Jany ž i Puškina taho nie viedajuć. Sprava siaścior hruździevych žyvie - tyje žaliłasia, što mały nie moža vyvučyć, i hetaja takaja ž.
złydzień impieryjalist
04.03.2026
Josik, Puškina , žachlivy vorah Biełarusi i złydzień impieryjalist . Viedać jaho nam nie treba
Bhh
04.03.2026
złydzień impieryjalist, žal, čto vorah Biełarusi nie dožił do pojavlenija Biełarusi.
Nieumiestnyj jumor!
04.03.2026
Bhh, on i do pojavlenija rośsijskoj fiedieracii nie dožił!)
ci rf:ija heta Kijeŭskaja Ruś ? a my VKŁ!
04.03.2026
Bhh, ivan a kolki hod vašaj rf:ii ? ci rf:ija heta Kijeŭskaja Ruś ? maskva heta Kijeŭ, jaki z poŭdnia Eŭropy pierlacaŭ 1500 km, lacieŭ 400 hod i adrazu ŭ dryhvu mokšy , tak ? Kožny škodnik RB viedaje što my VKŁ, NAVAT byłaja PALUBOŬNICA Saška śpiavała - my VKŁ!
Mda
04.03.2026
Raźličija tut tolko dva 1. Puškin ispolzovał suŝiestvujuŝije słova, a nie pridumyvał novyje, kohda "rifma nie priet". "Vieśniaj zaranačkaj" - takich słovoform niet, eto obyčnaja biestałannaja hrafomanskaja otsiebiatina. 2. V stichie Puškina sobludieny rifma i ritm. V stichach Kołasa (naprimier) - tožie jesť ritm, rifma i čiełoviečieskije słova.
Analitik
04.03.2026
Mda, A słovo źviozdočka v russkom jazykie tožie niet? V stichotvorienii Korizny tožie jesť i ritm, i rifma. Prosto tiotia, proživšaja v stranie stolko let, nie spraviłaś s udarienijami. I dažie nie posmotrieła na słova i ich tłumačenni vvierchu, na toj žie stranicie.
Nieisnujučyja słovaformy
04.03.2026
Mda, Źmitrok Biadula "Vola ŭ jasnuju zaranačku Ptaškaj-sałaŭjom piaje." Ivan Mielež "Ty nie zhaśnieš, jasnaja zaranačka, Ty jašče aśvietliš rodny kraj." Maksim Harecki "Vybraŭ sabie, vybraŭ sabie zaranačku".
Uładzimir Karatkievič "Vietryk vieśni, vietryk-hareza" Jaŭhienija Janiščyc "Duša na vieśnim huku sałaŭja" Nił Hilevič "Čuŭ vieśni šum jaje halla!" Kanstancyja Bujło "Jak ptušyny zvon u dzień toj vieśni"
Da što ty takoje viarzieš?
04.03.2026
Mda, A maskavity bajuć, što naturalizavany efijop nibyta "stvaryŭ sučasnuju maskavickuju litaraturu". Jak heta mahčyma biaz vydumanych novych słoŭ? Ci vy śćviardžaje što jon tupa nakapipaściŭ zamiežnych słoŭ z bolš raźvitych susiedskich moŭ: biełaruskaj, ukrainskaj, polskaj, tureckaj, a potym hetaha štučna stvoranaha Frankienštiejna nazvaŭ "vialiki ruski jazyk". Aj da Puškin, aj da sabačy syn!
Prosta žychar
04.03.2026
Mda, možacie nie praciahvać pisać svaje kamientary, my ŭžo zrazumieli, što dla vas pasiŭnaje vałodańnie biełaruskaj movaj na ŭzroŭni vyšejšym za A2 źjaŭlajecca zališnim i niepatrebnym. "Vieśni" takoje ž paŭnavartasnaje biełaruskaje słova, jak i "viasieńni", i "viesnavy", i "viasnovy", i nie tolki ŭ biełaruskaj movie niekalki roznych słovaŭ mohuć pieradavać adzin i toj ža ž sens. "Zaranka", "zaranačka", "źnička" taksama jość u sučasnych biełaruskich słoŭnikach, heta nijakija nie sastarełyja słovy. Što da pretenzij, datyčnych znachodžańnia hetaha vierša ŭ padručnikach 2-ha kłasa, dyk jaho tudy śpiecyjalna źmiaścili, kab navučyć dziaciej słovam "zaranka" i "vieśni", i tam navat pryvodziacca tłumačeńni hetych słovaŭ. Ja, kaniešnie, razumieju, što vy, jak i taja žančyna, naležycie da katehoryi tych ludziej, što hanaracca svajoj niepiśmiennaściu i abaraniajuć svajo prava być niepiśmiennymi, arhumientujučy takuju pazicyju "składanaściu" i "sastarełaściu" vučebnych materyjałaŭ, ale ž, na ščaście, padručniki pišucca nie tolki dla vas, i jość dastatkova ludziej, kamu prydasca i hetaja kniha.
Vieśni
04.03.2026
Mda, vieśniaja zaranka - takoha niama? A jak tady musić być? A letniaja zaranka? A zaranku tre jak, ranišniaju zorkaj nazyvać ci jašče słova zorka na "źviazdu" zamianić, kab praściej było?
Najpierš nie hałasi!
04.03.2026
Mda, "hienij čistoj krasoty" uvohule biazhłuździca. Nie zadumvadisia? "Biezsmyślica", kali pa-rusku. Pahuhlicie leksičnaje značeńnie słova hienij. U ruskaj movie sens jaho nie mianiaŭsia ad pieršaha zapazyčvańnia. U časy Puškina słoŭca było jašče novym, zamiežnaj ekzotykaj. Puškin ŭžyŭ jaho absalutna niedarečna, prielstivšiś zamorskimi krasivostiami.
Cłoŭniki kažuć
04.03.2026
Mda, Vieśni 'viasnovy, viasieńni', st.-rus. vieśnii (mn.), češ. vesní. Staražytnaje ŭtvareńnie ad vesn‑a i suf. ‑j. U sučasnaj bieł. movie vieśni maje narodnapaetyčnaje adcieńnie; litaraturnym ličycca viesnavý, dyjał. viasiéńni uźnikła pa anałohii da asieńni. zaránačka ‑i, DM ‑čcy; R mn. ‑čak; ž. Nar.-paet. Pamianš.-łask. da zaranka . Ty nie zhaśnieš, jasnaja zaranačka, Ty jašče aśvieciš rodny kraj. Bahdanovič. zaránka -i, DM -ncy, mn. -i, -nak, ž. Ranišniaja ci viačerniaja zorka abo ŭvohule zorka. U race adbivalisia zaranki.
Humanitarij
04.03.2026
Mda, spasibo za Vašie mnienije! Pośledovatielnyj razbor Vašich tiezisov pomožiet projaśniť, naskolko choroši stroki Korizny. «Puškin ispolzovał suŝiestvujuŝije słova, a nie pridumyvał novyje». Eto nie tak. Kak i vielikije poety do nieho, Puškin był tvorcom jazyka, a nie jeho rabom. Sriedi jeho novovviedienij – «vurdałak», «protivočuvstvija» i mnohije druhije słova. «“Vieśniaj zaranačkaj” – takich słovoform niet». Kak užie otmiečieno v kommientarijach, oba słova zafiksirovany v słovariach i vstriečajutsia v litieraturie. «Eto obyčnaja biestałannaja hrafomanskaja otsiebiatina». Eto Vašie ocienočnoje suždienije, nie podkrieplonnoje naučnymi isśledovanijami i ekśpiertizoj. «V stichie Puškina sobludieny rifma i ritm». Priedstavlenije o nieobchodimosti žiostkoho sobludienija ritma v poetičieskom proiźviedienii protivoriečit zapadnoj tradicii stichosłožienija. Kak skazano v odnom iz łučšich učiebnikov prosodii, «protivopostavlenije standartnoho ritma niestandartnomu javlajetsia odnim iz važnych vyrazitielnych sriedstv, dostupnych poetu». S točki zrienija mietriki, rassmatrivajemyj otryvok iz Korizny napisan daktilem (Puškin jeho nie očień lubił – vierojatno, poetomu on i riežiet Vaš słuch). Pośledniaja stročka eto obyčnyj chorijamb, chotia jejo možno ocharaktierizovať i kak daktil s dobavlennym udarnym słohom. S točki zrienija sozvučnosti, «ručaja – maja» chorošaja rifma. Čto kasajetsia «śviecić – śviecie», rifma choť i niepołnaja, zato imiejet błahozvučnuju allitieraciju. Na moj vkus, ona dovolno posriedstvienna, poskolku oba słova proischodiat ot odnoho kornia, no vied́ i stich-to dietskij! Tak čto rifmy nie chužie čiem v kakom-nibud́ «Naša Tania hromko płačiet: / Uroniła v riečku miačik». Nie udivlajet, čto Vy nie upominajetie sodieržanije otryvka, vied́ eto łučšieje, čto v niom jesť. S davnich por viesna i rasśviet associirujutsia s novym načałom i nadieždoj. Sravnivaja mamu s viesieńniej utrieńniej źviezdoj, avtor prosłavlajet jejo kak načało žiźni. Zatiem on otmiečajet jejo dobrotu – jejo hołos łaskajet słuch, kak žurčanije ruċja. No i etich sravnienij avtoru niedostatočno, čtoby vyraziť svoju lubov́, poetomu on dvaždy ispolzujet słovo «samaja», čtoby podčierknuť jejo prievoschodstvo nad ostalnymi lud́mi – koniečno! Vied́ ostalnyje nie javlajutsia istokom žiźni dla nieho lično. Vyvod: rassmatrivajemyj otryvok chorošo podchodit dla vośpitanija dobrych čuvstv v dietiach i obučienija ich novoj leksikie. A niedorazumienije vyzvano niehramotnosťju avtorši vidieo i Vašim sovieršiennym nieznanijem prosodii.
Mda
04.03.2026
Analitik, ja ponimaju, čto dla humanitarija eto słožno. No potruditieś posčitať količiestvo słohov v "rifmovannych" stročkach. U Puškina, a potom v šiedievrie iz učiebnika. I da, słovo "źviezdočka" jesť, a słova "vieśniaja" - NIET. Nie vsie, napisannoje na čiem-to pochožiem na biełaruskuju movu, avtomatičieski priobrietajet božiestviennyj smysł.
Kandrat
04.03.2026
Mda, a ja znajšoŭ "vieśni" ŭ słoŭniku. Pišuć, što i ŭ Tanka sustrakajecca, i ŭ Hileviča, i Broŭki.
Ups
04.03.2026
Mda, u rasiejcaŭ taksama jość takoje słova "viešnij". U taho ž samaha efiopa Puškina. VIÉŠNIJ, -jaja, -jeje. Trad.-poet. Viesieńnij (o javlenijach prirody). Honimy viešnimi łučami, S okriestnych hor užie śnieha Śbiežali mutnymi ruċjami Na potoplennyje łuha. (Puškin, Jevhienij Oniehin). Zima končiłaś. --- Potiekli ruċji, zapieli pticy. Vieś łuh i kusty około rieki utonuli v viešnich vodach. (Čiechov, Mužiki)
Volha
04.03.2026
Mda, Vam nie zrazumieć biełaruskaj. Vy - rośsijanin.
Viasna - viasnovy
04.03.2026
Kandrat, "sustrakajecca" - nu ok. Prodołžajtie etim pičkať dietiej, do połnoho biespovorotnoho ottoržienija. Dieło vašie, ja nie protiv. A na roditielej hovoriť "vy ruskija untermienšy". Oni vas polubiat.
Najpierš nie hałasi!
04.03.2026
Viasna - viasnovy, dub dubovy. A jašče ad naradžeńnia možna nia viedać fiziki, chimii matematyki, zamiežnaj movy. Heta taksama padstava nie vučyć dzieciam ŭroki i nie iści ŭ škołu. I hanarycca svajoj tupaściu ŭ cik-toku i kamientach NN.
Bhh
04.03.2026
Volha, "rośsijanin", sieŕjezno? Eto na kakoj? Na toj žie, čto i stich? Nia dziuna, što vam hety vierš - norm. Kałchoznaja trasianka u hałavie, a honara - jak u taho hieroja bajki. Mohu posporiť, čto i na ustnoj biełmovie ja hovoriu łučšie, čiem vsia vaša rassovo-čistaja botofierma.
Vołat
04.03.2026
Bhh, vierš na sapraŭdnaj biełaruskaj. Ale tabie heta ciažka zrazumieć, bo kali ty niešta i viedaješ, toje ź pieraroblenaj da rasiejskaj. Ci nie razumieješ ab čym havorka? Vierš na sapraŭdnaj biełaruskaj. Padumaj sercam, i nie abražaj ludziej.
Zbyšak
04.03.2026
Voś vierš Łamanosava, kažuć što heta rasiejskaja mova, ale chto razumieje hety jenzyk?
Zbyšak, ostałoś dobaviť daty sočinienija vyšieprieviediennoho sticha i šiedievra iz učiebnika biełaruskaj movy. Nu i, dobaviť anałohi pochožich hodov na toj samoj biełaruskaj movie. Dla sravnienija, tak skazať. Dierzajtie.
Ja
04.03.2026
Mołodiec, Ty i ruskaj movaj drenna vałodaješ, napisaŭ z pamyłkami!
Vałodaješ
04.03.2026
Ja, Vałodaješ? Sieŕjezno? Dažie v hrammar-naci u vas po objavlenijam nabirajut.
Nu
04.03.2026
Vałodaješ, vyšieprJeviedionnych? Ty sieŕjozno? V naci-zaŝitnikov "pritieśniajemoho" po vsiemu miru russkoho jazyka u vas tožie po objavleniju nabirajut?
Tak
04.03.2026
Chorošije stichi
Jakub Kupała
04.03.2026
[Red. vydalena]
Mda
04.03.2026
Jakub Kupała, małajčunka. Tolki jen žudasny dla luboha kłasa. Tamu što hrafamanija "covietskoho poeta iz nacriespubliki na zarpłatie".
Tamaš
04.03.2026
Jakub Kupała, nia drenny vierš. Vielmi čuły. Vieśniaj zaranačkaj śviecić. Nažal rasiejcy-balšaviki spahanili movu. Niama miakkich znakaŭ, tamu ciažka čytać. Asabliva nie biełarusam. U pierakładzie na rasiejskuju - viesieńnim rasśvietom śvietit. ..ili viesieńniej samoj jarkoj źviezdočkoj śvietit.
Dziakuj
04.03.2026
Tamaš, dziakuj za tłumačeńni.
I da
04.03.2026
"Botinki" - połubotinki" i "durak - sam durak" - eto jeŝie nie rifma. I "noċ, ulica, fonaŕ, aptieka, praktičieski nie vidno ni odnoho čiełovieka" - eto jeŝie nie stichi. Dažie jeśli pierieviesti na obožiestvlajemuju vami movu - vsie ravno nie stichi. Dažie jeśli pridumať i votknuť tuda novyje słova - tožie nie stichi. A jeśli pytaťsia skormiť riebienku eti vydielenija "poetičieskoj škoły BSSR" - oni zakonomierno polezut obratno. P.S. I dažie jeśli Puškina i Bajrona pročitať zadom napieried - vsie ravno nievozmožno dokazať, čto VOT ETO VOT - eto stichi.
Movu
04.03.2026
I da, Rieċ idiot nie o stichach
psichołažka
05.03.2026
I da, hetkaja emacyjnaja reakcyja moža być źviazana ź nialohkim vybaram radziciela čyj dzicionak niazdolny vyvučyć prosty vieršyk na movie. abo pryznać što dzicia durnoje abo ŭsie navokał durnyja, asabliva "nacmeny")))
BiełOrusy takija
04.03.2026
Było b śmiešnka, kali b nie fakt, što biełarusy ŭžo nie viedajuć biełaruskaj movy. Navat tyja, jakija ŭ 2020 ŭciakli z RB, pryvieźli z saboj rasiejščynu.
Zachar
04.03.2026
Heta byccam adukavanaja ciotka ci zmoža rastłumačyć što takoje puškinskaje “łukomoŕje» ?. Kolki razoŭ heta słova ŭžyvaje kožny dzień ?
A. Spuškin, z chrestamatyi dla 2 kłasa
04.03.2026
*** Ja miečtaju ob odnom' - ċtob' isčiez' kriemlovskij hnom'. (kaniec vierša)
Hooch
04.03.2026
Usio heta ad nievuctva j niepiśmienstva. Kab u rb ŭviali napačatku 1990-ych ekzamien na viedańnie dziaržaŭnaje movy dla čynoŭnikaŭ, nastaŭnikaŭ i ŭsich ludziej, jakija sutykajucca z movaj, a taksama adkaznaść da 2 hod dyk zaraz by ŭsia Kraina razmaŭlała. Što kazać, kali ŭ škołach samaje pahardlivaje staŭleńnie da Dziaržaŭnaj Biełaruskaj Movy. A tyja, chto śmiajucca prosta svajoj histerykaj prykryvajuć svaju ruskuju, abvisłuju sr@ku.
pastuch
04.03.2026
Hooch, Baran, ona rośsijanka ! Kakoho znanija biełorusskoho jazyka ty ot nieje triebuješ ?
Nieumiestnyj jumor!
04.03.2026
pastuch, ona nie v Rośsii živiot! Ot niejo i nie triebujut znanija jazyka, učitsia jejo riebienok. V sriedniej škole. V Riespublikie Biełaruś. Vot ot riebienka i triebujut!
Niania Šurika
04.03.2026
Vot kak raz-taki Puškin pridumyvał słova jeŝio kak. Do nieho nie suŝiestvovało sovriemiennoho russkoho jazyka. Puškin, Łomonosov i Karamzin - vot kto sozdał drievnij i vielikij.
Humanitarij
05.03.2026
Niania Šurika, nie tolko pridumyvał słova, no jeŝio i ekśpieriemientirovał s raźmierom, s rifmoj svobodno. Vziať, naprimier, takije stroki:
Čto bielejetsia na horie zielenoj? Śnieh li to, ali lebiedi bieły? Był by śnieh — on už by rastajał, Byli b lebiedi — oni b uletieli.
Intieriesno, čto Puškin i sam priznavał svoju tiahu k ekśpierimientam:
Priznaťsia vam, ja v piatistopnoj stročkie Lublu ciezuru na vtoroj stopie, Inačie stich to v jamie, to na kočkie.
Tak čto miestnym kritikam, privodiaŝim Aleksandra Sierhiejeviča kak etałon połnoj rifmy i odnoobraznoho ritma, stoiło by dla načała oznakomiťsia s tvorčiestvom i poetičieskim mietodom etoho avtora.
" Jašče pacci majoj tpyvoze I ne lubić – na paŭkpyła. Ubačy mamy na dapoze U šyme žytniaha cviatła. .............."
U ich adrazu zdarycca stupar mazhoŭ. Choć pra što ja... Jaki tut mikra- i makrakosm... Tut kahnityŭnyja zdolnaści ŭžo ad zaranački pierakliniła. ))
Mikoła
05.03.2026
Zaranačka u ich vyklikaje admaŭleńnie, ale rasiejskaja "Zarnica" - narmalna. Słova Zarnica maje roznyja značeńni , i tym liku - zorka. Jość słova "zarianočka" heta nazva ptuški. Pra vieśni i viešnij napisana u kamientach vyšej. Jak bačym prablema u niaviedańni słovaŭ. Ščyra kažučy i ja hetyja słovy nie čuŭ raniej, moža tamu što ja s hrodzienščyny, a słovy z uschodu.
Končajtie sporiť
05.03.2026
Niet priedmieta dla diskuśsii, potomu čto biełorusy v maśsie nie hovoriat na biełorusskom. Raschodimsia.
Najpierš nie hałasi!
05.03.2026
Končajtie sporiť, nie hałasi. Jakraz syšlisia, kab pahavaryć "v maśsie". Pakazalna, što sa svaimi niedarečnymi paradami tut nachabna lezuć tyja, katorym "nie intieriesno", "nie hovoriat v maśsie", katoryja "raschodiatsia" i hd. I čamuści nazyvajuć "sporam" niesamavituju pachvalbu svajoj fienamienalnaj niepiśmiennaściu. Urešcie, jano i nia dziŭna. ))
Pišy što chočaš
05.03.2026
Najpierš nie hałasi! , što za chamavataja mužyckaja maniera pisać niekamu nie hałasi, jak ź niejkaha kałhasu bssr.
Kolka Kosoj
06.03.2026
Stich Karizny, po mnie, koriavyj. Žal, zaprieŝieny u nas, Buravkin, Borodulin, Prončak.
«Možna niejak składniej vieršy pisać, spadar Puškin?» Błohier patroliŭ žančynu, jakaja nie zmahła pračytać biełaruski vierš dla 2 kłasa
1. Puškin ispolzovał suŝiestvujuŝije słova, a nie pridumyvał novyje, kohda "rifma nie priet". "Vieśniaj zaranačkaj" - takich słovoform niet, eto obyčnaja biestałannaja hrafomanskaja otsiebiatina.
2. V stichie Puškina sobludieny rifma i ritm.
V stichach Kołasa (naprimier) - tožie jesť ritm, rifma i čiełoviečieskije słova.
A słovo źviozdočka v russkom jazykie tožie niet? V stichotvorienii Korizny tožie jesť i ritm, i rifma. Prosto tiotia, proživšaja v stranie stolko let, nie spraviłaś s udarienijami. I dažie nie posmotrieła na słova i ich tłumačenni vvierchu, na toj žie stranicie.
Źmitrok Biadula "Vola ŭ jasnuju zaranačku Ptaškaj-sałaŭjom piaje."
Ivan Mielež "Ty nie zhaśnieš, jasnaja zaranačka, Ty jašče aśvietliš rodny kraj."
Maksim Harecki "Vybraŭ sabie, vybraŭ sabie zaranačku".
Uładzimir Karatkievič "Vietryk vieśni, vietryk-hareza"
Jaŭhienija Janiščyc "Duša na vieśnim huku sałaŭja"
Nił Hilevič "Čuŭ vieśni šum jaje halla!"
Kanstancyja Bujło "Jak ptušyny zvon u dzień toj vieśni"
Ci vy śćviardžaje što jon tupa nakapipaściŭ zamiežnych słoŭ z bolš raźvitych susiedskich moŭ: biełaruskaj, ukrainskaj, polskaj, tureckaj, a potym hetaha štučna stvoranaha Frankienštiejna nazvaŭ "vialiki ruski jazyk".
Aj da Puškin, aj da sabačy syn!
Što da pretenzij, datyčnych znachodžańnia hetaha vierša ŭ padručnikach 2-ha kłasa, dyk jaho tudy śpiecyjalna źmiaścili, kab navučyć dziaciej słovam "zaranka" i "vieśni", i tam navat pryvodziacca tłumačeńni hetych słovaŭ.
Ja, kaniešnie, razumieju, što vy, jak i taja žančyna, naležycie da katehoryi tych ludziej, što hanaracca svajoj niepiśmiennaściu i abaraniajuć svajo prava być niepiśmiennymi, arhumientujučy takuju pazicyju "składanaściu" i "sastarełaściu" vučebnych materyjałaŭ, ale ž, na ščaście, padručniki pišucca nie tolki dla vas, i jość dastatkova ludziej, kamu prydasca i hetaja kniha.
Nie zadumvadisia? "Biezsmyślica", kali pa-rusku.
Pahuhlicie leksičnaje značeńnie słova hienij. U ruskaj movie
sens jaho nie mianiaŭsia ad pieršaha zapazyčvańnia. U časy Puškina słoŭca było jašče novym, zamiežnaj ekzotykaj.
Puškin ŭžyŭ jaho absalutna niedarečna, prielstivšiś zamorskimi krasivostiami.
zaránačka ‑i, DM ‑čcy; R mn. ‑čak; ž. Nar.-paet. Pamianš.-łask. da zaranka . Ty nie zhaśnieš, jasnaja zaranačka, Ty jašče aśvieciš rodny kraj. Bahdanovič.
zaránka -i, DM -ncy, mn. -i, -nak, ž. Ranišniaja ci viačerniaja zorka abo ŭvohule zorka. U race adbivalisia zaranki.
«Puškin ispolzovał suŝiestvujuŝije słova, a nie pridumyvał novyje». Eto nie tak. Kak i vielikije poety do nieho, Puškin był tvorcom jazyka, a nie jeho rabom. Sriedi jeho novovviedienij – «vurdałak», «protivočuvstvija» i mnohije druhije słova.
«“Vieśniaj zaranačkaj” – takich słovoform niet». Kak užie otmiečieno v kommientarijach, oba słova zafiksirovany v słovariach i vstriečajutsia v litieraturie.
«Eto obyčnaja biestałannaja hrafomanskaja otsiebiatina». Eto Vašie ocienočnoje suždienije, nie podkrieplonnoje naučnymi isśledovanijami i ekśpiertizoj.
«V stichie Puškina sobludieny rifma i ritm». Priedstavlenije o nieobchodimosti žiostkoho sobludienija ritma v poetičieskom proiźviedienii protivoriečit zapadnoj tradicii stichosłožienija. Kak skazano v odnom iz łučšich učiebnikov prosodii, «protivopostavlenije standartnoho ritma niestandartnomu javlajetsia odnim iz važnych vyrazitielnych sriedstv, dostupnych poetu».
S točki zrienija mietriki, rassmatrivajemyj otryvok iz Korizny napisan daktilem (Puškin jeho nie očień lubił – vierojatno, poetomu on i riežiet Vaš słuch). Pośledniaja stročka eto obyčnyj chorijamb, chotia jejo možno ocharaktierizovať i kak daktil s dobavlennym udarnym słohom.
S točki zrienija sozvučnosti, «ručaja – maja» chorošaja rifma. Čto kasajetsia «śviecić – śviecie», rifma choť i niepołnaja, zato imiejet błahozvučnuju allitieraciju. Na moj vkus, ona dovolno posriedstvienna, poskolku oba słova proischodiat ot odnoho kornia, no vied́ i stich-to dietskij! Tak čto rifmy nie chužie čiem v kakom-nibud́ «Naša Tania hromko płačiet: / Uroniła v riečku miačik».
Nie udivlajet, čto Vy nie upominajetie sodieržanije otryvka, vied́ eto łučšieje, čto v niom jesť. S davnich por viesna i rasśviet associirujutsia s novym načałom i nadieždoj. Sravnivaja mamu s viesieńniej utrieńniej źviezdoj, avtor prosłavlajet jejo kak načało žiźni. Zatiem on otmiečajet jejo dobrotu – jejo hołos łaskajet słuch, kak žurčanije ruċja. No i etich sravnienij avtoru niedostatočno, čtoby vyraziť svoju lubov́, poetomu on dvaždy ispolzujet słovo «samaja», čtoby podčierknuť jejo prievoschodstvo nad ostalnymi lud́mi – koniečno! Vied́ ostalnyje nie javlajutsia istokom žiźni dla nieho lično.
Vyvod: rassmatrivajemyj otryvok chorošo podchodit dla vośpitanija dobrych čuvstv v dietiach i obučienija ich novoj leksikie. A niedorazumienije vyzvano niehramotnosťju avtorši vidieo i Vašim sovieršiennym nieznanijem prosodii.
I da, słovo "źviezdočka" jesť, a słova "vieśniaja" - NIET. Nie vsie, napisannoje na čiem-to pochožiem na biełaruskuju movu, avtomatičieski priobrietajet božiestviennyj smysł.
VIÉŠNIJ, -jaja, -jeje. Trad.-poet. Viesieńnij (o javlenijach prirody). Honimy viešnimi łučami, S okriestnych hor užie śnieha Śbiežali mutnymi ruċjami Na potoplennyje łuha. (Puškin, Jevhienij Oniehin).
Zima končiłaś. --- Potiekli ruċji, zapieli pticy. Vieś łuh i kusty około rieki utonuli v viešnich vodach. (Čiechov, Mužiki)
A jašče ad naradžeńnia možna nia viedać fiziki, chimii matematyki, zamiežnaj movy. Heta taksama padstava nie vučyć dzieciam ŭroki i nie iści ŭ škołu.
I hanarycca svajoj tupaściu ŭ cik-toku i kamientach NN.
dzierzajtie nynie obodrienny
račienijem vašim pokazať
čto možiet sobstviennych Płatonov
i bystrych razumom Nievtonov
rośsijskaja ziemla roždať
Nu i, dobaviť anałohi pochožich hodov na toj samoj biełaruskaj movie. Dla sravnienija, tak skazať. Dierzajtie.
Ty i ruskaj movaj drenna vałodaješ, napisaŭ z pamyłkami!
P.S. I dažie jeśli Puškina i Bajrona pročitať zadom napieried - vsie ravno nievozmožno dokazať, čto VOT ETO VOT - eto stichi.
Ja miečtaju ob odnom' -
ċtob' isčiez' kriemlovskij hnom'.
(kaniec vierša)
Ot niejo i nie triebujut znanija jazyka, učitsia jejo riebienok. V sriedniej škole. V Riespublikie Biełaruś.
Vot ot riebienka i triebujut!
Čto bielejetsia na horie zielenoj?
Śnieh li to, ali lebiedi bieły?
Był by śnieh — on už by rastajał,
Byli b lebiedi — oni b uletieli.
Intieriesno, čto Puškin i sam priznavał svoju tiahu k ekśpierimientam:
Priznaťsia vam, ja v piatistopnoj stročkie
Lublu ciezuru na vtoroj stopie,
Inačie stich to v jamie, to na kočkie.
Tak čto miestnym kritikam, privodiaŝim Aleksandra Sierhiejeviča kak etałon połnoj rifmy i odnoobraznoho ritma, stoiło by dla načała oznakomiťsia s tvorčiestvom i poetičieskim mietodom etoho avtora.
Što ŭžo zapiajuć kazarmiennyja ekśpierty paezii, ŭbačyŭšy vierš Jaŭhienii Janiščyc :
" Jašče pacci majoj tpyvoze
I ne lubić – na paŭkpyła.
Ubačy mamy na dapoze
U šyme žytniaha cviatła.
.............."
U ich adrazu zdarycca stupar mazhoŭ. Choć pra što ja... Jaki tut mikra- i makrakosm...
Tut kahnityŭnyja zdolnaści ŭžo ad zaranački pierakliniła.
))
Pra vieśni i viešnij napisana u kamientach vyšej.
Jak bačym prablema u niaviedańni słovaŭ. Ščyra kažučy i ja hetyja słovy nie čuŭ raniej, moža tamu što ja s hrodzienščyny, a słovy z uschodu.
Jakraz syšlisia, kab pahavaryć "v maśsie".
Pakazalna, što sa svaimi niedarečnymi paradami tut nachabna lezuć tyja, katorym "nie intieriesno", "nie hovoriat v maśsie", katoryja "raschodiatsia" i hd.
I čamuści nazyvajuć "sporam" niesamavituju pachvalbu svajoj fienamienalnaj niepiśmiennaściu. Urešcie, jano i nia dziŭna.
))