«Prabačcie mnie, daśledčyki, za ŭsio». Fiodar Paŭlučenka adkazaŭ Uładzisłavu Čachoviču
-
04.04.2026Jašiae dadam, pa łohicy Čachoviča i Biesaraba, Zialenski vinavaty ŭ vajnie, a nie ruskija. I navohule, zmahajciesia z łukoj niejak tak, kab nam było KAMFORTNA!!!
-
05.04.2026Indrid Cold, a možna cytatu abo spasyłku na padobnaje mierkavańnie Čachoviča? Dziakuj zahadzia.
-
05.04.20261, anałohija takaja - maŭlaŭ, nie Hihin i Łuka drennyja, a Kibiery, bo bačycie, pieraškadžajuć supracoŭničać z fašystami ŭ Biełarusi
-
05.04.2026Indrid Cold, vy ciapier tryźnicie?
-
04.04.2026pakazalna reakcyja ruśniavaj batni pad papiarednim artykułam, jakaja kinułasia abaraniać biblijateku ad kibieraŭ
pakazalna taksama pazicyja biesaraba jaki ŭ svaim čaciku ličyć tolki rasiejskuju i anhlijskuju movami znosin
sa słovami paŭlučenki całkam zhodny -
04.04.2026"Ja nie ŭžyvaŭ słova «daśledčyk», kab prynizić biełaruskamoŭnych. Bazavy tekst, jaki byŭ u mianie pierad vačyma padčas efiru, byŭ napisany pa-biełarusku, i ja nie zmoh adrazu ŭspomnić ruski adpaviednik."
Ja navat zirnuŭ na jutub. Dasłoŭna: "Daśledčyki - isśledovatieli vsiakije". Słova jon zabyŭsia, nu. Hańba.
Ad taho, što hihin "uznačalvaje" biblijateku, jana nie robicca jahonaj ułasnaściu.
Sp. Paŭlučenku mahu tolki skazać (jak čałaviek navuki): adbyvajecca vidavočnaja kanvierhiencyja pamiž palusami, tolki dyskursy roznyja. Kali ŭklučyć huk asobnych frahmientaŭ zhadanaha "aŭtarskaha prajektu" i "aŭtarskich prajektaŭ" azaronkaŭ, roźnicy chutka nie zaŭvažyš. Prapahanda i kontrPrapahanda. Ad prystaŭki sutnaść nie mianiajecca. -
04.04.2026Čałaviek navuki, sutnaść nie mianiajecca tolki dla tych, kamu fijaletava, što adbyvajecca. "Pieraharnuŭ staronku", "žyćcio praciahvajecca", "treba žyć dalej", i ŭrešcie "maja chata z kraju".
-
05.04.2026Nu, nie tryndzicie. Sapsavać tabło na vakzale ci spalić hramadzkuju baniu (ataka na biblijateku - z hetaj ža opiery) navat z baraćboj suprać Łukašenki maje mała ahulnaha. A z baraćboj za Niezaležnaść - i pahatoŭ, toje nie pra paŭlučenkoidaŭ zusim.
-
05.04.20261, pavinšavać z Dniom Voli na publičnaj staroncy ŭ krainie-kanctabary - z toj ža opiery, što i spalić łaźniu? I kamu z nas treba pierastać viarźci łuchtu?
-
05.04.2026Nu, kali dla taho treba spyniać pracu klučavoha vuzła nacyjanalnaj kulturnaj infrastruktury chacia b na dzień, to heta horš za padpał bani. Paraŭnańnie z nadpisam na budynku tolki śviedčyć ab małym rozumie i biezatkaznaści vŭtaraŭ takoha paraŭnańnia.
-
06.04.20261, usio z taboj zrazumieła. Praciahvaj siadzieć u biełym palito na ŭtulnaj kanapie i padnosić tych, chto niešta robić.
-
04.04.2026A jak Paŭlučenku analohija z partyzanami, jakija viedajuć, što z pomsty za jakuju-niebudź ich akcyju nacysty spalać viosku? Ale im usio adno, jany nie biaruć heta pad uvahu, ihnarujuć i nacysty źniščajuć 100 čałaviek u adkaz na zabojstva 1 aficera. Dyk treba było acanić metazhodnaść akcyi spačatku ci nie? Ci z hledzišča Paŭlučenki taksama vinavatyja vyklučna nacysty, a partyzany nijakaj adkaznaści tut nie niasuć?
-
05.04.2026Lova, zhoda, akcyja partyzanaŭ-kibieraŭ takaja ž, jak tych lasnych partyzanaŭ. Hrachanuli adnaho palicaja, a za heta jany spalili žyŭcom trysta čałajek razam ź vioskaj. Zajmalisia b tyja kibiery lepš pošukam hrošaj mielnikavaj, pra jakija jany nibyta ničoha nia viedać i parola da dostupu ŭ ich nie było
-
05.04.2026tavaryš hielski , u adroźnieńnie ad lasnych, hetyja mahli zahadzia nia viedać pra nieadekvatnuju reakcyju ŭładaŭ. Ale ž, zaminańnie dostupu da skarbonki nacyjanalnaje kultury jość prykmietaj infantylnaści, kali nie ruskamirstva. Heta vierna, jak dla vyludkaŭ hihinskaha kštałtu, tak i dla kibierpartyzan.
-
04.04.2026Hučyć jak "Daśledčyki nie durni?! Nu, prabačcie!!"
Nie tudy vajujuć (usie), nie čujuć adzin adnaho.
I para ŭžo rabić rubryku "Čyrvonyja majtki niaviesty Pratasieviča". Tak skazać, dobra aznačyć trahikamiedyjny žanr sučasnych dyskusij i navin. -
04.04.2026Padtrymlivaju pazicyju Paŭličenki. Zaraz nie toj čas cielapacca z hetymi dziciačymi hulniami, kali 4 hady idzie vajna. Jakija biblijateki, jakija navukoŭcy. Lepš by nie lapali jazykami, a išli baranić Ukrainu. Nie budzie pieramohi, nie budzie ni navukoŭcaŭ nijakich, ni biblijatek. Navat pčoł nie budzie
-
04.04.2026Kali ŭ čas vajny Čerčylu prapanavali skaracić vydatki na kulturu, jon adkazaŭ: “Tady za što my vajujem?”
(Cytata-apokryf (fejkavaja), ale pryhožaja i darečnaja zaraz). -
05.04.2026Fiedzia nie vybačajsia, niama pierad kim, ale ž sam Paŭlučenka ŭ hety tryvožny čas nikoha baranić nie idzie, addajučy pieravahu zmahańniu na kulturnym froncie. "Lapaje jazykom", jak vy vyrazilisia. Pryčym na froncie russkoho mira, ad jakoha sam uciok. Jak ža tak, Fiedzia?
-
05.04.2026Fiedzia nie vybačajsia, niama pierad kim, a ty sam napeŭna z vajny pišaš z vintoŭkaj i hranataj u kišeni
-
05.04.20261, niachaj na kulturnym froncie, ale "lapaje jazykom" tak, što treba diesiać tych Čachovičaŭ-Biesarabaŭ zapuścić. Paličycie kolki razoŭ uspomniŭ vajniu Paŭlučenka i kolki razoŭ jaje ŭspomnili tyja chto jaho ckuje
-
05.04.2026Jen baronić, vučony vyrablaje intelektualny pradukt. Cennaść ža Paŭlučenki dla Biełarusi, ja b skazaŭ, što nulavaja, ale nasamreč jana admoŭnaja, jak u kožnaha, chto praź miedyi pašyraje russkij mir.
-
05.04.2026Niešta paŭlučenka ŭ apošni čas zusim paciok. Spačatku z Mackievičam navaliŭ krynža, zaraz z navukoŭcami navaliŭ krynža. Užo navat cikava, što ž jon vyviernie nastupnaje. Moža ŭ efiry dupu rukami sabie razłupić ci što. Čałaviek jaŭna ŭ aktyŭnych pošukach siabie
-
05.04.2026Nie dziva, što ŭ Biełarusi savok z prostanarodnym saŭkom u kiraŭnictvie, kali navat u apazicyjnym ŚMI kamientatary abaraniajuć čałavieka, jaki ździekliva piša pra navukoŭcaŭ i ździekliva vykarystoŭvaje biełaruskuju movu ŭ svaim rašan.
Dziakuj Fiodar za mierkavańnie, całkam zhodny.