«Historyja poŭnaja niečakanaściaŭ, i nie ŭsie jany niepryjemnyja». Piśmieńnica Kryścina Sabalaŭskajcie parazvažała pra VKŁ, Biełaruś i Rasiju
-
02.04.2026vy nie pahroza impieryi, a my pahroza., Tak, Biełaruś — heta Litva ŭ svajoj histaryčnaj sutnaści — pavodle terytoryi, pravavoj tradycyi i kulturnaha raźvićcia, sfarmavanaha Vialikim Kniastvam Litoŭskim. Błytanina ŭ značnaj stupieni ŭźnikła praz nazvu: “Biełaruś” stała ŭžyvacca paśla manhoła‑maskoŭskaj akupacyi i impierskaha pierajmienavańnia. Pryncypova toje, što było pierajmienavana, moža być pierajmienavana i nazad. I viaskoŭcy pad Mienskam ŭ 70ch Bačyli sabie Litvinami i ŭ Polščy našu movu nazyvajuć Litoŭskaj (NN) i siońnia .
-
02.04.2026vy nie pahroza impieryi, a my pahroza.,
Snajder nie padtrymlivaje teoryju «zmovy Ramanavych» ci «kradziažu nazvy». Jon tłumačyć heta jak naturalny i balučy praces madernizacyi, dzie sučasnaja Litva paśpiachova manapalizavała brend «VKŁ», a biełaruski ruch apynuŭsia ŭ bolš składanych umovach. -
02.04.2026vy nie pahroza impieryi, a my pahroza., to Timothy Snyder and other westren historians "u VKŁ zachoŭvajecca mova i pravavyja tradycyi Rusi. Mova sudoŭ u Vilni — słavianskaja. Zakony pišucca na słavianskaj movie. Šmatlikija arystakratyčnyja rody Rusi zachoŭvajuć majomaść i ŭpłyŭ u miežach VKŁ....Zakony VKŁ praciahvajuć dziejničać asobna, i biełaruskaja šlachta zachoŭvaje svaju pravavuju i kulturnuju svojeasablivaść».
≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡
Zanadta cnatliva j talerantna. Spadar historyk, bačna, baicca nastupić na mazol (pychu) lijetuvisaŭ. A pra što śviedčać vyšejdadzienyja fakty ? Dziaržaŭnaj movaj VKŁ była starabiełaruskaja mova, movaj elitaŭ była starabiełaruskaja mova. Adsiul i adkaz na pytańnie, chto kiravaŭ u dziaržavie, bo zakony pisali tyja, chto kiravaŭ, sudy pryznačalisia j tvaryłasia tymi, chto kiravaŭ... Apošni skaz cytaty treba razumieć pravilna, bo prybraŭšy adpaviednyja maniery, jon hučyć adnaznačna j pieradaje jasny sens: " ...biełaruskaja šlachta zachoŭvaje svajo pravavoje i kulturnaje daminavańnie». -
02.04.2026My? , patłumaču, a JAK 50 000 Pruskich , dvuchmoŭnych bałtaŭ jakija nikoli ŭ VKŁ i nie žyli, pierahulali 10M Litvinaŭ, jakim tyja samyja Ramanavy začynili usie Univiersitety manastyry, zbory (Unijackija)? Nie było ŭ nas nie jakich platformaŭ pad maskoŭskaj akupacyjaj dziela toj madernizacyi
-
02.04.2026[Red. vydalena]
-
02.04.2026Jak pijarać letuviskich bieletrystaŭ. Aby tolki nie svaich.
-
02.04.2026[Red. vydalena]
-
02.04.2026"hien svabody" heta pierł kaniešnie. Navukovaje adkryćcio, "nobiel".
Asablivy šarm čuć heta ad historyka mastactva.
Pra "dyjalekt polskaj" pačuć ŭžo było zakanamierna. -
02.04.2026Najpierš nie hałasi! , Tak, treba 2 nazvy vykarystoŭvać siońnia BIEŁARUSY & LITVINY i Biełaruś & VKŁ , jak Uhorcy, Finy, Ałbancy i h.t.
-
03.04.2026Najpierš nie hałasi! , kali dačytała da dyjalekta polskaj movy, vanity padkacili. Cikava, a jaje pa-biełarusku chtości čytać źbirajecca?
-
03.04.2026Zrešty, u nas chapaje svaich aŭtaraŭ, jakija vydatna apisvajuć pieryjad VKŁ. Prarekłamujcie lepiej Arkadzia Lićvina, čymsia hetuju asobu, jakaja padkreślena admaŭlaje samo isnavańnie biełaruskaj movy ŭ Letuvie.
-
03.04.2026treba 2 nazvy vykarystoŭvać siońnia BIEŁARUSY & LITVINY ,
& -eto po biełorusski ili po litvinski? Modieratoram otdielnoje "spasibo" ! Vsio bolšie ponimaju kak vyhladit Biełaruś buduŝieho - spasibo, nie nado takoho! -
03.04.2026feafania, usio treba čytać.
Nie ŭsio treba čytać dzieciam, a darosłyja muść čytć jak najbolš.
I dobra što pierakład na movu z aryhinału bieź inšamoŭnaha pasrednictva.
A tak kaniešnie słabieńka dla lidarki mieikavańniaŭ - hien svabody, my centralnyja ŭ suproćstajańni (vilenskamu aeraportu chaj paviedamiać), dyjalekt polskaj, litviny - paniacieje tolki palityčnaje i hd nabor schiemaŭ jak abyści svaju rolu i miesca.))
Uvohule, licha ź imi, ja nie pierajmajusia čužymi kazkami i mifami, svaje b razhrebści. -
03.04.2026feafania, aŭtaraŭ chapaje. Tolki brakuje tych, chto piša praŭdu. Akupanty za chłuśniu płaciać značna bolš, a praŭda naniasie škodu ich dabrabytu, dy ŭvohule isnavańniu.
-
02.04.2026Navat dziŭna pačytać tut zdarovuju dumku, nie skuty nianaviściu rozum. Ja pra Sabaleŭskajtie.
-
02.04.2026[Red. vydalena]
-
03.04.2026Intervju z Prylepinym, u jakim jon raskaža, što my ŭsie russkija, i što Rasieja nas vyzvaliła spačatku ad litoŭskaj, a potym i polskaj akupacyi, kali budzie?
-
03.04.2026Vidavočnaja prajava "pradźvinutych litoŭskich intelektuałaŭ": tak biełarusy isnujuć, ale jość i byli litoŭcy i palaki, nu, jašče i ŭkraincy (bo jany daloka).
-
03.04.2026Chryścina Sabaleŭskaja kali kaža "litoŭski" maje na ŭvazie "lićvinski".
-
03.04.2026Spačatku nie razumieŭ, a potym jak zrazumieŭ.., čamu lićvinski? Ci isnavała takaja kraina, Licva? Ci, prydumali niejkaje praviła, pa jakomu pierad zaŭsiody ćviordym -v, zamiest -t nieabchodna pisać -c?
Litva- litvin-litvinka- litoŭski. Zapišycie kali łaska.
A litoŭka- hetaje kasa, jakoj kosiać siena. -
03.04.2026Spačatku nie razumieŭ, a potym jak zrazumieŭ.., " Chryścina Sabaleŭskaja kali kaža "litoŭski" maje na ŭvazie "lićvinski". "
nie mahčyma ŭ sučasnaj letuvie -
04.04.2026Reading through these comments, it becomes obvious that most arguments here are not about historical evidence, but about modern identity being pushed backwards into the Middle Ages.
The accusation that someone “denies the existence of the Belarusian language in Lithuania” is a typical example of misunderstanding. In the Grand Duchy of Lithuania, the written administrative language was Ruthenian. This is a historical fact. But Ruthenian as a chancery language is not the same thing as modern Belarusian national identity. Conflating the two is an anachronism.
The statement that “only lies are paid for and truth is suppressed” is not an argument at all. It's an emotional position. There are no sources, no references, just a claim of moral superiority. That does not contribute to historical discussion.
The debate around “litoŭski” vs “lićvinski” shows the core issue. Historically, the term “Litvin” referred to a political identity — a person belonging to the Grand Duchy of Lithuania. It did not mean a modern Belarusian ethnicity. At the same time, it is equally incorrect to ignore that the state itself was created by Baltic Lithuanian rulers, with a Lithuanian ruling dynasty and clearly Lithuanian political origin.
What we are seeing is both sides selecting one part of history and presenting it as the whole picture.
The early Grand Duchy (13–14 centuries) was formed and ruled by Lithuanians. This is supported by primary sources and the origin of the ruling dynasty.
Later, the state expanded over large Ruthenian territories, and Ruthenian language became widely used in administration. This reflects the demographic and political reality of a large, multi-ethnic state — not a change of its original foundation.
This type of development is completely normal in medieval Europe. Many states had ruling elites of one origin and populations of another, with administrative languages different from both. Identity at that time was not national in the modern sense — it was political, religious, and social.
Another interesting point is how quickly the discussion touches Russian narratives — even sarcastically. This is important, because in the 19th century the Russian Empire actively reshaped the historical memory of the Grand Duchy, presenting it in ways that supported its own political goals. That influence is still visible in how these debates are framed today.
The core problem is simple:
people are trying to assign exclusive modern national ownership to a historical state that did not operate on modern national identity.
The Grand Duchy of Lithuania was created by Lithuanians, expanded into Ruthenian lands, and became a complex, multi-ethnic political entity. Trying to reduce it to either “only Lithuanian” or “only Belarusian” is not history — it is interpretation driven by present-day identity.
That is why these discussions never reach agreement. -
04.04.2026Čytajučy hetyja kamientary, stanovicca vidavočna, što bolšaść sprečak tut nie pra histaryčnyja fakty, a pra prajekcyju sučasnaj identyčnaści na Siaredniaviečča.
Śćviardžeńnie, što niechta «admaŭlaje isnavańnie biełaruskaj movy ŭ Litvie», źjaŭlajecca prykładam nieparazumieńnia. U Vialikim Kniastvie Litoŭskim piśmovaj i administracyjnaj movaj była rusinskaja (starabiełaruskaja) mova. Heta histaryčny fakt. Ale rusinskaja jak kancylarskaja mova — heta nie toje samaje, što sučasnaja biełaruskaja nacyjanalnaja identyčnaść. Błytać hetyja rečy — heta anachranizm.
Śćviardžeńnie, što «za chłuśniu płaciać, a praŭdu dušać», nie źjaŭlajecca arhumientam. Heta emacyjnaja pazicyja biez spasyłak na krynicy i biez dokazaŭ.
Dyskusija pra «litoŭski» i «lićvinski» jakraz pakazvaje hałoŭnuju prablemu. Histaryčna termin «lićvin» abaznačaŭ palityčnuju prynaležnaść — čałavieka, jaki naležaŭ da Vialikaha Kniastva Litoŭskaha. Heta nie aznačała sučasnuju biełaruskuju etničnaść. U toj ža čas niapravilna ihnaravać toje, što sama dziaržava była stvorana bałckimi litoŭskimi kiraŭnikami, ź litoŭskaj dynastyjaj i vyraznym litoŭskim pachodžańniem.
U vyniku abodva baki vybirajuć tolki častku historyi i pradstaŭlajuć jaje jak poŭnuju karcinu.
Rańni pieryjad VKŁ (XIII–XIV stahodździ) — heta vyrazna litoŭskaja dziaržaŭnaść i kiroŭnaja elita.
Paźniej dziaržava pašyryłasia na rusinskija ziemli, i rusinskaja mova šyroka vykarystoŭvałasia ŭ kiravańni. Heta adlustroŭvaje realnaść vialikaj šmatetničnaj dziaržavy, a nie źmienu jaje pachodžańnia.
Takoje raźvićcio było zvyčajnym dla siaredniaviečnaj Jeŭropy. Šmat dziaržaŭ mieli elity adnaho pachodžańnia i nasielnictva inšaha, a administracyjnyja movy časta adroźnivalisia ad abodvuch. Identyčnaść u toj čas była nie nacyjanalnaj u sučasnym razumieńni, a palityčnaj, relihijnaj i sacyjalnaj.
Taksama pakazalna, jak chutka ŭ dyskusii źjaŭlajecca rasijski naratyŭ — navat u sarkastyčnaj formie. Heta važna, bo ŭ XIX stahodździ Rasijskaja impieryja aktyŭna pierapisvała historyju VKŁ u svaich intaresach, i hety ŭpłyŭ adčuvajecca da siońnia.
Sutnaść prablemy prostaja:
ludzi sprabujuć nadać sučasnaje nacyjanalnaje «prava ŭłasnaści» histaryčnaj dziaržavie, jakaja nie isnavała ŭ miežach sučasnych nacyjanalnych paniaćciaŭ.
Vialikaje Kniastva Litoŭskaje było stvorana litoŭcami, pašyrałasia na rusinskija ziemli i stała składanaj šmatetničnaj palityčnaj strukturaj. Sprabavać źvieści jaho tolki da «litoŭskaha» abo tolki da «biełaruskaha» — heta nie historyja, a interpretacyja, zasnavanaja na sučasnaj identyčnaści.
Mienavita tamu hetyja sprečki pastajanna paŭtarajucca. -
04.04.2026[Red. vydalena]
łuchta žachlivaja , aŭkštotckich nacyjanalistaŭ Maskoŭskija impieryi nikoli nie usprymali surjozna, vy nie pahroza impieryi, a my pahroza. Tamu Ramanavy i dazvolili vam pieravarycca ŭ "Litvu" ( pra jakuju navat naš vorah puškin pisaŭ - słavianskaja ŭ 19s.) a i navat anieksavać Samahiciju (Žamojć) . A jak vam stalin padaravaŭ Vilniu, i jak vy i siońnia tam ciśnicie usio litvinskaje kazać navat nie budu. T. Snajder šmat pra heta napisaŭ šmat, kamu cikava mahu dapamahčy spasyłkaj