavanaha.
Śmiešna i adnačasova trahična, što kamunistyčnaja prapahanda z tych časoŭ dalej u hałovach šmatlikich biełarusaŭ.
Ale tut vy papłyli. "łahier ŭ Biarozie-Kartuzskaj, jaki pa sutnaści byŭ stvorany dla hienacyda dziejačoŭ biełaruskaha Adradžeńnia 20-30-ch hadoŭ" - niejkaje spałučeńnie łukašenkaŭskaj prapahandy z adradženskaj. Tam siadzieła nieparaŭnalna bolš palakaŭ čym biełarusaŭ. I pra jakoje adradžeńnie havorka ŭ 1920-1930?
Chutčej za ŭsio - pramyja naščadki. Asabliva ŭ viarchušcy. Bo nadta bajacca raskryćcia archivaŭ KDB
Tvoj słuha
Jaśka-haspadar z-pad Vilni»
Heta i pra sučasnych karnikaŭ.
Paśla hetaha skažam, što vy "chočacie źlapić ź siabie achviaru i pomnik sabie chočacie".
Jaki ž vy.... cynik.
Ci vy z nkvdšnaj siamji? Chto vašy prodki? Čekisty?
U dva baki pracujuć. Na publiku "ion zdradnik i voś jaki na jaho kampramat". Samomu "pra ciabie ŭsie byłyja siabry kažuć, što ty zdradnik i pra taki kampramat".
A kali i nie čekist, a zvyčajny čałaviek, to jašče horš. Sam staŭ padbrechičam karnikaŭ, pa svajoj słabaści i złości.
Jaho žyćcio nie prapała. Chtości paśpieŭ jaho zapisać i pradać nam, naščadkam. Kab pamiatali! My pomnim!
Heta vielmi važna, kab byli ludzi, jakija pramyja śviedki padziej i ŭsio pomniać.
Niechta pieradrukuje, niechta pierachavaje ŭ siabie. Toj ž tutbaj pieravažna jość u vieb-archivach.