A chto ŭ sp. Paźniaka z žyvych ludziej hieroj ci prosta zasłuhoŭvaje pavahu?
T
20.01.2026
?, kali čytali hety ŭryvak nie u aryhinale, to i tut napisana što heta KALINOŬCY. Biełarusy, vajary, jakija lubiać Biełaruś i jaje narod ŭsim sercam, jakija zmahajucca za svabodu i suprać tyranii, za našu i vašu svabodu.
Kiler trolaŭ
20.01.2026
?, nu, boty, dakładna nie.
Forward
20.01.2026
Vot by užie paźniak vozvysiłsia, pusť s vysoty niebies pohladyvajet
Maje racyju
20.01.2026
Usio tak, pry Mašeravie byŭ pik rusifikacyi. Jon nie tolki vykonvaŭ normy maskvy pa rusifikacyi, ale navat pieravykonvaŭ. Mienavita tady ŭbivałasia ŭstanoŭka "biełaruskaja mova - kałhaśnik", jazyk - adukavany Jon kiravaŭ BSSR jak elemientam SSSR, a nie samastojnaj krainaj. Tak, raźvivałasia pramysłovaść, ale ŭsie hetyja pradpryjemstvy apynulisia niežyćciazdolnymi biez savieckaj ekanomiki. Dla paraŭnańnia ŭ palakaŭ 80yja heta zastoju i stahnacyi, tamu ŭ 90ch jany byli hatovy da ryzykoŭnych reform i desavietyzacyi. U nas naadvarot dla mnohich 80ch asacyjavalisia z rozkvitam i pierśpiektyvaj Heta syhrała drennuju rolu ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie paśla razvału SSSR, u ludziej było adčuvańnie, što suvierynitet heta ciažka, voś być rehijonam SSSR/RF - vyhadna. I hetyja nastroi va mnoham i pryviazi da katastrofy 1994 hodu.
PS: Darečy, Babyryka va mnoham takža na Biełaruś hladzić - hatoŭnaść admovicca ad movy, historyi, suvierynitetu, kali heta budzie vyhadna, nie dumajučy pra doŭhaterminovyja nastupstvy
%
20.01.2026
Tak, NN, mienavita tak, heta praŭda
Nu-nu
20.01.2026
Jakraz-taki z punktu hledžańnia čysta suchich histaryčnych faktaŭ Mazuraŭ – adnaho pola jahada z Mašera(vy)m. Mazuraŭ – taki ž zaciaty rusifikatar, pry jakim pačałasia taja manstruoznaja rusifikacyja (naprykład, źniščeńnie biełaruskamoŭnaj adukacyi ŭ miestach i pieravod jaje tolki ŭ viosku – heta Mazuraŭ). Pry Mazuravie praciahvalisia hanieńni na biełaruskuju historyju. Mazuraŭ – heta taksama hanieńni na polskuju mienšaść u Biełarusi, kali publičnaja deklaracyja prynaležnaści da polskaj nacyjanalnaści abo vykarystańnie polskaj movy mahło vyjści bokam. Voś taki «ruplivy», aha. Nu, zrešty, heta ŭ čarhovy raz pakazvaje «cudoŭny» ŭzrovień vałodańnia biełaruskaj historyjaj u śv. Faksahramija Brajtanskaha.
rusafob z 1990-ch
20.01.2026
Nu-nu , što b Paźniak nie kazaŭ, antypaźniakoŭski trol pad roznymi nikami zaŭsiody pierakrucić tak, kab Paźniaka ablapać. Śmiešna.
U płanie z Mašeravym i rusifikacyjaj Paźniak maje racyju. Taksama jak mieŭ racyju, kali kazaŭ pra Rasiju, a vy jaho abzyvali rusafobam.
1863
20.01.2026
Nu-nu , kab vašy nievierojatnyja chacia b krychu viedali i razumieli historyju jak jon.
Tak i jeść. Škoda naniesienaja ekałohii mielijaracyjaj vielmi vialikaja. Šmat žyvieł i ptušak źnikli navohuł. Reki zabrudžany chimikatami. Źnikła ryba. Lasy pasochli. Hryboŭ stała značna mienš. Źmianiŭsia klimat. Pavietra, vada, ekałohija stali horšymi. A niekali, da Mašeraŭ ščyny, kali jašče byli bałaty, Biełaruś nazyvali "lehkimi Eŭropy". U rekach było šmat šmat ryby. Da 1960-1970ch vadu s raki možna było pić jak z kałodzieža. Lasy byli chvojnymi, vialikimi, smalanistymi i drevy zdarovymi. Niahledziačy na śnieh i maroz zimy byli miahkimi. Na Paleśsi žyło šmat žyvieł i ptušak jakija źnikli, niekatoryja źnikli nazaŭždy, paśla mielijaracyi. Nie kažu pra źniščany stary Miensk jaki raniej nahadvaŭ Vilniu. Pryhožy staražytny i histaryčny Mienski zamak praŭda źniščali značna raniej. Pryhožyja alei i sady ŭ Miensku vyniščyli ŭžo pry Łukašenku. Čym značna zabrudzili pavietra.
1234
20.01.2026
Jon užo tak 20 hod kaža, vy tolki zaraz zaŭvažyli?
Antoś
20.01.2026
A što, u kahości sumnievy?
Mašeraŭ takoha navaraciŭ!...
20.01.2026
Chto nie bačyŭ, tut padrabiaźniej Paźniak raspaviadaje pra dziejnaść Mašerava. https://m.youtube.com/watch?v=YR9mSkmrds8 Naprykład, jak Mašeraŭ prymusiŭ usich biełarusaŭ rubić i salić na zimu ... halinki dla karoŭ. (Dla haradskich skažu, što karovy nie jaduć halinki drevaŭ, jany jadziać siena - travu.) Ci jak Mašeraŭ zahadaŭ vypramlać reki. U vyniku čaho byli źniščanyja pomniki archieałohii, a z rek ušła vada.
Najpierš nie hałasi!
20.01.2026
Jakaja takaja była "ruplivaja dziejnaść Mazurava", ja daliboh nia viedaju. I što tam mazuraŭskaha admianiŭ i pierajnačyŭ Mašeraŭ? I toj, i druhi jechali pa savieckich rejkach biez asablivych pavarotaŭ. Jašče Mašeraŭ, jak pradstaŭnik kłanu vieteranaŭ i partyzanaŭ padtrymlivaŭ biełaruskich piśmieńnikaŭ, jakija pisali pra vajnu, pra "rolu biełaruskaha naroda ŭ Vialikaj Pieramozie". Tak byŭ uratavany Vasil Bykaŭ dy inšyja. Biez karjernych pamknieńniaŭ Mašerava hetaha b nie adbyłosia.
hist
20.01.2026
Ci nievierojatnyje ŭžo viarnulisia ŭ adzin šerah z łukašenkaŭcami, kab baranić svaich savieckich hierojaŭ typu Mašeraŭ, jakich krytykuje "złosny nacyjanalist" Paźniak?
Paźniak nazvaŭ Mašerava najbolšym złom u historyi Biełarusi, kali nie ličyć Łukašenku
Mienavita tady ŭbivałasia ŭstanoŭka "biełaruskaja mova - kałhaśnik", jazyk - adukavany
Jon kiravaŭ BSSR jak elemientam SSSR, a nie samastojnaj krainaj. Tak, raźvivałasia pramysłovaść, ale ŭsie hetyja pradpryjemstvy apynulisia niežyćciazdolnymi biez savieckaj ekanomiki.
Dla paraŭnańnia ŭ palakaŭ 80yja heta zastoju i stahnacyi, tamu ŭ 90ch jany byli hatovy da ryzykoŭnych reform i desavietyzacyi. U nas naadvarot dla mnohich 80ch asacyjavalisia z rozkvitam i pierśpiektyvaj
Heta syhrała drennuju rolu ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie paśla razvału SSSR, u ludziej było adčuvańnie, što suvierynitet heta ciažka, voś być rehijonam SSSR/RF - vyhadna. I hetyja nastroi va mnoham i pryviazi da katastrofy 1994 hodu.
PS: Darečy, Babyryka va mnoham takža na Biełaruś hladzić - hatoŭnaść admovicca ad movy, historyi, suvierynitetu, kali heta budzie vyhadna, nie dumajučy pra doŭhaterminovyja nastupstvy
U płanie z Mašeravym i rusifikacyjaj Paźniak maje racyju. Taksama jak mieŭ racyju, kali kazaŭ pra Rasiju, a vy jaho abzyvali rusafobam.
Źmianiŭsia klimat. Pavietra, vada, ekałohija stali horšymi.
A niekali, da Mašeraŭ ščyny, kali jašče byli bałaty, Biełaruś nazyvali "lehkimi Eŭropy". U rekach było šmat šmat ryby. Da 1960-1970ch vadu s raki možna było pić jak z kałodzieža. Lasy byli chvojnymi, vialikimi, smalanistymi i drevy zdarovymi. Niahledziačy na śnieh i maroz zimy byli miahkimi. Na Paleśsi žyło šmat žyvieł i ptušak jakija źnikli, niekatoryja źnikli nazaŭždy, paśla mielijaracyi.
Nie kažu pra źniščany stary Miensk jaki raniej nahadvaŭ Vilniu. Pryhožy staražytny i histaryčny Mienski zamak praŭda źniščali značna raniej.
Pryhožyja alei i sady ŭ Miensku vyniščyli ŭžo pry Łukašenku. Čym značna zabrudzili pavietra.
https://m.youtube.com/watch?v=YR9mSkmrds8
Naprykład, jak Mašeraŭ prymusiŭ usich biełarusaŭ rubić i salić na zimu ... halinki dla karoŭ. (Dla haradskich skažu, što karovy nie jaduć halinki drevaŭ, jany jadziać siena - travu.)
Ci jak Mašeraŭ zahadaŭ vypramlać reki. U vyniku čaho byli źniščanyja pomniki archieałohii, a z rek ušła vada.
I što tam mazuraŭskaha admianiŭ i pierajnačyŭ Mašeraŭ?
I toj, i druhi jechali pa savieckich rejkach biez asablivych pavarotaŭ.
Jašče Mašeraŭ, jak pradstaŭnik kłanu vieteranaŭ i partyzanaŭ padtrymlivaŭ biełaruskich piśmieńnikaŭ, jakija pisali pra vajnu, pra "rolu biełaruskaha naroda ŭ Vialikaj Pieramozie".
Tak byŭ uratavany Vasil Bykaŭ dy inšyja. Biez karjernych pamknieńniaŭ Mašerava hetaha b nie adbyłosia.